Návrat do Carpony - Žofia a jej láska
1. 11. 2012
Úryvok
Lotrinsko, 1729
Kočiar so štvorzáprahom sa rútil po blatistej lesnej ceste. Jazdu v túto nočnú hodinu sťažoval hustý dážď, ktorý sprevádzal pocestného niekoľko hodín už od Rakúsko-Uhorských hraníc. Vojvoda František Štefan Lotrinský cestoval do Nancy, kde sa mal ujať vlády po svojom zosnulom otcovi Leopoldovi Lotrinskom.
Mladého muža prebralo nebezpečné zakolísanie kočiaru, ktoré ho odhodilo zo sedadla na náprotivnú stranu. Ešte to by mu chýbalo, aby uviazli na ceste so zlomeným kolesom. Vyklonil sa z okienka, aby zakričal na kočiša, keď sa z tmy vyrútili jazdci na koňoch. Zazneli výstrely. František sa okamžite utiahol do koča a rukami sa pevne zaprel o steny kočiaru. Banditi, preblesklo mu hlavou. Rukou nahmatal pištoľ pod čiernym plášťom a rukoväť šable. Uvedomoval si, že nie je bohvieaký strelec a tobôž šermiar. Proti presile pravdepodobne nič nezmôže, ale aspoň sa o to pokúsi.
Kočiš mal čo robiť, aby zastavil kone a potom prestrašene zdvihol ruky, pozerajúc do zamaskovaných tvárí pištoľníkov.
František vyčkával. Do ticha sa ozval hlas jedného z banditov: ,,Vystúpte, pane!“
Vojvoda nemal na výber. Pomaly otvoril dvere koča a vystúpil do tmavej noci. Štyria muži na neho mierili zbraňami.
,,Páni, chcete šperky, peniaze? Vezmite si, čo chcete, len...“ nestihol dopovedať, keď mu muž skočil do reči: ,,Hore ruky a nehýbte sa!“ zavelil a František poslúchol.
Ďalší z mužov k nemu zozadu pristúpil, odopol mu opasok so šabľou, našiel i pištoľ a všetko odhodil do blata.
,,Pomodlite sa, za vašu dušu, vojvoda,“ oznámil mu vodca banditov a zamieril na jeho hlavu.
Vojvoda privrel oči. Ale namiesto modlitby sa mu v mysli zjavila tvár jeho milej Rezi, ako si ju pre seba pomenoval. Je mu azda súdené, aby ju už nikdy neuzrel?
V tom sa ozval výstrel. Z húštiny pri ceste vyskočil kôň s jazdcom. Vojvoda otvoril oči, a uvidel, že vodca banditov padol mŕtvy a ďalší sa pokúšajú zasiahnuť nevítaného rušiteľa. František sa spamätal a vrhol sa ku svojej šabli. Sotva ju vytiahol z blata, jeden z útočníkov sa k nemu vrhol. Bezmyšlienkovite napriahol ruku so zbraňou a bandita sa napichol na jej hrot. Zahučali ďalšie výstrely a poslední dvaja muži padli tvárou do blata.
František sa postavil. Cítil váhu mokrého plášťa, ktorý sa mu lepil na šatstvo. Voda mu cícerkami tiekla z klobúka a neprestávajúci hustý dážď vytváral clonu, cez ktorú len sťažka videl do tváre svojho záchrancu. Ten zoskočil z koňa a pokojným krokom podišiel až k nemu.
,,Pane, ste v poriadku?“ ozval sa po francúzsky z nedefinovateľným prízvukom.
,,Áno, vďaka vám. Keby ste sa tu nezjavili, už by som ležal v blate ako títo tu,“ povedal naoko pokojne František, ale srdce mu ešte stále divo bilo.
,,Považoval som za svoju povinnosť pomôcť pocestnému v ťažkostiach,“ odvetil muž a dodal: ,,Vráťte sa späť do koča. Ja pocválam za vami až do cieľa vašej cesty.“
,,To je od vás nesmierne láskavé, pane. Ale nechceli by ste mi radšej robiť spoločnosť vo vnútri koča a trochu sa zohriať? Ste premoknutý do nitky!“
,,Ďakujem za vašu veľkorysosť, ale radšej vám budem strážiť chrbát. Myslím, že títo banditi neboli len obyčajní muži mimo zákona.“
,,Vidím, že ste nielen statočný, ale i nesmierne opatrný. Smiem poznať meno muža, čo mi práve zachránil život?“
,,Julian Bóry, k vašim službám,“ odvetil mladý muž a mierne sa uklonil.
Komentáre
Prehľad komentárov
Práve som dočítala Vašu knižku Carpona v plameňoch, je výborná, teším sa na toto voľné pokračovanie.
Re: Teším sa na pokračovanie
Zdenka,22. 8. 2013 13:10Tak to som veľmi rada, odovzdám Váš odkaz sestre.
Re: Teším sa na pokračovanie
Blanka,23. 8. 2013 20:54
Dobrý deň Miška,
Ďakujem za pozitívny ohlas. Je to skutočná podpora pre autora, keď cíti, že sa jeho dielo niekomu páči. Dúfam, že Vás pokračovanie nesklame. Ale ešte nejaký čas potrvá, kým ho dopíšem.
Prajem všetko dobré.
S pozdravom
Blanka
Teším sa na pokračovanie
Miška,11. 8. 2013 20:52