O jeseni
Moja Fajka na dnes bude o... jeseni. Je zakaždým zvláštne sledovať, ako sa v jeseni príroda, pozvoľna odchádzajúca do zimnej eutanázie, vyzdobí. Ako nevesta, berie si na seba ten najkrajší, najpestrejší šat... Niektoré prírodné národy vyprevádzajú na druhý svet svojich zosnulých v tom najkrajšom, najfarebnejšom, najozdobnejšom oblečení, akoby verili, že je to veľmi sviatočná a vzácna chvíľa, kedy ani hýrivý prebytok krásy nemôže byť na škodu. Je to vzácna chvíľa, ocitnúť sa na jeseň v hore, sledovať jej ohromujúco prekrásne podoby a veriť, že táto nádhera nepominie. Čo môže byť krajšie, ako keď sa viera snúbi s krásou? I to je jeden z dôvodov, pre ktorý sa človeku oplatí veriť, že odchodom „na druhý breh“ ho možno čaká niečo pekné, samozrejme za predpokladu, že sa o to svojim životom aj sám zaslúžil.
Ako impresionistický maliar, očarený trblietavým pretlakom farebnosti, i ja si svoju dnešnú fajku zapaľujem tak trochu s odstupom, na lúke hneď pod kopcami, odkiaľ je dobrý výhľad na hory Slovenského krasu. Moje obľúbené miesto. Cítim, ako dýcha, ako spieva, ako sa zo stebiel trávy, lupienkov kvetov a z farebného lístia vznáša éterická vôňa a harmonická melódia úžasnej jesennej zrelosti. Americký básnik, amatérsky prírodovedec a ľudový liečiteľ Stephen Harrod Buhner, vo svojej jedinečnej knižke „Posvätná rastlinná medicína“ píše o existencii jednej už zabudnutej dimenzii ľudskej skúsenosti, o istom spôsobe vnímania sveta v ktorom rastliny môžu hovoriť s ľuďmi a ľudia s rastlinami. „Je to dimenzia, ktorú ľudia užívali po väčšinu histórie tejto planéty,“ hovorí Buhner, „ale v dnešnej dobe bol tento spôsob života vyhostený do zadnej uličky bedárskej štvrte. Ti ktorí týmto spôsobom života žijú dnes, sú považovaní za obmedzených a nevzdelaných, poverčivých a primitívnych.“ Mytológie mnohých národov sveta venujú týmto dnes už strateným ľudským schopnostiam veľkú pozornosť, z čoho vyplýva, že práve v tejto dimenzii našej skúsenosti človek zvyčajne hľadal blízky kontakt s posvätným, chcel poznať želanie Stvoriteľa a sprostredkovať svetu svoje duchovné vízie – dar od Stvoriteľa. Naozaj, keď sa pri fajke sústredenejšie započúvam, v ušiach mi znejú blahodarné tóny liečivej prírodnej reči, ktorá povznáša srdce aj myseľ. Nie, nie som už schopný zachytiť slová, ale tá tichá melódia sa mi prihovára s rovnakou nástojčivosťou, ako ľudská reč. V tej chvíli viem, že to hovorí najstaršia a najpodstatnejšia múdrosť sveta, múdrosť prírody, ktorá bola našou kolískou a po väčšinu histórie ľudstva, aj naším domovom.