súčasné... a budúce (?)
Občas je život fajn. Napríklad dnes a včera. To boli naozaj fajn dni. Asi preto že som bola s mojím zlatíčkom. Nie asi. Určite. Nie určite. JEDNOZNAČNE.
Včera - v piatok - som mala skúšku z Práva. Bol to vlastne taký test - krúžkovačka A, B, C, D. Bolo to dosť ťažké, niekedy to bola viac-menej hra slovíčok. Nevadí, prežila som. A odovzdávala som prvá. Niekto taký byť musel ;)
Zo školy som išla za mojou láskou na stavbu. Poviem vám ľudia, bude to veeeeeeeeery nice house. Prajem mu to. Navymýšľal si tam všelijaké novosti, ako napr. zelená stena (rastlinky, voda), pisoár do kúpeľky, "tajná" izba do ktorej sa bude vchádzať cez šatník. Bohvie, čo si tam ešte vymyslí :) Dúfam, že až to bude mať hotové, pozve ma niekedy aspoň na návštevu.. Mám trochu obavy, či to jeho budúca žena (nech to bude ktokoľvek) nebude pokladať za prílišný luxus a neuženie ho len kvôli vidine dostatku peňazí. Spolieham sa len na to, že Peťo má dostatok rozumu a dobre si všetko zváži, premyslí.
Ja osobne sa medzi adeptky na post manželky neradím. Peťo je moja prvá láska (nerátam platonické). A - povedzme si úprimne - dnes je doba, kedy si človek neberie prvého človeka, pri ktorom sa mu rozbúcha srdce, pri ktorom sa vznáša na obláčiku až do siedmeho neba. Nehovorím, že by to nebolo fajn. Len keď vidím okolo seba toľko nevydarených manželstiev, občas sa pýtam, či to tým ľuďom vôbec stojí za to. Asi zostanem stará panna. Adoptujem si nejaké dieťa a dám mu domov. Načo riskovať. Načo si komplikovať život.. aj tak v ňom ešte zažijem veľa sklamaní, pádov, problémov, starostí. Je to vtipné - rozoberám tu takéto veci, a pritoom ja som prvá, kto túži a odmalička sníva o krásnej svadbe, milovanom mužovi, o čarovnch chvíľach tehotenstva, dome plnom detí, rutine rodinného života, pokojnej starobe, kedy budem spolu s mojim manželom ako babka s deduškom na kolenách hojdať vnúčatá.
Utópia....
No dobre, vráťme sa k tomu, aké boli posledné 2 dni úžasné.
Takže na stavbe bolo fajn. Večer som sa ešte zastavila u maminy. Hodili sme krátku reč a riadne som sa na nej pobavila. Mám pocit, že jej moja sexuálna neskúsenosť berie nočný spánok :D proste nedokáže pochopiť, že mám 20, mám frajera a žiadny sexuálny zážitok. To je matka! :D Iní rodičia by boli od radosti bez seba, že sa nemusia obávať, že im príde dcéra domov tehotná. A moja by mi najradšej sama nejakého dobrovoľníka našla :D :D a to nepreháňam. Už mi dokonca ponúkla, že ma predstaví jednému mladíkovi. Že je fajn a má 27 rokov. Skrátka, včera som sa schuti zasmiala a nasmiala... Moja mama je proste KING.
Dnes som bola s Peťkom na plavárni. Mala som najskôr dosť obavy, predsalen - modelka zo mňa nikdy nebude. To skôr na melóne chlpy narastú. Ale čuduj sa svete - bolo to fajn. Dokonca velice fajn :) Znova som blbla. Ako malé decko. Ale keď mne bolo taaaaaaaaak dobre. Peťo zo mňa pomaly bude mať aj nočné mory. Môžem ale ja za to, že keď som s ním tak mi je na svete úplne úžasne?A keď mi je fajn, tak mám chuť blbnúť, no... Chúďatko, raz ho zničím. Asi by som mala po skúškovom zájsť do Rajca za mojimi malými anjelikmi. Tí budú od radosti celí bez seba a môžem s nimi vymýšľať koľko budem vládať. Chýbajú mi moji malí beťárici. Proste ich zbožňujem.
Dúfam, že raz aj ja budem mať také úžasné deti. Živé, zvedavé, plné energie, výmyselnícke, nezbedné.. Proste také aké deti majú byť. Nie také, čo sedia na mieste kde ich položíš a čakajú ako 5 peňazí. Ja chcem také čo mi budú pomaly prerastať cez hlavu, čo s nimi budú aj problémy, také, čo ma vždy niečím prekvapia, také, ktoré mi budú chodiť domov v zafúľaných teplákoch, roztrhaných tričkách, za nechtami plno blata, vo vlasoch a v topánkach piesok, kolená zelené od trávy, strapaté od vetra a vo vlasoch vetvičky zo stromov, červené líca a v očiach žiarivé hviezdy. Detti také, ktoré budú chcieť sedieť doma pri telke keď bude vonku pekne a naopak, budú chcieť ísť von keď bude pršať. Deti také, čo sa ku mne rady pritúlia keď sa im v ich malom bezstarostnom detskom svete stane nejaká krivda, ktorá sa im bude zdať ako životná katastrofa, ale ktoré sa rady pritúlia aj len preto, že ma budú pokladať za najlepšiu mamu na svete. Deti, ktoré budú aspoň z polovice také tvrdohlavé ako ja - aby som sa nenudila a aby som si mohla povedať - sú po mne. Deti také, ktoré občas zo školy donesú poznámku alebo 5-ku. Deti, ktoré budú chodiť susedovi na čerešne a ten ich bude vyháňať palicou. Deti, ktoré priotrávia susedke mačku, lebo sa hrali na vedcov a nový liek testovali na prvom zvierati, čo im skrížilo cestu. Chcem deti, ktoré nebudú chcieť ísť večer spať a ráno vstávať. Deti, ktoré budú v nedeľu pred odchodom do kostola nariekať, že chcú pozerať rozprávky, a ktoré budú tvrdiť, že v kostole je nuda. A ja im budem hovoriť, aby počúvali kázeň, ale v kútiku duše budem s nimi súhlasiť. Chcem deti, ktoré vyduria ich otca od televízora a budú ho ťahať von si zahrať futbal. Deti, ktoré mi budú frflať na jedlo, a tvrdiť, že to či ono "nelúbia". Chcem deti, ktoré si v najnevhodnejšiu chvíľu zmyslia, že niečo chcú a budú nariekať na celú ulicu, a všetci ľudia na ulici sa budú po násobzerať. Chcem deti, ktoré s umaznou pusou od čokolády budú tvrdiť, že ony čokoládu nezjedli, že ju zjedol ich škrečok alebo rybičky v akváriu. Chcem deti, ktoré keď budú choré, bucú chcieť aby ocko i mamička boli doma a boli s nimi. Chcem deti, ktoré budú držať spolu keď sa niektorému súrodencovi stane krivda, ale ktoré sa budú s radosťou klbčiť, keď sa nebudú vedieť podeliť o hračky. Alebo sa zmlátia len preto, že sa im chce. Chcem deti, ktoré mi budú pomáhať pri vianočnom pečení - hoci narobia viac neporiadku ako pomôžu, a múku a cesto na koláče budem nachádzať na tých najnepravdepodobnejších miestach v dome po celý ďalší rok. Chcem deti, ktoré budú potajme vyjedať salónky zo stomčeka a dobroty zo špajze. Deti, ktoré budú pred Vianocami snoriť po dome aby našli schované darčeky. Chcem deti, ktoré psovi nafarbia srsť na fialovo, pokreslia steny v dome, rozsypú hlinu z kvetináčov, deti, ktoré budú v zemi hľadať dážďovky a zbierať slimákov.....
Chcem proste deti, ktoré sú naozaj deti, a nie malí dospelí.
A chcem muža ktorý...
.. ktorý bude chcieť ísť s kamošmi na pivo zrovna keď nebudem vedieť kde mi od milión povinností hlava stojí. Muža, ktorý ofrfle moje kuchárske snaženie. Muža, ktorý bude nechávať kde-kade pohodené oblečenie, chlpy v umývadle, nesklopenú dosku na záchode. Muža, ktorý zoberie deti na výlet keď budem potrebovať vyluxovať celý byt. Muža, ktorý sa s deťmi v záhrade zahrá na indiánov a tiež príde so zelenými kolenami a pieskom vo vlasoch. Chcem chlapa, ktorý sa bude snažiť niečo opraviť, ale aj tak nakoniec budeme musieť zavolať opravára. Chcem muža, ktorý ma občas len tak z ničoho nič objíme, pobozká. Chcem muža, pre ktorého bude radosť variť a ktorému pomaly bude rásť bruško. Muža, ktorý mi z času na čas prinesie kvietok - ale nie veľmi často. Chcem muža, ktorý ma občas vytočí, ale s ktorým sa rýchlo udobrím. Muža, ktorý mi občas pomôže s domácimi prácami, i keď pri tom rozbije tanier alebo schová obľúbený hrniec na úplne iné miesto. Chcem muža, ktorý si zo mňa občas urobí srandu. Muža, na ktorého "to príde" v najnevhodnejšej chvíli. Muža, ktorý mi vždy povie čo si myslí. Muža, ktorý so mnou nebude súhlasiť v maličkostiach , ale s ktorým sa zhodneme v podstatných veciach....
Jednoducho chcem muža, ktorý bude sám sebou, a ktorý ma bude milovať.
Po NIČOM inom som nikdy netúžila. Všetko ostatné, čo sa netýka mojej budúcej rodiny sú pre mňa nepodstatné veci.
Ale ako som spomínala oveľa vyššie - je dosť možné že toto pre mňa najdôležitejšie na svete... sa nikdy nesplní. :/