♦ Egyptské Pyramídy♦
Egyptské pyramídy sú jednou z najznámejších pamiatok staroveku. Už v tej dobe vzbudzovali taký veľký údiv, že boli zaradené medziSedem divov sveta. Ako jediný z týchto divov sa zachovali dodnes a sú zároveň i najstarším z nich.
Egyptské pyramídy vystavané z obrovských kamenných blokov patria medzi najväčšie stavby vytvorené ľudskou rukou. Dnes ich je v Egypte evidovaných medzi 80 a 111. Niektoré z nich nie sú väčšie ako kopa kamenia a sú v pomerne zlom stave, iné dosahujú takých monumentálnych rozmerov, že ich vidieť z vesmíru.
Dnes sa prikláňajú odborníci, až na výnimky, k hypotéze, že pyramídy v Egypte slúžili ako hrobky faraónov, egyptských vládcov, ktoré im mali umožniť dôjsť spojenia s astrálnymi božstvami. V staroegyptštine boli označované slovom mer, znamenajúcim doslova "miesto vystúpenia". V Textoch pyramíd pochádzajúcich z obdobia stavby pyramíd sa hovorí, že sa po smrti mal faraón spojiť s Réom a zaujať miesto po jeho boku v slnečnej bárke. To všetko mal dosiahnúť výstupom po schodisku[1]. Niet preto divu, že najstaršia známa stavba tohoto druhu v Egypte, Stupňovitá pyramída faraóna Necericheta (Džosera) má, ako to napovedá jej meno, stupňovitú štruktúru. Podobné stavby, ale omnoho menších rozmerov, boli nájdene aj vnútri hrobiek z 1. dynastie, kde plnili pravdepodobne obdobnú, rituálnu funkciu[2].
Starovekí Egypťania obkladali steny pyramíd leštenými doskami z vápenca a vrcholky zlatom. Väčšina z vápencového obkladu v priebehu vekov z pyramíd opadala alebo bola použitá na iné stavby. Najlepšie sa obloženie zachovalo na Snofruovej Lomenej pyramíde pri Dahšúre, malá časť pri základni na Menkaureho pyramíde alebo na vrchole Rachefovej pyramídy v Gíze.
Najväčšie pyramídy boli postavené v Gíze: Chufuova (starogr. Cheopsova), Rachefova (starogr. Chefrénova) a Menkaureho (starogr. Mykerínova). Najznámejšia a najväčšia z nich, známa aj ako Veľká pyramída v Gíze, je Chufuova pyramída, ktorá bola postavená približne v rokoch 2580–2560 pred Kr. Dosahuje výšky 137 m, čo ju do roku 1311, kedy bola postavená katedrála v anglickom Lincolne, robilo najvyššou stavbou na svete. Ďalšie z pyramídových oblastí sa nachádzajú v Sakkáre, Abúsíre, Dahšúre, el-Lište, Médúme a el-Láhúne.
V niektorých pyramídach boli veľké miestnosti. Jedna z nich bola pohrebná miestnosť. V nej bol faraón so svojimi najväčšími pokladmi. Vedľa boli jeho odevy, poživeň, zbrane a jeho zvieratá. Vedľa nich boli vetracie šachty a vedľa nich boli miestnosti pre faraónovu rodinu. Vedľa pyramíd boli mastaby – hrobky jeho sluhov a pisárov.
Stavba
pyramída (mr) v hieroglyfoch | ||||
|
Spôsob stavby je do istej miery sporný. Štandardne sa však predpokladá bežný postup stavby pomocou rôznych drevených pomocných zariadení. Na stavbu pyramíd sa používali kladivá, vrtáky, brúsne kamene. Ďalej to boli sekery, dláta alebo drevené mlatky a sánky. Kusy kameňa vylamovali v kameňolomoch drevenými kladivami, do kvádrov ich opracúvali dlátom a dreveným kladivom. Ťažké kvádre posúvali po guľatých brvnách, ktoré museli byť vždy vlhké. Každý kváder musel zapadnúť na svoje miesto. Pyramídu stavali vyše dvadsať rokov.
[upraviť]Pyramídový komplex
Pyramídový komplex tvorí ústredný objekt hrobky panovníka (pyramída) a jej blízkych stavieb, ktoré boli s ňou ideologicky a funkčne spojené. Konkrétne zloženie takéhoto súboru objektov sa rôznil od typu a ďalších kritérií, napr. od filozoficko-náboženského ponímania, topografických podmienok lokality, použitého materiálu alebo od časovej dĺžky výstavby. Na rozdiel od staršieho typu komplexu stupňovitej pyramídy (podľa D. Arnolda stupňovitej mastaby),[pozn 1] ktorého výskyt je zriedkavejší (areál Stupňovitej pyramídy v Sakkáre, doposiaľ najstaršej známej pyramídy, predstavuje takýto typ), mladší typ komplexu pravej pyramídy je častejší (napr. areály Chufuovej, Sahureho alebo Venisovej pyramídy). Oba typy sa vo svojej filozofii vo väčšej miere prekrývajú a medzi jednotlivými prvkami možno nájsť analogické vzťahy, napr. hrobka faraónovho ka sa pri stupňovitej pyramíde nachádza v tzv. južnej hrobke a pri pravej v satelitnej (kultovej) pyramíde, alebo pri oboch typoch sa v areáli nachádza zádušný chrám. Rozdiel je napr. v pozdĺžnej orientácii komplexov, severojužný smer má v prípade stupňovitej a východozápadný v prípade pravej pyramídy, alebo výskyt pyramíd kráľovien v areáli či blízko neho len pri pravých pyramídach.[3]
Nasledujúce schémy zobrazujú túto podobnosť:[4]
[upraviť]Komplex pravej pyramídy
Komplex pravej pyramídy sa vyvíjal postupne od Starej ríše. Prvým takýmto komplexom bol areál Pyramídy v Médúme zo začiatku 4. dynastie. Koncom 5. a počas 6. dynastie sa takmer unifikovala jeho dispozícia, neskôr sa však znovu uvoľnila. Vývoj stavebného typu, ak nepočítame malé núbijské pyramídy z obdobia Novej ríše až po Neskorú ríšu a grécko-rímske obdobie, ukončilo až v Novej ríši opustenie konceptu pyramídy ako miesta skutočného posmrtného uloženia pozostatkov panovníka a rozvoj kráľovských skalných hrobiek. V širšom význame pyramídový komplex tvorili aj ďalšie blízke objekty nenachádzajúce sa priamo v areáli pyramídy, ktoré ale súviseli s jeho prevádzkou, ako napr. bitúnok, pekáreň, trhovisko, príbytky kňazov apod.[5]
Dispozíciu komplexu je možné rozdeliť na niekoľko funkčných častí: údolný (dolný) chrám, vzostupná cesta, zádušný (horný) chrám, pyramída, malá kultová (satelitná) pyramída,dvor a múr ohrady, niekedy aj severná (vstupná) kaplnka a malé pyramídy kráľovien.[5] Typický pyramídový komplex konca 5. a celú 6. dynastiu má približne toto dispozičné rozdelenie (príkladom je Venisova pyramída, 5. dynastia):[3]
[upraviť]Poznámky
- ↑ Egyptológ Dieter Arnold, zaoberajúci sa staroegyptskou architektúrou, nezaraďuje kráľovské stupňovité hrobky z 3. dynastie medzi pyramídy. Názov „stupňovitá mastaba“ vychádza z konceptu a vzniku prvej z nich – Necerichetovej. Tá vznikla navršovaním ďalších vrstiev na pôvodnú veľkú plochú mastabu. Tento spôsob „jasne ukazuje, že myšlienka stupňovitej kráľovskej hrobky neexistovala v čase, keď bol plánovaný Džoserov areál. (Násypy, ktoré sú na mastabách 1. dynastie a stupňovitý rez sakkárskej hrobky č. 3038 nepredstvujú predchodcov stupňovitej mastaby, pretože tieto majú úplne iný pôvod a význam.)“ (Arnold 2003, s. 229)
[upraviť]