Smrteľný hriech
Moja Fajka na dnes ma privádza k úvahe nie príliš radostnej: moderná civilizácia stojí na lži. Stalo sa tak na pozadí masívneho akceptovania falošnej stupnice hodnôt stále poddajnejším konzumným človekom. Hocijaká demokratická spoločnosť si už ani nevšíma fakt, že je stále viac obmedzovaná manipuláciou. Individuálna odlišnosť a sebarealizácia sa stali nepríjemnými a nežiaducimi črtami, zbytočnou príťažou, v rafinovanej sieti reklamy, ktorá sa tvári ako štýl, móda, tendencia, či politika. Ľudia si už ani neuvedomujú, ako mohutne sú manipulovaní komerčnými rozhodnutiami veľkovýrobcov, pre ktorých takmer každý demokratický štát s trhovou ekonomikou pripravuje čo najideálnejšie podmienky. Jedinec snažiaci sa názormi, životným štýlom, či zovňajškom prejaviť odlišnosť a svoju individualitu, sa stáva nežiaducim. Všetko staré sa zahadzuje ako zatuchnuté, prekonané, nepotrebné, všetko nové sa velebí ako moderné, vzácne, užitočné. Prechádza to samozrejme aj do demografickej štruktúry: starší a starí sa stávajú iba neperspektívnymi konzumentmi a podľa možnosti sa odsúvajú do pozadia. Mladší sa považujú za nádejnejších a hoci by aj boli v danej chvíli nezamestnaní, či na okraji spoločnosti, ako budúci konzumenti stále väčších objemov tovaru a služieb, majú perspektívu... „Bludná viera, že za vhodných podmienok možno od človeka čokoľvek požadovať, že z neho možno čokoľvek urobiť je príčinou mnohých smrteľných hriechov spáchaných civilizovaným ľudstvom proti prírode, vrátane prirodzenosti človeka, a teda aj proti ľudskosti,“ napísal slávny rakúsky prírodovedec a esejista, nositeľ Nobelovej ceny Konrad Z. Lorenz (1903 – 1989) v útlej knihe „Osem smrteľných hriechov“ a vyvodil takýto záver: „Ak je celosvetovo prijímaná ideológia a z nej vychádzajúca politika založená na jednej veľkej lži, musí to mať zhubné dôsledky.“ Jedná veľká lož rafinovane ukrytá vo falošnej stupnici hodnôt vydávanej za moderný spoločenský ideál, má žiaľ potenciál postupne a masívne devastovať kultúrne, etické, aj morálne princípy spoločnosti. Ide na prvý pohľad o dôsledky nateraz nezaujímavé a nedôležité, ale ako učí história, môžu byť nebezpečné, až zhubné. Preto si myslím, že vzkriesenie Ducha mravnosti, spolupatričnosti a úcty k prírode je pre človeka jedinou cestou k záchrane ľudskosti.