Horan Family 6.časť
Liam vstal zo svojej stoličky, podišiel k doktorovi a niečo mu šepol. Ten pokýval hlavou, napravil si okuliare a vyšiel so sestričkou z miestnosti. Všetci sa so zabuchnutím dverí pozreli na Camille. Tá si ešte stále pridržiavala hlavu. ,,Takže vyčerpanie," vyhlásil nesmelo Louis. ,, Áno, zrejme by som si mala na nejaký čas oddýchnuť od tlaku reality." ,,Čo keby si na pár dní prišla ku mne?" spýtal sa Liam neisto. Rýchlo sa pozrel na Danielle no pohľad hneď odvrátil akoby od nej čakal sklamaný alebo vystrašený výraz. No Dan len pokojne postávala pri lôžku Millie a hladila ju po rubínovo - tmavých prameňoch lesklých vlasov. ,,Liam, ale..." ,,Je to v poriadku. Aj tak mám teraz dosť miesta aj pre celú štvrť. Môj byt je odrazu akýsi ...obrovský. A osamelý. No tak Millie, určite bude len plus pre oboch z nás, že máme blízko seba priateľa." Millie sa pritakajúc jemne usmiala. Samota jej už liezla na nervy a Liam jej bol dosť blízky. Bola rada, že od seba odženie mráz osamelosti, ktorý vystrieda teplo priateľstva. Aspoň na moment uverila, že bude konečne šťastná. Ich klbko priateľstva prerušil akýsi tón. Najprv Camille, potom Liamovi a potom zrazu všetkým. Camille ten tón poznala, bol to totiž tón správy. Po chvíli Camille vyjavene zízala na displej jej BlackBerry. V správe bolo napísané : Hajzli malí! Už vám Niall nechýba?! Toto by ho dosť sklamalo! N. Camille odvrátila pohľad od svietiaceho displeja a pozrela sa na skupinku ľudí týčiacu sa v miestnosti nad ňou. Všetci rovnako vyjavene zízali na mobil. Zrejme im prišla rovnaká správa. N? .... Niall? ... ale prečo by to robil? A prečo by to písal ako tretia osoba? pomyslela si Camille. ,,To čo má byť za kreténa?!" skríkol Harry. Zaynovi padla sánka. ,,Žiadne číslo..." dodala Laura. Všetci udivene pozerali na displeje svojich mobilov. ,,Zrejme sa niekto nudí," uzatvorila situáciu Eleanor. Všetci tomu chceli veriť, no svedomie im našepkávalo, že to nie len akýsi žart. V popoludní sa vracali Laura a Harry do bytu. Rýchlo sa náhlili do výťahu. Celá cesta z prízemia na 3 poschodie prebiehala...mlčky. Laura sa trochu pousmiala na Harryho keď sa im stretli pohľady. Chcela ho pobozkať, no Harry ju len jemne chytil za ruku. Laura cítila chlad. Už z diaľky chodby bolo vidieť ich bukové dvere. Laura schytila kľúč a slastne ním otočila v zámke. Privrela trochu oči. Dnes bolo toho trochu priveľa. Mierila hneď do kúpeľne skontroľovať si mejkap a vlasy, ktoré si rozcuchala. Potom zamierila k šatníku. Zhodila zo seba jesenný overál a navliekla si na seba Harryho pyžamové nohavice. Dotackala sa k pohovke, pomaly klesala na mäkký matrac. Cítila sa v Harryho byte veľmi dobre. Obklopovali ju tony literatúry, hudobnej aparatúry, nôt a platní. Uprostred miestnosti trónil farebný, gýčový gauč a dve dvojsedačky. Cez presklennú protiľahlú stenu od dverí bol z gauča perfektný výhľad na centrum Oregona. V rohu stál malý ,drevený konferenčný stolík vedľa koženného kresla, na ktorom práchnivel starý magnetofón. Laura ten kút zbožňovala. Pôsobil tak nostalgicky, keď si spomenula na spomienky a zážitky z tohto bytu spred roka, no aj tak ju napĺňal akýmsi zvláštnym čarom domova. V miestnosti dominovala hnedá až sivá farba, ktorá kontrastovala s tmavou, výraznou spálňou a vyblednutou kúpeľňou. V kuchyni sa príliš nezdržiavala, bola viac menej "Harryho detským kútikom",kde realizoval svoje kreatívne recepty. Byt sprevádzal podtón reklamného štúdia s akousi zmesou domoviny. Všetko upratané, čisté. Bolo to také sterilné, že prvé noci nemohla Laura vôbec spávať. Zariadenie bolo svojsky umiestnené. Byt spestroval zväčša drevený nábytok. Prevládala tam vôňa... Harryho. Ten byt by bol bez neho úplne... zbytočný, prázdny, osamelý. Kúpil si ho potom, čo sa stratil Niall. Predtým bývali chalani v spoločnej vile, no ako Harry tvrdí, každý kút budovy po Niallovom zmiznutí sprítomňoval jeho osobu. Aby sa Harry necítil osamelo, prisťahovala sa k nemu Laura. Rada ho pozorovala ako zaspáva. Rada sa vedľa neho ráno zobúdzala - keď ráno nahmatala jeho hrudník s pravidelnými tvarmy jeho tehličiek a cítila teplo jeho dychu. Najradšej mala, keď ju prekvapil raňajkami do postele. Milovala jeho "DETO". Zbožňovala jeho chutný úsmev, keď pozerali nejaký film, na ktorom sa schuti smiali. Už to nebol Harryho byt ale... ich byt. Dokonca na ceduľke, ktorá dekorovala vchodové dvere bolo napísané: Pán a Pani Stylesovci, avšak ich spoločnú budúcnosť spolu nikdy nerozoberali. Kým sa Laura utápala v myšlienkach, pristúpil k nej Harry a jemne ju chytil okolo pása. Tá svoje privreté viečka úplne zatvorila. Pomaly ju hladil po tvári a rukami jej blúdil po celom tele. ,,Čo si myslíš o tej esemeske Harry?" potichu sa spýtala Laura. Harry akoby ju nepočul. ,,Zrejme je to len blbý žart, veď kto by mal nejaký dôvod nás prenasledovať ? Alebo vydierať?" odvetil. ,,Mali by ste sa s chalanmi porozprávať, obnoviť puto One Dierction, upevniť staré priteľstvá,..." teraz sa Laura prudko strhla a odtiahla Harryho od svojej hrudi. Harry so sklopeným zrakom onemel. ,,Harry! Milujem ťa!" skríkla Laura v nádeji, že sa ale aspoň na ňu pozrie, že ho uteší, že jej povie že ju tiež ľúbi... ,,Harry, ja ťa nechcem stratiť, ani zarmútiť, aspoň sa snaž... vždy tu budem s tebou. Nestojím o ďalšie utrpenie. Tvoj smútok a mlčanie ma ochromuje..." jemne ho pobozkala. Jemný bozk prerástol do vášnivého bozkávania. Harry pomedzi bozky povedal Laure:,, DETO..." ,,Prečo stále hovoríš DETO a nie milujem ťa?!" ,,Veď to má predsa rovnaký význam." ,,Ale je niekedy lepšie počuť úprimné milujem ťa ako utešujúce DETO!" ,,Slová milujem ťa by sa nemali hovoriť často. Vyžadujú od človeka odvahu a pevnú vôľu, pre milovať aj stratiť a ja nie som odhodlaný stratiť ťa..." na to ju objal. ,,Milujem ťa Laura Peningstonová!" potichu jej šepol a dotkol sa perami jej ucha. Ona sa srdečne usmiala no z oka jej vhŕkla slza šťastia. Prvý krát počula slová milujem ťa!
yeah...
(Daňušik, 6. 11. 2012 21:13)