Grécka civilizácia

Na území Európy vznikli najstaršie civilizácie v Egejskej oblasti. Egejské more umožňovalo ľahké spojenie medzi početnými ostrovmi, pobrežím Malej Ázie a južnou časťou Balkánskeho polostrova. Na juhu tvoril hranicu Egejskej oblasti ostrov Kréta, kolíska najstaršej vyspelej kultúry v tejto oblasti, nazývanej minojská. Označenie minojská civilizácia je novodobé a je odvodené od bájneho kráľa Minoa, známeho z gréckych legiend. Pôvod ani etnickú príslušnosť tvorcov minojskej civilizácie nepoznáme, pretože písomné záznamy, ktoré po sebe zanechali, sa ešte nepodarilo rozluštiť. Prvé grécke kmene - Achájci – osídlili južný cíp Balkánskeho polostrova okolo 2. tisícročia p.n.l. Postupne prenikali aj na ostrovy v Egejskom mori, kde rozvrátili vyspelú minojskú civilizáciu. Achájci vytvorili kultúru, ktorá nadvezovala na egejskú tradíciu a rozvíjala ju. Jej najväčším strediskom boli Mykény (preto sa táto civilizácia označuje aj ako mykénska). Na Peloponézskom polostrove Achájci budovali opevnené mestá z kameňa, v ktorých sa rozvinulo remeslo, najmä hrnčiarstvo. V 13. stor. p.n.l. dosiahla civilizácia vrchol. Achájske sídla sa nachádzali nielen na území Grécka ale aj na ostrovoch v Egejskom mori a na západnom pobreží Malej Ázie. Achájska kultúra zaniká v priebehu 12. stor. p.n.l., kedy do Grécka prichádza nová vlna gréckych kmeňov zo severu – Dórovia. Temné obdobie

Obdobie zhruba medzi rokmi 1100 – 800 nazývame temné obdobie gréckych dejín, pretože nastal pokles civilizačnej úrovne: Gréci prestali používať písmo, takmer zmizli kamenné stavby, spoločnosť bola spoločnosťou roľníckou, ale začalo sa šíriť používanie železných nástrojov a zbraní. V temnom období si Gréci ešte nevytvorili štát, žili v sebestačných domácnostiach (oikos). O živote Grékov v tomto období čerpáme informácie z epických básní Iliada a Odysseia, podľa ktorých je temné obdobie nazývané aj obdobím homérskym.