Hovoria o sebe, že sú nezávislí. Že sú nepolitickí. Že za nimi nestojí žiadna finančná, či lobistická skupina. Pche! Opak je pravdou. Občianska iniciatíva Naše m(i)esto bola založená len s jediným cieľom. Dosadiť Jozefa Turčányho späť do kresla primátora. Tam, odkiaľ sa musel pred štyrmi rokmi, po rozhodnutí obyvateľov Teplíc dať mu stop, porúčať. Iniciatíva Naše m(i)esto je riadená z kúpeľov. Tam sedí jej mecenáš, sponzor, dirigent. A diriguje, čo má iniciatíva robiť. Pľuje a prská oheň a síru na primátora, na prednostu, na zamestnancov úradu. Na! Tu máte. Všetko zlé, čo sa deje, je vraj vina primátora. Aj to, že sa voda z koryta vyliala, aj že slnko zavčasu zapadlo, aj že vietor začal fúkať. „My sme vôľa ľudu, my to tu zmeníme,“ hrdo hlási iniciatíva na čele, ktorej stojí Jozef Turčány. Bývalý neúspešný kandidát na primátora sa najskôr urazil na našich obyvateľov, že mu nedali v minulých voľbách svoj hlas a zanevrel na Teplice, aby sa teraz akože na ich výzvu vrátil späť. „Treba vrátiť dobré do mesta,“ hrdo vytruboval na koncerte skupiny Polemic, ktorej pred pár rokmi svojim rozhodnutím zabránil účinkovať v našom meste. Ale teraz idú voľby! Treba sa ukázať, pretŕčať, pretvarovať, podávať ruky. To, čomu predtým nebolo vlastné, je teraz nútený robiť, lebo to má napísané v scenári.
A ktože je tá slávna iniciatíva, ktorá má priniesť „pokrok“ do nášho mesta? Pozrime sa na zloženie orchestra, ktorý by mal hrať pod taktovkou Jozefa Turčányho. Prvé husle sú prisúdené najväčšiemu právnikovi pod slnkom Erikovi, ktorý kúpil dom v lukratívnej štvrti v Martine a odsťahoval sa z Teplíc. Nepovažuje za potrebné ani zúčastňovať sa na výboroch miestnej časti, ktorého je členom. Stačí, keď hrá divadlo na zastupiteľstve. O zábavu sa má tiež starať šéfka mažoretiek Zdenka, ktorá už nedokáže rozoznať, kedy hovorí pravdu a kedy klame. Onedlho si zaprie aj vlastný nos medzi očami. Do poslaneckého zboru chce zasadnúť aj lesák Jaroslav, ktorému pre jazdu pod vplyvom alkoholu na služobnom automobile museli odobrať vodičský preukaz. Cesta z Hornej Štubne mu bola priúzka! Aj mäsiar z Diviak Peter, ktorý ešte ani raz na zastupiteľstve neprehovoril chce zasadnúť do poslaneckého kresla po boku svojho neúnavného komunistického agitátora a niekdajšieho udavača slušných ľudí Pavla. Po boku človeka, ktorý si privlastnil budovu kultúrneho domu v Diviakoch i miestny rozhlas a odmieta odovzdať jeho správu zákonne vymenovanej osobe. Odmietol s mestom podpísať zmluvu, ale budovu a rozhlas chce riadiť stále. Však za komunizmu platilo - čo je štátne, to je akoby moje, no nie? Orchester Turčányho poslancov by mal tiež doplniť podnikateľ s pozemkami, ktorý na čachroch s ich kúpou a predajom zarobil majland a ktorému sa akosi nedarí naplniť jeho zámer výstavby v Turčianskom Michale. Nakúpil za babku a predal za drahé. Čo na tom, že mestu dĺži 13 tisíc eur na daniach? Však jednoduchí ľudia zaplatia aj zaňho, no nie? Alebo poslankyňa Alena, ktorá aj počas svojej PN poslušne chodila stláčať hlasovacie tlačítka na zastupiteľstvo tak, ako iní pískali.
Myslím, že stačilo. Tomuto nepodarenému orchestru chcem odkázať jediné: Ďakujeme, odíďte. Nezaslúžite si zastupovať našich obyvateľov, ukázali ste nám, že na prvom mieste sú pre vás vaše osobné záujmy a záujmy vašich mecenášov. Veríme, že ľudia nepodľahnú vašim klamstvám a predvolebným sľubom. Ľudia počujú, že váš orchester hrá veľmi falošne. Alenkina sesternica z tretieho kolena