Príbeh hráča: Liliana Zaret
Nemusíte sa báť. Je to čisto nová rubrika, a tak nebudem ani štipku urazená, ak si ju nebudete pamätať, keďže nemôžete. Ale budem štipku urazená ak si nebudete pamätať ani mňa i keď i to je málo pravdepodobné, no môžem sa popýšiť aspoň tým, že túto prácu už nerobím prvý krát, no stále sa mám čo učiť, ale mojim jediným šťastím je fakt, že vy, milí čitatelia mi to určite veľkodušne a z celého srdca prepáčite.
Ale k veci. Príbeh hráča je teda nová rubrika, ktorá sa bude (aspoň dúfam) objavovať každý mesiac v tomto staro-novom, no stále excelentnom časopise. Každý mesiac vyspovedám (s jeho dovolením) nejakú osobu, ktorá je vo vyššom, ako treťom ročníku alebo osobu, ktorá už je kvalifikovaná. Ale prečo to tak je a o čom je vlastne táto rubrika sa chvalabohu dozviete už o chvíľu, pretože určite nie ste jediní, ktorým tieto úvodné rečičky nič nedávajú.
Ako som už spomenula, vyberiem si osobu, ktorá mi porozpráva svoj život. Iste RPG život, no zároveň mi prezradí i to, ako ho v reálnom živote objavil. Daná osoba nám tiež povie o svojich prvých skúsenostiach, zážitkoch, ale tiež o chybách a o tom, ako sa im vyvarovať. Táto rubrika vám (a budem sa o to modliť) ponúkne osobnejšie „zoznámenie“ či spoznanie s danou postavou, ktorá sa mu bude zdať razom realistickejšia a možno ju i začne chápať.
No je to prvý krát, čo túto rubriku uvádzam , takže môžem len dúfať, že to tak vyznie. No mám tu samozrejme vás milí čitatelia. Rada by som vás požiadala o to, aby ste mi napísali a skritizovali určité pasáže, ktoré sa vám nepáčili alebo aby ste sa prihlásili ako moja ďalšia „obeť“(či aby ste mi odporučili niekoho, o kom by ste sa chceli dozvedieť niečo viac). S vďačnosťou to všetko prijmem.
Dnes budete mať možnosť spoznať osobu, ktorej vyspovedanie mi poradil jeden môj veľmi vzácny zdroj a na ktorého vnútorné šepkanie som sa nakoniec nechala napliesť. A neoľutovala som, pretože za jeho vypočutie sa mi naskytlo zaujímavého zážitku, vypočutie profesorky, veľmi obľúbenej profesorky, profesorky Symboliky, čoskoro pani, Liliany Zaret.
Liliana Zaret. Toto človieča sa narodilo na ostrove Daga a len pre zaujímavosť má dve sestry...a bla bla. Nebudem tu citovať jej životopis (ale kto by mal záujem prečítať si ho, môžem to len vrelo odporučiť). To je však život Liliany Zaret. Postavičky, ktorá skrsla v hlave jedného dievčaťa ťukajúceho do klávesnice, ktoré ani nevedelo, aký veľký talent sa v nej skrýval a zrejme by nato ani neprišla, keby nepatrila k jednej z tých zvedavých dievčin, ktoré túžia objavovať nepoznané. Keď prvý krát počula slovo „RPG“ myslela si (a musím priznať, že som s úsmevom trošku zažmurkala), že je to nejaká online hra, ktorá sa ovláda klávesnicami. Nemala ani zdania, že sa jedná o písanie. Ja si však myslím, že keby po lepších opisoch RPG neprišla nato, čo to vlastne je, prišla by ona či Liliana o mnohé dobrodružstvá a my o pútavé a zábavné čítanie. A keď už sme pritom zábavnom čítaní. Musím sa s vami podeliť o jednu z historiek, ktoré mi boli prezradené a na ktorú bude Liliana určite ešte dlho spomínať. (Jasné, že nebude sama.) Bolo to, keď bola ešte neveľkou rusovlasou študentkou zo zapichnutým prútikom v nose a žiadala o pomoc profesora Eldara (ktorého samozrejme pozdravujeme). A teraz už vážne zadržiavam smiech, pretože keď si predstavím, ako sa profesor zapiera jednou rukou o posteľ v nemocničnom krídle a druhou vyťahuje prútik z nosa vrieskajúcej študentke, niečo na tom ma núti vyhľadať nemocničné krídlo a pomocou časovratu (nebonznite ma) sa vrátiť do daného času a nenápadne si to pozrieť. Ale to sme sa až príliš vzdialili. Stvoriteľka Liliany spočiatku hľadala čarodejnícke školy a na pár sa i prihlásila, no mnohé nemali ani pevný základ v podobe vedenia, takže jej ani len neprišla spätná odpoveď až do chvíle, kým nenašla Aldarion. Bola to taká tá kolíska jej RPG začiatkov. A ja sa s vami stavím, že i taká kvalitná hráčka a profesorka začínala spočiatku všetky svoje RPG tým obľúbeným štýlom * Ahoj! Ja som Liliana* usmeje sa* Chcela byť jednou z tých biliónov študentiek, ktoré neboli vážne, trochu nešikovné a vždy pripravené do akcie. A aj sa je to podarilo. Prezradila mi tiež svoj spôsob, ako sa zdokonaliť v RPG. Bola neustálou návštevníčkou našej knižnice (a neviete to odo mňa, ale akosi sa jej podarilo strčiť noc i do zakázaného oddelenia) a prečítala snáď všetko od beletrie až po odbornú literatúru. A jej druhý ťah či tip! Mala zvieratko, s ktorým si oživovala RPG. Neskôr si našla priateľov a vytrvalú priateľku, ktorá bola vždy nablízku a ochotná kedykoľvek si zahrať. A z toho, čo občas vidím, keď si v reále otvorím návštevnú knihu, mám pocit, že toto priateľstvo pretrvalo ;). Liliana však pokračuje a hovorí mi, že už dávnejšie si brúsila zúbky na pekne vyhrievané kreslo v zborovni. No v preklade si vybrala zložitú prácu profesorky symboliky, ale verí, že jej úsilie nevyšlo na zmar a jej učebňa prezretá i mojim okom sa vám páči a radi sa budete vracať do stále vyšších ročníkov. Avšak profesorke Zaret sa jednoznačne (alebo aspoň z toho môjho pohľadu) darí aj vo svojom čisto súkromnom živote, keďže mnohým ženám môže triumfálne zamávať pred nosom nádherným zásnubným prstienkom, ktorý jej naň nasadil taktiež profesor, pán Alan McLeggen. Sama mi prezradila, že ak by sme si hodinky chceli nastaviť na reálny čas ich RPG vzťah trvá už pol roka, čo sa nepodarí ani mnohým párikom v skutočnom živote. Pousmiala som sa nad jej poznámkou, že svoje romantické hry si odohrali snáď až na všetkých miestach po Aldarione (vrátane mojej kuchyne, no pre istotu i tak nosím neoprénové rukavice). Ale musím uznať, že keď sa do takej hry zapoja ešte i iné postavy veselého charakteru, padám za stoličky, keď si čítam výsledok a keďže sa jedná o kvalitnú RPG, ktorú tí dvaja produkujú nikto nemôže mať žiadne výčitky a my, tí čo žiarlime či nie sme práve romantici si musíme prosto prikryť oči, aby sme im dopriali zaslúžené šťastie. Teda prajeme veľa lásky a snáď i nám do redakcie pošlú malé svadobné oznámenie, nad ktorým budem večer skuvíňať, prečo to mne nebolo dopriate.
Ale to už sú moje osobné úvahy a nebudem nad tým zatiaľ uvažovať. Teraz mám svojim spôsobom aj tak nevysporiadané myšlienky. Nerozumiem totiž tomu, ako sa neznáme dievča, ktoré si myslelo že RPG je počítačová hra, vypracovalo až na rolu profesorky a manželky. Pomaly tomu však začínam rozumieť. Teraz nehovoríme o šťastí. Hovoríme o potenciály, chcení, obetovaní svojho vlastného života. A hovoríme tu o talente. Áno o talente. Ak som doteraz pridávala do písania trochu humoru či vtipu, teraz hovorím vážne. Ten talent sa skrýva v každom z nás len ho treba objaviť. Možno si myslíte, že mne či Liliane sa to ľahko hovorí, ale mýlite sa. Určite mala pri niektorých vyhodnoteniach úloh či chýb v RPG pocit, že na to nemá, ale nevzdala to a pokračovala. A ja? Ja som mala chuť mnohokrát to vzdať, no vždy tu stál niekto, kto mi dodal sebavedomie a silu. Ak aj vy občas balansujete a máte pocit, že s tým chcete skončiť zamyslite sa znovu. Možno to len chce oprášiť sa a znovu to vyskúšať. Každý z nás robí chyby rovnako ako v RPG živote, tak i v tom reálnom. No nikdy sa neprestaňte snažiť urobiť to lepšie a raz sa dostanete tam, kam chcete. To je pravidlo, ktoré nikdy nezlyhá ani v jednom svete.
A.B.M.
predošlá strana | ďalšia strana |