Fyzika (zo starogr. φυσικός (fysikos) = "prirodzený" a φύσις (fysis) = "príroda") je prírodnou vedou o transformáciách energie v priestoročase a o vlastnostiach jej foriem a prejavov, akými sú napríklad hmota, jej pohyb, náboj a tiež sila, ktorou hmota medzi sebou pôsobí. Predmetom fyziky je látka, pole a fyzikálne javy.[1]
Vo všeobecnosti je úlohou fyziky analýza kauzálnej štruktúry prírody, smerujúca k pochopeniu ako sa svet a vesmír správa. Pojem 'vesmír' je definovaný ako všetko, čo fyzikálne existuje - celý časopriestor, všetky formy energie previazané s jeho štruktúrou, všetky základné prírodné konštanty a prírodné zákony zakódované do jeho štruktúry.
Fyzika je jednou z najstarších akademických disciplín pôsobiacich v ľudskej kultúre. Práva samostatnej vednej disciplíny získala počas vedeckej revolúcie v 16. storočí. Napriek tomu, v mnohých vedných oblastiach (napr. kvantová chémia alebo matematická fyzika) je ťažké vymedziť hranice fyziky.
Fyzikálne zistenia často ústia do novej technológie a korešpondujú s ďalšími vedami, pričom najevidentnejšie je toto prepojenie s matematikou a filozofiou. Vývoj týchto disciplín fyziku tiež spätne ovplyvňuje.
Fyzici sa zaoberajú štúdiom správania a vlastností hmoty v najširšom zmysle slova - od subatomárnych častíc, z ktorých je všetko zložené (fyzika častíc), až po správanie sa vesmíru, ktoré nazývame kozmológia.
Fyziku z hľadiska historického rozdeľujeme na klasickú a modernú fyziku. Z hľadiska spôsobu štúdia prírodných javov potom na experimentálnu fyziku a teoretickú fyziku.
Napriek mnohým objavom v posledných štyroch storočiach, existuje rada nezodpovedaných otázok vo fyzike a veľa ďalších pohľadov k jej výskumu.
Obsah[skryť] |
[upraviť] Názory filozofov na fyziku
[upraviť] Albert Veľký
Fyzika je podľa Alberta Veľkého náuka o pohybe a jeho prvej príčine.
[upraviť] Aristoteles
Fyzika je podľa Aristotela časť teoretickej filozofie, ktorá skúma prírodu. Úlohou fyziky je uvádzanie jednotlivých javov pod také všeobecné pojmy a predstavy, ako je pojem nekonečnosti, priestoru, času a pohybu, ktoré možno poznať na základe skúmania podstaty vecí a na tomto základe pochopiť prirodzený beh sveta.
[upraviť] Stoicizmus
Fyzika podľa stoicizmu je jedna zo základných zložiek filozofie; fyzika je učenie o prírode, ontológia i teológia.
[upraviť] Teória a experiment
Miera rozlišovania medzi teóriou a experimentom je vo fyzike vyššia než vo väčšine ostatných vied. Teoretickí fyzici pracujú na formulácii konzistentných matematických modelov, ktoré sú v súlade s predchádzajúcimi experimentmi a predpovedajú nové experimentálne overiteľné výsledky, ktoré by za teóriou určených podmienok mali prejavovať tendenciu nastať. Experimentálni fyzici sa odkazujú na experimentálne zistenia, pri vytváraní modelov sveta pracujú s obmedzenou presnosťou meracích prístrojov a experimentálne overujú pravdivosť teoretických modelov, pričom takouto cestou prichádzajú často k novým pozorovaniam. Fyzici pracujúci na zosúlaďovaní teórie a experimentu sa často nazývajú fenomenológovia.
[upraviť] Disciplíny fyziky
- Mechanika
- Mechanika tekutín
- Mechanika kontinua tuhej fázy
- Optika
- Termika
- Matematická fyzika
- Astrofyzika
- Jadrová fyzika
- Kozmológia
- Elektrodynamika
- Geofyzika
- Teoretická fyzika
- Štatistická fyzika
- Biofyzika
- Kvantová mechanika
- Teória relativity
ako sa mate
(frz, 5. 2. 2020 11:26)