Padni a budes lietať
No tak, moja prvá stargate poviedka. Hmm...Radšej pomlčím. Prosím moc komentíky. Chcem kladné a záporné názory. Budem moc vďačná.
,,Carterová , kde ste toľko?“ opýtal sa jej nahnevaný Jack.
Sam sa s strhnutím otočila a uvidela svojho VD. Pozrela sa na neho pohľadom šteňaťa a videla jak pod ním mäkne .
,,Prepáčte, pane ale musím nastaviť prístroje aby zachytili všetko čo sa bude za tých mokrých dní robiť.“ Oznámila mu a ďalej sa venovala svojím hračkám.
,, Tak si pohnite Carterová, nechcem tu byť keď sa spustí lejak.“ Kýval Jack hlavou. Vážne tu nechcel zostať po čas upršaných dní. Má to trvať týždne a predsa by bol rád keby tu zostal s Carterovou. Jack rýchlo zatriasol hlavou aby vyhnal tie myšlienky zo svojej hlavy. Radšej išiel skontrolovať Tiel´ ca a Daniela ktorý zostali pri bráne ale nie ďaleko od “Carterovej“ hračiek. No to nečakal. Keď tam prišiel už vedel že je zle, Daniel nevydrží proste sedieť bez tých svojich čiarok. Práve stál u vysokého kameňa a všetko zapisoval. Bože, prečo musí mať v tíme vedcov, predsa ich neznáša. Síce Carterova mu neni proti srsti a keď sa ne neho usmeje...Počkať...Dosť. Takto nesmie premýšľať. Znovu pokrútil hlavou. A robieval to sakra často. ,, Danieli ty nevydržíš čo?“
Archeológ sa na neho ani nepozrel len kývol rukou akože chápe a Jack si uvedomil ,že v tomto tíme ho proste nikto nebere vážne možno ešte Tiel´c. Usmial sa. No keď sa pozrel na Tiel´ca ktorý sa na ňom iba zabával tím svojím jaffským úsmevom a pozdvihnutím obočím. Zrazu mu úsmev zmrzol. Nebolo to Tiel´com ale veľkými mračnami ktoré sa nad nimi sťahovali. Zadunelo a z neďalekého stromu zostal len popol. ,,Danieli,Tiel´cu rýchlo k bráne a zadajte adresu ja idem pre Cartrovú.“ Oznámil a teraz vedel že ho na slovo poslúchnu . Nemusel ani za Sam ísť ta už bola na ceste k nemu, keď k nemu dorazila tak si od nej gentlmensky zobral ťažký batoh plný (ne)zmyselnými prístrojmi.
,, Pane, prístroje sú nastavené ale mali by sme ísť zdá sa že búrka príde rýchlejšie než sme si mysleli.“ Oznámila a pridala do kroku.
,, Myslíte Carterová ja som si nevšimol.“ Povedal a hodil na ňu jeden z jeho sexy úsmevov. Jaj, ako ten úsmev miluje až ju pichlo pri srdiečku. ,, Prestaň, Sam, prestaň ide o život a ty sa tu rozplývaš nad jedným úsmevom.“ Pomyslela si Sam a práve vtedy prestal prekypovať zeleňou jeden z ďalších stromov. Od toho hluku bola otupená vôbec nevedela ako sa dostala k bráne. Zrazu sa stalo niečo zvláštne. Všetky elektrické výboje šľahali okolo brány. Jack neváhal a schytil Sam za vestu tiahol ju k bráne čo najrýchlejšie. ,, Danieli, Tie´cu choďte sme hneď za vami.“ Oznámil Jack priateľom a ďalej utekal aj so Sam k bráne, nehodlal sa jej pustiť a bolo mu jednu čo si o ňom práve myslí. Zrazu zadunelo a DHD vedľa neho to schytalo. Uskočil a tím odstrčil Carterovú ktorá dopadla na zem. Jack bol ochromený, v diaľke videl že Daniel s Tiel´com nestoja pri bráne, pocítil úľavu a do reality ho vrátila až ďalšia ohlušujúca rana. Poobzeral sa okolo seba , Carterova ležala na Zemi a nehýbala sa. Rýchlo prebehol k nej. ,, Carterova?“, chytil do ruky jej hlavu ,, Ste v poriadku?“ a potom si všimol pramienok krvi ktorý jej stekal po tvári. Stále sa ozývali tie ohlušujúce rany ale Jack tomu nevenoval pozornosť. Chytil Carterovú na ruky a rozbehol sa s ňou nevedno kam. Očami hľadal nejakú jaskynku ale nikde. Utekal ani nevedel kam. Dážď mu to rozhodne neuľahčoval, skoro nič nevidel. S Carterovou na rukách utekal cez blesky a hromy. Čo horšie sa môže ešte stať? Ako utekal mal oči iba na Sam v duchu sa modlil aby bola v poriadku a aby znovu počul jej anjelský smiech. Zrazu prestal cítiť pôdu pod nohami a než sa nazdal padal aj s Carterovou do priepasti. Ďalšie zadunenie prekričalo Jackov výkrik.
Sam sa s trhnutím prebrala. Zdvihla hlavu ale hneď vedela že nespravila dobre. Telom jej prebehla bolesť a usídlila sa v hlave. Zasyčala. Keď už prichádzala k sebe začala si uvedomovať okolie. Ležala v úzkom priestore okolo seba samé kamene a polámané stromy. Zdvihla hlavu aby sa pozrela hore. Zalapala po dychu, preboha veď je v priepasti. Pohla sa a uvedomila si že ju zviera niečia ruka. Snažila sa vymaniť zo zovretia a prísť na to kto ju to tak pevne drží. Trhla so sebou a za to si vyslúžila zavrčanie.
,, Ah, Carterova, musíte so sebou tak hýbať ?“ zachrapčal Jack.
,, Plukovniku ste to vy?“ Opýtala sa Sam a mierne sa nadvihla aby sa mu mohla pozrieť do očí.
,, Nie, ja som Anubis,“ Jack začal mať už všetkého plné zuby, hodilo by sa ísť do dôchodku ,,Iste že som to ja Carterova.“
,, Mohol by ste ma pustiť ?“ nie žeby jej to nebolo príjemné ale teraz mala iné starosti.
,, Iste, prepáčte!“ Jack spustil svoju ruku z jej ho štíhleho pása. ,, Ako ste na tom?“
,, Až na hlavu mi nie je nič. A vy?“ snažila sa postaviť na nohy ale nechceli ju poslúchať.
,, Až na pár škrabancov mi nie je nič,“ posadil sa ,, Kde to sme?“
,, Zdá sa že v priepasti, pane.“ Jack už chcel povedať že to vie aj bez nej ale radšej tu poznámku prehltol.
,, Načo posledné si pamätáte?“ opýtal sa a smažil sa aby sa mu netriasol hlas.
,, Utekali sme k bráne, povedal ste Danielovi a Tiel´covi aby išli a potom sme prechádzali okolo DHD a počula som ranu a potom nič. Čo sa tam stalo?“
,, Jeden z bleskov zasiahol DHD brána sa okamžite vypla, dúfam že sú Daniel s Tiel´com v poriadku,“ postavil sa ale musel sa chytiť blízkeho kameňa aby sa udržal. ,,Potom som vás vzal a hľadal úkryt ale ako vidíte nebol som úspešný.“
,, No z časti ste bol.“ Sam na neho vykúzlila ten najkrajší úsmev.
,,Ako to?“ nechápal Jack.
,, Sme tu skrytí pred bleskami a tak trochu aj pred dažďom.“ Sam sa pokúsila vstať ale zasa dosadla na zem. ,, Au!“ zasyčala.
,, Hej, pomôžem vám.“ Jack sa konečne odlepil od kameňa ktorý mu robil opierku. Pomaly prešiel ku Carterovej a podal jej ruku. Tá ju s vďačnosťou prijala.
,, Ďakujem.“ A znovu ne neho vyčarovala ten jej nadpozemský úsmev.
Pri tom úsmeve sa Jackovi zatočila hlava a musel sa chytiť skalnatej steny za ním. ,,Bože Sam vy ma raz tým vaším úsmevom zabijete“ Pomyslel si.
,, Tak vylezieme ?“ opýtal sa Jack.
,, To nepôjde, pane. Skaly sú moc hladké, podľa toho ako sú obrúsené usudzujem že tadeto tiekla rieka.“ Sammin mozog pracoval na plné otáčky.
,,Aha.“ Na viac sa nezmohol čo mal povedať.
,, Mali by sme ísť rovno a hľadať miesto kde by skaly neboli tak hladké.“ Sam nečakala na jeho súhlas a vydala sa rovno za nosom. Jack ju nasledoval aj tak nemal žiadny nápad.
O tri hodiny neskôr
,, Carterova, už tu blúdime celé hodiny a stále nič.“ Už ho to nebavilo, chodil za ňou ako taký psík. ,,Carterova?“ Neotočila sa. Podišiel bližšie a zrazu pochopil kam pozerá. Do priepasti ešte hlbšej do akej spadli.
,,Ospravedlňujem sa myslela som si že nájdeme cestu, je mi to ľúto.“ Hovorila tak potichu že ju ledva počul.
,, Tak vám je to ľúto? A čo ja, ledva idem, Carterova veď ja už som starý pán. Veril som vám.“ Jack nemohol uveriť čo povedal bol síce vyčerpaný ale vylievať si zlosť na Sam, bože to nemal. ,,Carterova?“ Otočila sa mu chrbtom. ,, Sam?“ oslovil ju krstným menom.
,, Mate pravdu, plukovníku sklamala som vás .“otočila sa k nemu a v očiach sa jej zaleskli slzy.
,, Ach, Sam, to nie, ja len nemal som si vylievať svoju zlosť práve na vás, mrzí ma to.“ Snažil sa aby to vyznelo čo najúprimnejšie.
,, Je to moja vina všetko keby som...“ ďalej už nepokračovala pretože Jack pristúpil bližšie a pritisol ju k sebe.
No to však bola chyba. Pôda pod ich nohami sa pohla. ,, Plukovníku!“
Ďalej nestihla obaja stratili pôdu pod nohami. Jack padal ako prvý zo všetkých síl sa snažil zachytiť nejakej vetvy stromu ale nedarilo sa. Sam na tom bola podobne. Jackovi sa zdalo ako večnosť. Padali a padali. Ta priepasť nemala konca. No ani nedomyslel poslednú myšlienku a už videl zem. Reflexne si dal ruky pred tvár a čakal náraz. Ale nestalo sa nič. Visel asi tak meter od zeme.
Sam nevedela čo si myslieť je koniec, nie? Ale zrazu uvidela plukovníka ako si levituje priamo nad zemou. A ona padla práve na neho. Zavrela oči a ucítila náraz.
Jack sa pod tím nárazom pohol a už nebol nad zemou ale na tej tvrdej zemi. Ten pád aj z jedného metra mu skoro vyrazil dych .
Sam sa pohla a pomaly sa postavila. ,, Pane, ste v poriadku?“
,, Uhm, to uvidím, Carterova prečo nie sme mŕtvy? Posadil sa.
,, No to vy ste my zmiernil pád keď ste...“ náhle nevedela čo povedať.
,, Visel nad zemou.“ Dokončil to za ňu.
,,Áno pane ale ako je to možné?“ a zasa zapala mozog a dychtivo premýšľala.
,,Takto.“ Ozval sa za nimi hlas.
Jack a Sam sa okamžite ocitli vo zduchu.
,, Sakra, čo to je?“ Jack si teraz nie je náhodou mŕtvy a či sa mu to len nezdá.
,, Kto ste?“ opýtal sa hlas z novu.
,,Ja som Jack a toto je Sam.“ Predstavovania sa ujal on lebo Carterova bola úplne vedľa z toho ako je to možné.
,, Ja som Heidi, som Abirianka a vy?“ žena vystúpila z tieňa. Mala dlhé šedivé vlasy zopnuté sponou, dlhé šaty krémovej farby.
,, Sme z planéty Zem.“ Tentoraz sa slova ujala Sam.
,, Tú planétu nepoznám, vlastne žijem tu dosť dlho a veľa ľudí nepoznám.“ Švihla prstom a Sam s Jackom sa znovu zoznámili s tvrdou zemou. Chvíľu trvalo než sa zdvihli. Heidi si ich obzerala.
,,Ako ste sa sem dostali?“ Podišla bližšie.
,, Prišli sme hviezdnou bránou a keď začalo pršať, snažili sme sa schovať ale padli sme do tejto priepasti“.“ Jack sa zarazil. Poobzeral sa okolo seba, slnko svietilo a na oblohe nebol ani mráčik, okolo neho bola samá zeleň.
,, Je mi vás ľúto.“ Sklopila zrak.
,, O čom to hovoríte?“ Sam začala mať obavy.
,, Ten kto spadne do sveta Zeme už viac nie je cesta späť. Nevadí pomôžem vám.“ Zdvihla veľký košík zo zeme a podišla k Sam. Natiahla k nej ruku a dotkla sa jej tváre ,potom brucha. Zavrela oči a keď ich otvorila usmiala sa. ,, Ach milá Sammantho za chvíľu budeš mať to po čom celý život túžiš.“ S týmito slovami naznačila aby nasledovali.
,,Ako ste to mysleli?“ Opýtala sa Sam keď práve vchádzali do lesa.
,, Tak ako som povedala.“ Starena sa šikovno vyhla odpovede.
,, Nechcem rušiť ale kde to sme?“ Jack prerušil to trápne ticho.
,, V podzemí, v sete ktorý vyzerá ako ozajstný, všetko čo tu vidíte je stvorené mojou rasou ale moja chyba je že už tu okrem mňa nikto nezostal.“ Heidi si utrela slzu.
Jack sa nadychoval k ďalšej otázke ale bol prerušený.
,, Babí.“ Z domu vybehlo malé dievčatko, keď však zbadala Jacka a Sam zarazila sa.
,, No tak Esthy, neboj sa, sú to priatelia.“ Objala maličkú Esthy. ,, Jacku,Sam toto je moja vnučka Esthy.“ Oznámila a hrdo sa na ňu pozrela.
,, Moc rada ťa spoznávam.“ Podišla Sam k malej dievčinke, ktorá sa na ňu zadívala tými najväčšími očami aké kedy videla.
,, Ja som tiež moc rád.“ Ozval sa Jack.
Esthy sa kývla hlavou. ,,Poďte sa najesť, určite ste hladný. A už ich tiahla dnu.
Sam s Jackom sa nechali viesť a potom vošli dnu. Vnútri to vyzeralo celkom ako chata. Proste všetko z dreva. Esthy si sadla za guľatý stôl a vyzvala Sam a Jacka aby si sadli. Poslúchli. Potom im Heidi priniesla polievku. Jackovi chutila a zjedol ju ako prvý. Sam jedla opatrne akoby sa bála že ju otrávia.
,,Ako ste to dokázala?“ Prerušila ticho Sammatha.
,,Neviem čo máš na mysli.“ Heidi sa na ňu ani nepozrela.
,, Ako to že sme lietali?“ Teraz sa pridal aj Jack.
,,Je to dar, každé malé dieťa dostane od kňažky takéto schopnosti.“ Odpovedala Heidi pritom hladkala Esthy po jej čiernych vláskoch.
,,Ale nie je to možné musíte mať na to nejaký prístroj...“ Sam bola prerušená.
,,Nemáme všetko riadi len naša energia, nič viac vedieť nemusíte. Vy pomôžete nám a my pomôžeme vám.“ Usmiala sa a znovu stisla Sammathe ruku.
Dni, týždne plynuli a Jack so Sam nenachádzali cestu späť. Jack každé ráno chodil obrábať pole a Sam s Heidi šili, varili, upratovali a starali sa o zvieratá. Keď mali oddychovať chodili kade tade aby našli nejakú cestu domou. Ale nič a nič. Prešli mesiace a cez oddych už sedeli na drevenej hojdačke pri dome pozerali na západ slnka.
,, Sam?“ opýtal sa jeden večer Jack.
,, Áno, pane?“
,, Sam!“
,,Áno Jacku?“ Sú to už dva dni od kedy jej povedal aby mu už nehovorila “pane“ , “ plukovníku“ a podobne.
,, Zatancuješ si so mnou?“ Natiahol k nej ruku.
,, Veľmi rada.“ A vložila svoju ruku do jeho.
Jedinú hudbu tvorili cvrčkovia. Ale Sam a Jack ich aj tak nevnímali. Pritisol ju k sebe a pozrel sa jej do očí. Jej pohľad zas skĺzol k jeho ústam. Jack si to samozrejme všimol. Naklonil sa k nej a tím jasne dal najavo čo sa chystá urobiť. Ale Sam nehodlala cúvnuť už nie a pritisla mu svoje pery na jeho. Začali sa vášnivo bozkávať. Tá vášeň a túha ktorá sa v nich zbierala toľké roky mohla konečne vyjsť na povrch. Keď sa od seba odtisli aby nabrali vzduch sa Sam zadívala Jackovi do jeho nádherných hnedých očí. ,,Milujem ťa.“ Tak a povedala to. (Jupí, a otvárame šampanské)
Jack sa chvíľu spamätával. Práve sa bozkával s tou najmúdrejšou ženou v celej galaxii a ešte mu povedala že ho miluje. Najskôr si myslel že sníva ale keď sa dotkol jej tvaré zistil že nesníva. ,, Aj ja ťa milujem od prvej chvíle čo si vstúpila do miestnosti a pošliapala moje ego.“
Sam ho chytila za ruku a tiahla do lesa, zastavili až na čistinke. Kde sa poddali svojej túžbe.
Jack sa zobudil ešte pred svitaním. Pozrel vedľa seba a uvidel Sam ako si spokojne odfukuje a sníva si svoje sny. Pomaly ju chytil na ruky aby ju odniesol späť do domu. Ale Sam sa v okamžiku zobudila.
,,Dobré ráno.“ Usmiala sa.
,,Dobré, nechcel som ťa zobudiť.“ A pomaly ju pokladal na zem.
,,To nevadí, pôjdeme?“ Navrhla Sam a chytila Jacka za ruku.
Cestou kráčali mlčky. Užívali si jemné dotyky toho druhého. Keď prišli do domu a šli si ľahnúť do postele, započuli výkrik. Jack sa ako prvý prihnal do Esthynej izby. Chvíľu pozeral a potom videl ako sa od Esthy plazí preč veľký had. Rýchlo vzal nôž a zabil hada. Sam zatiaľ ošetrovala Esthy nohu kde ju ten had poštípal. Ten výkrik privolal aj Heidi ktorá sa snažila dievčatko utíšiť.
,,Je v poriadku?“ Opýtal sa Jack pohotovo.
,, To neviem, vysala som jed ale nie je vylúčené že sa už dostal do krvi.“ Sam rýchlo zavrela oči aby potlačila slzy. Veď tak si na Esthy zvykla, bola ako je dcéra.
Netrvalo dlho a Esthy dostala vysoké horúčky. Sam, Jack a Heidi robili čo mohli ale vedeli že je to už prehraný boj.
V jeden večer sedeli Jack a Sam pri posteli a držali Esthy za ruku.
,, Ďakujem.“ Ozval sa slabý hlások Esthy.
,, A začo?“ Sam už slzy neudržala.
,, Boli ste mi ako rodičia, mali ste ma radi a ja som vás klamala!“ Esthy sa na nich pozrela
,,Ako si nás klamala ,Esthy.“ Opýtal sa Jack.
,, Jeden deň vydávala vaša vysielačka divné zvuky, volali vás a hovorili že prileteli loďou.“ Hlas jej slabol.
,, Kedy to bolo?“ Slzy Sam už tiekli potokmi.
,, Pred pár dňami.“
Jack vstal a utekal k vysielačkám. Jednu zapol. ,, Danieli, Tiel´cu, ste tam?“ Vysielačka zachrapčala. ,,Jacku si to ty?“
,, Oh, Danieli ani nevieš ako rád ťa počujem.“
Ďalej už sa zaoberali tým kde sa nachádzajú. Sam vzala Esthy a nakázala Heidi aby sa zbalila že pôjdu s nimi. Netrvalo dlho a už ich s podzemného sveta vytiahli a loďou dopravili domou. Esthy vyliečili. Jack podal rezignáciu. A so Sam sa vzali. Esthy si adoptovali a spolu s Heidi vyberali vhodný dom. Za chvíľu sa dom našiel. Veľký s bielim plotom a veľkou záhradou. Konečne boli obaja šťastný ale boli šťastnejší keď na svet prišiel malý O´neill s dvomi L.
A žili šťastne až kým nepomreli.