Eva Ava Šranková

Historicko-romantickú novinku nitrianskej autorky pokrstili symbolicky - bozkom a nápojom stredoveku – medovinou.

Kniha Izabela - Láskou spútaní ašpiruje na post bestseleru a jej autorku kritici označujú ako slovenskú Benzoniovú. Reč je o Nitrianke Eve Ave Šrankovej, ktorej v týchto dňoch vyšiel jej debut.

Dej svojej prvotiny spisovateľka zasadila do obdobia 15. storočia. Na pozadí skutočných historických udalostí sa odohráva príbeh plný vášne, lásky, zrady a bolesti. Knihu, ktorá vás udrží v napätí od prvej po poslednú stránku, zhltnete na jeden dúšok.

Krstným otcom Ján Greššo

Krst v Bratislave moderovala Soňa Müllerová, knihu autorke romanticky pokrstil riaditeľ DAB Ján Greššo. Najprv si odpil medovinu a „Izabelu“ pobozkal. „Jána Grešša som si za krstného otca vybrala preto, lebo si ho nesmierne vážim – ako herca i človeka, ktorý podporuje kultúrny život v našom meste,“ hovorí Nitrianka, ktorá krst ako správna milovníčka histórie absolvovala v dobovom odeve. „A prečo medovina? Je to typický nápoj stredoveku, ktorý mám ako historické obdobie veľmi rada.“

S jej láskou k histórii súvisí aj spisovateľský pseudonym Ava. Ako autorka prezradila, pochádza zo slova Nitrava - historického názvu nášho mesta.

Dva týždne v nemeckom zámku

Malá Eva už v 9 rokoch prešla plynulo od rozprávok k bájam a legendám, ktoré podnecovali jej fantáziu a túžbu po poznaní. V škole boli jej „naj“ predmetmi slovenčina a dejepis. Pri slohových prácach, ktoré boli pre mnohých postrachom, sa doslova vyžívala. Účasť na literárnych súťažiach bola pre ňu samozrejmosťou.

Jej vášeň pre dejiny a literatúru prirodzene vyústila do čítania a neskôr i do písania kníh. K jej obľúbeným autorom patria ruskí klasici, Maurice Druon, Emily Bronteová, Alexander Dumas, Mika Waltari, Henryk Sienkiewicz a, samozrejme, i Juliette Benzoniová. Z domácich rada siahne po knihách Laca Zrubca či Jozefa Nižňanského.

Vyštudovaná chemička píše popri práci, ktorej sa venuje s manželom v ich spoločnej firme. „História ma neuveriteľne fascinuje, priam ňou žijem. Ako dieťa som strávila dva týždne pionierskeho tábora na krásnom zámku vo východnom Nemecku,“ spomína Eva Ava Šranková

„Hrady a zámky s manželom navštevujeme veľmi radi dodnes. Najbližší je nám Nitriansky hrad, ale veľmi radi máme aj Oravský, Bojnický či Smolenický zámok, radi sa vraciame aj na Gýmeš.“

Cotto a houpelande

Svoj debut Izabela – Láskou spútaní písala autorka štyri roky. Začala v roku 2005, celý rok predtým zbierala potrebné informácie, aby bola kniha historicky verná a presná. „Aj keď je príbeh najmä o láske, základom sú skutočné udalosti, ktoré sa stali, a niektoré postavy, ktoré naozaj žili. Čerpala som najmä z dostupných prameňov v Krajskej knižnici Karola Kmeťka v Nitre a v knižnici v Nevericiach. Veľa užitočných informácií som našla aj v knihe Dějiny Francie od počátku po současnost. Najzložitejšie bolo to, aby som čo najvernejšie opísala historické fakty, aby som čitateľa vtiahla do ducha doby,“ vysvetľuje Eva Ava Šranková.

„V knihe preto používam autentické výrazy pre dobové odevy, jedlá, nábytok či stavby, napríklad donjon (obytná ochranná veža), cotto (spodné ženské šaty), houpelande (dlhé slávnostné dvorné rúcho širokého strihu). Čo sa týka stolovania, konzumovali sa najmä varené a pečené jedlá. Pripravovali sa v tzv. čiernych kuchyniach, ktoré boli od otvoreného ohniska začmudené.“

Eva Šranková prečítala aj veľa životopisov známych osobností, ktoré v knihe vystupujú, študovala heraldické znaky a podobne. „Kniha nie je fikciou, vyfabulovaný je len príbeh lásky, ktorý sa však na druhej strane pokojne mohol stať, len my sme o ňom nevedeli. Každá z postáv má niečo zo mňa, kus mojej duše a mysle. Historické postavy som opísala také, aké v skutočnosti podľa dochovaných prameňov boli.“

Možno už vo Francúzsku žila

Eva Ava Šranková si ako krajinu svojho knižného príbehu zvolila Francúzsko. Vraví, že najmä preto, lebo je historicky nesmierne bohaté. „Je mi také blízke, až mám niekedy pocit, že som tam už v niektorom z minulých životov žila. Verím v reinkarnáciu,“ vysvetľuje spisovateľka.

„Ale nemenej blízka je mi aj naša krajina a jej história. Chcem napísať knihu, kde by som spracovala obdobie slovenského stredoveku. Mám už niečo pripravené. Opäť to bude o láske, zrade a nenávisti, ktoré dejiny ľudstva ovplyvňujú už od počiatkov.“

Eva Šranková sa pri výbere svojho spisovateľského psedonymu  inšpirovala láskou  k histórii -  zvolila si meno Ava, ktoré pochádza zo slova Nitrava - historického názvu nášho mesta.