Ihrisko
Pamätáte si lavičky v peknom prostredí prírody? Boli tam aj preliezky, hojdačky, pieskovisko a iné podarené veci pre deti. Áno, to miesto, kde sme zažívali prvé starosti o deti, či deti hľadali pohľadom svojich rodičov, to je ihrisko. Mnohokrát sa vraciam na svoje staré miesta a rozpoznávam zmeny, ktoré tam nastali. Sledujete ľudí okolo seba, ktorý ani nevedia, že čo sa zmenilo. Vidíte ľudí, ktorí sa hrajú so svojimi deťmi. Trávia s nimi viac času. Nenajímajú si pestúnky (tzv. babysiterky), ktoré sa o ne starajú, kým sú rodičia preč.
A tak sedíte na lavičke a okolo vás sa ozýva krik malých alebo väčších detí. Pozeráte sa ako chlapci hrajú futbal, iné deti sú v piesku a papajú piesok prípadne stavajú hrady a pečú koláčiky z piesku. K ďalším ľuďom patria tí, ktorí majú menšie deti. Hojdajú ich na hojdačke a chichocú sa s priateľmi. Ihrisko pre mnohých znamenalo prvé kamarátstva, prvé útrapy, prvé snahy o niečo pekné pre rodičov. Napriek všetkým dobrotám tohto miesta sa s mnohými ihriskami treba rozlúčiť. A to z viacerých dôvodov.
Jedným z nich je starobylé nebezpečné náradie, hojdačky hrdzavejú, sú zdraviu škodlivé. A prečo? Jednoducho preto, že ľudia sa prestali starať o miesto pre deti. Odkedy som vyrástla v dospelé žieňa, pozerám sa okolo seba a vidím, že nielenže som vyrástla a nemám čas na hry, zabudla som na viaceré veci, ktoré som mala rada.
Druhým dôvodom je potreba miesta. Niektoré ihriská sú postavené na mieste výhodnom pre investorov a developerov. Radšej sa zbúra ihrisko ako by mal odísť významný investor. Príde vám to zlé? Áno je to zlé. Je veľká škoda, keď ihrisko skoná len preto, že niekto chce postaviť vyššiu budovu než je tá, ktorá stojí oproti. Preteky v stavaní nových a nových budov nemajú konca kraja. A tak sa ocitáte v jednom veľkom kolotoči, kde vaše spomienky zanikajú pod tlakom nových veriteľov. Miesta, ktoré ste poznali, keď ste boli malý, sa zmenili pod nadvládou „mimozemských“ budov, ktoré často vyzerajú ako vesmírne lode. Už len chýbajú malí mimozemšťania, ktorí z tej budovy vylezú. J
Čo znamená ihrisko pre mňa? Hoci som už vyššie načrtla viaceré veci, je pre mňa ihrisko zvláštnym miestom, ktoré na mňa pôsobí pokojne a upokojujúco. Nachádzam v ňom inšpiráciu na písanie nových a nových poviedok, článkov, ktoré číta veľa ľudí, hoci nie sú zviazané a v knižnom spracovaní. Kedysi mi chodili po rozume iné veci, ako to, kedy mi ide autobus do práce, alebo či som zarobila dosť veľa, aby som mohla ísť tento rok na dovolenku. Minulosť je ďaleko za nami, ale my sa ňou zaoberáme neustále. Je to dobré, že to robíme. Hoci si namáhame hlavu starosťami o svoje ratolesti, sem-tam sme radi sami sebou a utiahneme sa do svojho sveta.
Ihrisko je miesto, ktoré je obkolesené prírodou, síce dnes zväčša panelákmi, obchodmi a cestami. Nájdete na ňom lavičky (pre unavených rodičov J), preliezky (pre neposedné deti), hojdačky, pieskovisko, pohybujúce sa postavičky, ktoré pod váhou tiel detí sa kymácajú zo strany na stranu. Je to miesto, kde načerpáte nové sily, ktoré ste v priebehu týždňa stratili. Miesto, kde vzduch je iný, než okolo ihriska. Máte tu vysoké stromy, ktoré sa týčia nad vašou hlavou a vy uvažujete nad tým, kedy asi ich a kto posadil. Či to bolo pred 50 rokmi alebo dávnejšie. Aj keď mnohé ihriská sú holé, bez stromov a krov, možno na nich badať iný vzduch, ktorý na vás pôsobí. Uvažujete nad tým, čo vás čaká a neminie v ďalšom týždni, alebo zajtra. Zaujíma vás aj to, kde máte deti, alebo to čo robí váš domáci miláčik. Strávite na lavičke veľa času, ktorý ste predtým nikdy takto osamote nestrávili.
Užívate si voľné chvíle, ktoré trávite v prírode, hoc malej ale predsa ste v nej. Cudzie deti sa okolo vás premávajú na korčuliach alebo hrajú futbal (vašu kedysi obľúbenú hru). Nepamätáte sa, čo ste robievali vy a pritom je vo vás pocit žiarlivosti, ktorý vás bodá pri pohľade na úsmevy hrajúcich sa detí. Máte dojem, akoby ste vy tam nepatrili. Akoby ste boli cudzí tvor z inej planéty, hoci ste človek na planéte Zem. Je príjemné počasie a na vás čaká veľa domácich prác, ale poviete si ešte chvíľu a pozorujete deti okolo seba ďalej.
Váš pohľad zrazu spadne na druhú stranu, kde sedia mamičky, oteckovia, babičky, dedkovia. Je tam plno smiechu pri dozeraní na svoje ratolesti. Áno, ihriská, sú dobré pre zdroje informácií a nových kontaktov. Máte chuť sa pripojiť k týmto ľuďom. V tom máte pocit menejcennosti. Poviete si, že veď načo by ste za nimi išli. Veď nemáte ani dieťa, ani psa. A doma máte priateľa, ktorý na vás čaká. Vaše povedomie vie, že treba ísť. Ale aj tak sedíte ďalej a pozorujete dianie okolo vás.
Spomínate si na staré časy, ktoré ste vy strávili na detských ihriskách. Ako ste prvýkrát „upiekli“ koláč mamine, či oteckovi. Tu a tam na vás vykríkne niekto: „POZOR!!!“ Keď k vám letí nič netušiac lopta vykopnutá malých tvorom alebo lietajúci tanier hodený niekam do neznáma. Rozpamätávate sa aj na tie vytknuté členky, temer zlomené ruky, odrené kolená, modriny a iné zranenia, ktoré ste utrpeli pri hrách. Zároveň máte na ústach úsmev, ktorý prezrádza vašu spokojnosť s vami ako takými. Spomienky ako ste sa naháňali s inými deťmi, s bratmi, so sestrami. Jednoducho na krásy malé priestoru, kde sa vždy zmestí veľa ľudí.
Dnes je veľmi málo detských ihrísk, ktoré je možné používať na to, čo boli stvorené. Na jednej strane väčšinu už zničili a deti zostali bez voľnosti. Na druhej strane sú nebezpečné. Moderná veda tvrdí, že detské ihrisko je zdrojom nákaz, nebezpečných chorôb a miesto, kde sa predávajú drogy. Poznám viacero prípadov, kde je to pravý opak. Ale vy s tým nemôžeme nič spraviť. Človek napíše petíciu a pozerá na to, ako niečo v tomto štáte nefunguje a niečo sa niekam založilo a nie je nik, kto by to pohľadal. Ale aj tak. Radosti a starosti spojené s detským ihriskom sú na nezaplatenie. Patria k mnohým veciam, ktoré ste mali a už nemáte.
Prekvapia vás reakcie, stratégie menších človiečikov ako ste vy sami. Majú nadania, o ktorých viete iba vy a ony ešte nie. Také ihrisko je tvorcom nových jamiek, dier v živote. Vidíte kto je aký. Jeden je introvert, druhý má mocného ducha, tretí sa hrá na vedca, ďalší na pekára a ďalší bude atlét. Takto si pospomínate na to, čím ste chceli byť keď ste boli malí. Vymenujete všetko, čo vás napadne. Chápete veľa vecí, na ktoré ste už zabudli a jednou malou návštevou sa vám všetko vrátilo späť.
Príroda je domovom inšpirácie, komických situácií a nových síl do ďalších dní.
Ihrisko je zdrojom radosti, úsmevov. Nezabúdajte na to, kto ste a kým ste boli. Nezabúdajte na to, že aj VY STE DÔLEŽITÝ.