Elegantná Pomsta- napísala Simačka
Dionýzia bola ako malé dievčatko zavretá 11 rokov v detsom domove. Teraz z nej už vyrástla 22 ročná slečna ktorá nezabudla na otrasné spomienky v detskom domove ktoré má na svedomí 60 ročný starec menom Alexander. Žije sama vo vlastnom byte v meste Sao Paulo-Brazília. Má najvernejšiu kamarátku ktorá sa volá Emília. Tá jej ponúkne prácu v jednej z jej agentúr. Dionýzia to príjme kedže doma ju nič zaujímavé nečaká. No, prekvapenie to bude..ale nemilé prekvapenie
V rade pred ňou stál človek, s ktorým 11 rokov prežívala hotové peklo v detskom domove. ked ho Dionýzia zbadá, zmeravie. Vystrašená odíde z agentúry. Emília ničomu nechápe a bude sa snažiť Dionýziu zastaviť. Ale márne..tá sa rozbehne preč. Zastaví sa pred vysokou budovou a tam sa rozplače. Po čase k nej kráča jeden chlapík ktorému je ju ľúto. Nečudo že sa zastavil. Keby tam plakala nejaká starenka tak by ju bezľútostne obišiel. Ale nie, Dionýzia skoro každého muža opantala svojou neobyčajnou krásou. Chlapík ju doviedol až do bytu. Znova sa rozplače zavrie sa do izby a výde na balkón. Emília ihned príde do jej bytu a vyžiada si vysvetlenie za ten nezmyselný útek z agentúry. Chlapík odíde. Ale s Dionýziou ani zdaleka neskončil. Emília vojde do Dionýzinej izby. Zbadá Dionýziu ako spí na balkóne. Ked sa prebudí, všetko Emílii rozpovie. Emília sa začudovane prizerá. Ako keby sa jej nechcelo veriť. Ked ju zrazu natešená Dionýzia poprosí o to, aby odišla, pretože chce byť sama, tak Emília odíde. Myslí si, že sa potom Dionýzia upokojí. Ale kdeže, ona chystá "Elegantnú Pomstu" :)..ako votrelkyňa sa dostane do agentúry kedže kľúče ma jej kamarátka Emília..
Dionýzia preukáže svoje "detektívske" schopnosti. Postará sa vlastnoručne o to, aby "Vážený pán" Alexander opustil svoju prácu za ktorou si prišiel eštelen včera. Natešená Dionýzia príde zajtra do práce s veľkou chuťou a pozitívnou energiou. Nečudo prečo. Ked sa o tom Alexander dozvie, ťažko to znesie pretože do všelijakých agentúr chodieval veľa rokov. Bol miestami perfektný ale zákerný. To vie veľa ľudí a Dionýzia neostane len tak so založenými rukami. " chlapík ktorý sa o teba "staral" v detskom domove, dostal infarkt." -povie Emília Dionýzii ktorá si chutne popíja džús. Dionýzia ostane v pomykove. Mlčí. Zrazu odpovie " klameš, však?" ..Emília pokrúti hlavou a uprene sa zapozerá na Dionýziu. Tá spustí prudký plač. Ponáhľa sa domov ale nedôjde. Vojde do garáže a tam sa bude chcieť zaživa upáliť za obrovskú vinu ktorá ju bude vo vnútri doživotne hrýzť.
Plán sa jej nepodarí pretože vo chvíli dôjde Emília. Emília zbadá zmätenú Dionýziu so zápalkami v rukách. Rozbehne sa a povie " čo to došľaka vyvádzaš?!". Dionýzia sa previnilo rozplače a hodí zápalky o zem. Emília sa rozplače s ňou. Zrazu zbadá že Dionýzia omdlela. Preľaká sa a ihned zavolá lekára. Po chvíli lekár príde a povie " Dionýzia sa potrebuje ísť liečiť na psychiatriu"..Emília to pochopí a ihned pôjde spolu s ňou. Ked sa rozrušená Dionýzia preberie vo svojej izbe na psychiatrii, tak nebude ničomu chápať. Po chvíli jej dôjde prečo sa tam ocitla a pritúli sa do kúta a previnilo sa rozplače. Do izby vojde vysoká, štíhla sestrička ktorá bude mať Dionýziu na starosti. "Ahoj, ty si další blázon ktorého budem mať dva týždne na starosti?" "som tu správne?"..milo povie
Dobytá Dionýzia zdvihne pohľad na sestričku menom Valentínu. Tá len pokrúti hlavou. Sestrička Valentína sa začne prechádzať po izbe a zasype Dionýziu otázkami. Ale Dionýzia neodpovie ani na jednú. Stále neprestáva plakať....neskôr zbadá že Dionýzia zaspala akoby ju do vody hodili
Na druhý deň na vošla do Dionýzinej izby sestrička Valentína. Dionýzia ešte spala. Valentína do nej s chuťou strkala nech sa prebudí. "Je čas na raňajky mladá slečna..hah", povedala Valentína. Dionýzia sa preľakala lebo nevedela čo sa deje a rázne odpovedala " nebudem raňajkovať"..sestrička odpovedala " ale ale..aspoň sústo"..milo odpovedala
Dionýzia znova znechutene odpovedala " povedala som že nie"..zrazu sa zapozerala na jej vizitku ktorú mala pripnutú na košeli a na vizitke písalo " Valentína Kornoliová"..ked to Dionýzia prečítala, ihned si osviežila pamäť a začala chápať situácii
Preglga slinu a s obrovskými vystrašenými očami sa zapozerala na sestričku Valentín Kornoliovú. "Deje sa niečo?" povedala sestrička..Dionýzia nato odpovedala " vy ste Kornoliová?".."poznáte Alexandra Kornólia?"...začudovaná sestrička odpovedala " áno, je to môj brat".."a vy ho z kadiaľ poznáte?"..Dionýzia nato " vy neviete že váš brat zomrel?"..nakonci jej hlas akoby zbojazliviel
"čo prosím?!..tak zo mňa si žarty nebude robiť!..niet divu že ste blázon!"..rozzúrene odíde a poriadne zabuchne dverami
Dionýzia sa začne nervózne prechádzať po izbe a rozmýšľať čo dalej podnikne. Pozrie sa do zrkadla a dá otázku samej sebe " čo si len počnem?" "som v takom nebezpečí".."ako keby sa na mňa rútilo všetko nešťastie sveta".."všetko"..v tom vojde do izby sestrička Valentína so správou že má návštevu. "Máte návštevu"..milo až podráždene povie..
Dionýzia si je istá že to je Emília. Ale nie, navštíviť ju prišiel Oliver.
Oliver ju privíta s obrovským úsmevom..zúfalá Dionýzia sa hrozne poteší ked ho zbadá..vbehne mu do náručia.."konečne niekto, už to tu nemôžem vydržať"..Oliver sa na ňu znova milo usmeje.." hrozne si mi chýbala..naozaj"..Dionýzia sa pokúsi o úsmev ale neskôr ju bude znova dožierať vnútro.." som taká..taká vinníčka"..rozplače sa a začne sa znova a znova vinniť za ten nešťastný tragický koniec..Oliver sa ju pokúša utešiť ale nejde mu to..zrazu Dionýzia povie: "čo tu ešte dočerta robím?!" "ha?!..čo??".."ešte raz povieš podobnú vec..Dionýzia, ty niesi vinná..ved ten pán mal už veľa rokov..preto skonal".."notaak, už sa tým konečne netráp"..Dionýzia sa pustí do ešte väčšieho vzlyku.."miláčik, už dosť..neplač..chcem vidieť tvoj úsmev..trhá mnou ked ťa vidím takúto"..Dionýzia sa po chvíli ozve.." miláčik? ty si mi povedal "miláčik"? "..."áno, zamiloval som sa do teba na prvý pohľad..si taká bechybná..statočná".."Dionýzia, ľúbim ťa"..Dionýzia utýchne a začne sa na ňho uprene pozerať..ked sa bude Oliver pokúšať o bozk, v tom vtrhne akoby naschvál do izby sestrička Valentína.."návšteva sa skončila"..povie zvrhlo..Dionýzia rázne zareaguje.."ako to že ostatný pacienti si môžu prijímať návštevy dokedy chcú?" "ha?!!" nakonci zvýši hlas.."a ja mám nato len päť minút?!".."leziete mi na nervy!!".."chcem, aby sa o mňa starala sestrička ktorá má o tomto poňatia a nie starena ktorá sa vie len rozkrikovať a takmer ma ponižovať!"..začudovaná sestrička sa pokúsi o úder s palicou v ruke.."tak toto si prehnala!".."blázon pomätený!".."koho to nazývaš starenou?!" "ha?!".."koho?!"..ihned pristúpi Oliver ktorý vôbec nerozumie situácii.."čo to má znamenať?" "ničomu nechápem".."ihned mi to vysvetli..chcem počuť všetko..všetko..ubližuje ti nejako táto osoba?".."povedz Dionýzia..nemlč.."..sestrička Valentína sa ozve.." vy mladík mi urobte láskavosť a odídte z tadiaľto ak nechcete mať problémy s ochrankou".."počuli ste ma?!"..Dionýzia nato: "a dosť..Oliver, ty už radšej chod..vyrozprávam ti to inokedy..dobre?..vyrobíme len zbytočný konflikt".."a vy, vás "pani sestrička" nechcem mať na očiach..takže budete musieť opustiť moju izbu pretože sa okamžite pôjdem sťažovať!"..Oliver: no tak teda dobre, ale povieš mi to..všetko do bodky..a vy sa od nej držte čo najdalej, lebo ak sa dopočujem že sa tu vyrobil nejaký problém, tak budete mať další problém so MNOU!..rozumiete ma?!".."a ty láska, ozvi sa mi..dobre?..maj sa.."..Oliver, o mňa s abáť skutočne nemusíš...vyriešim si svoje..naozaj..bež už.."..dá jej nežnú pusu na líce a odíde..sestrička Valentína eštelen začne.."hah, a toto malo čo znamenať?!".." mne sa bude vyhrážať obyčajný nevzdelaný chlapček?!".."a vy, si dajte na mňa veľký pozor pretože teraz ste ma neskutočne nabrúsili..neskutočne.."..odíde a poriadne zabuchne dverami..Dionýzia sa hodí na posteľ a začne tuho rozmýšľať o všetkom, čo sa okolo nej začalo diať..
" na tú odpornú jedovatú zmyju si musím dávať veľký pozor..veľký" V tom zaklope niekto na dvere..bude to Emília..Dionýziina verná kamarátka..v tom vtrhne do izby sestrička Valentína začne.." tento blázon už mal dnes návštevu".."taaakže budete musieť odísť..pani"..a milo sa usmeje.."moment, Emília je moja kamarátka a neodídet tak skoro, mám jej toho povedať až až"..nahodí milý úsmev na sestričku.." nie nie, bohužiaľ..návštevy už dnes nebudete môcť prijímať"..Emília sa po chvíli ozve " tak dobre, nechcem vyrábať problémy Dionýzia..ak natom sestrička trvá, tak radšej pôjdem..prídem inokedy..maj sa"..rozlúči sa s Dionýziou a odíde..Dionýzia ihned pozrie na sestričku ostrým pohľadom..sestrička sa len pokojne zasmeje a odíde z izby.."nie, toto len tak neostane..ty mnou zaobchádzať takto nebudeš..to teda nie!"..rozkričí sa na celú izbu a vybehne na chodbu povedať službníctvu aby jej zaobstarali inú sestričku ktorá by sa bola o ňu starala.."bohužiaľ, nič s anedá robiť, ostatný pacienti sú so svojími sestričkami spokojný takže to bude problém pretože na tejto psychiatrii nepracuje veľa sestričiek"..rozzúrená Dionýzia odíde do izby no prv zbadá vysedávať na stoličke sestričku Valentínu ktorá práve obeduje..začne sa doslova rehotať..príde druhý deň ktorý bude pre Dionýziu ťažší..ihned skoro ráno sa s ňou príde ROZLUCIT Oliver..prv ju samozrejme prebudí sestrička Valentína s raňajkami..ked sa Dionýzia obzrie za seba, zbadá znova tú štíhlu, vysokú, čiernovlasú osobu ktorá jej znepríjemňuje každý jeden deň tuto.." už tu postávam asi päť minút".."vy si spíte ako nejaká princezná a to sa mi vôbec nepáči".."ostatný pacienti už dávno vstali..len sa pozrite na hodiny"..neupravená Dionýzia sa pozrie na hodinky a začne sa ihned obliekať.."najprv sa naraňajkujte.." povie sestrička.."nechcem raňajky, odneste ich".."čože ? už je to asi tretí deň čo odmietate jesť raňajky, obed a včeru".."no ved dobre..hladujte"..ihned sa zvrtne a odíde z izby.."konečne..konečne!"..skričí Dionýzia..pozrie sa cez okno a vidí sychravé počasie.."ach..nie..nenávidím dážď"..ihned spustí sklamaný pohľad na dvere..bola si istá že aj dnes bude také nádherné počiasie a bude si môcť výjsť vonku..k jej izbe sa niekto blíži..je si istá že to je sestrička Valentína ktorá má v záľube dotierať ju a ihned prevráti nadurdený pohľad na okno..ale nie, vo dverách sa zjaví Oliver..
Naradostnená Dionýzia mu ihned vbehne do náručia. Sestrička Valentína sa nato len nečinne prizerá...neskôr dodá "ehm..netušila som že táto bláznivá má niekoho"..posmešne dodala..Oliver ihned začne brániť Dionýziu.."toto má byť sestrička?!".."ihned odídte lebo sa neovládnem"..ostro dodal..ked prešiel sestričku Valentínu smiech, tak dodala " áno? a čo spravíte?..no dobre, tak ja teda pôjdem..ale nie preto lebo vy mi to kážete..." a nezabudnite že návšteva trvá len päť minút"..Dionýzia sa na ňu znova znechutene pozrela..Valentína s úsmevom odišla..Oliver začal.." a teraz mi všetko do bodky povieš..chcem vedieť, čo sa to tu deje..Dionýzia si vydýchne a ihned začne .."týka sa to tej podlej sestričky Valentíny..Oliver, tá sestrička je sestra Alexandra, toho chlapíka ktorý zomrel na infarkt...muž, ktorý sa o mňa staral jedenásť rokov v detskom domove..so strachom v očiach zdôraznila..zarazený Oliver nenachádzal slov.."čo?..to nie..taká náhoda?..ako si nato prišla?.."zazrela som jej vizitku".."Oliver, topím sa v nešťastí..topím!"..Oliver ju silno objal a začala rozprávať prečo prišiel on..po chvíli sa spamätal z toho čo mu tu Dionýzia práve povedala a začal svoju podstatnú vec pre ktorú prišiel za ňou.."Dionýzia, miláčik..dnes večer odchádzam..nestihol dopovedať a začali sa mu hrnúť slzy do očí..ked to Dionýzia zbadala, snažila sa ho utešiť.."nie, nepatrí sa aby chlap plakal"..hrdinsky povedal..nato sa Dionýzia usmiala a neskôr sa spýtala.." a kam?"..uprene sa dívala do jeho nevinných tmavých očí..."odchádzam do Brazílie s rodičmi ale nechcem ťa tu nechať..takú samú..a už vôbec nie po tom, čo som sa od teba dozvedel...pôjdeš so mnou?.." Dionýzia ho ako keby začala ľutovať pretože videla, ako veľmi sa do nej Oliver zamiloval no ona sa do neho zamilovať nedokázala...
Dionýzia začne: " Oliver, prv to tu potrebujem doriešiť"..Oliver odvrkne naštvane " čo TU chceš doriešiť?" .."už sa to nato vykašli..tu nemáš čo riešiť Dionýzia..mňa začni riešiť"..na Dionýzinej tvári sa zjaví jemný úsmev..ktorý nachvíľu poteší Olivera.."Dionýzia, ani si nevieš predstaviť aký by som bol šťastný keby si bola šla so mnou! "..."Cenním si tvoju lásku Oliver, ale ja ťa nedokážem ľúbiť".."to pochop"..Oliver odpovie " preboha!..zahod troška hrdosti..ale vieš čo?..ja ťa ľúbim hoc ty mňa nie..a dlho dlho budem..ešte porozmýšľaj..dobre?..ak bude treba, dostanem ťa z tadiaľto..hoci nasilu no pôjdeš so mnou..zajtra mi daj vedieť..poviem rodičom, aby sme odcestovali až zajtra"...Dionýzia rázne odpovie "Oliver, to nerob!..pre mňa?"..zbláznil si sa?".."áno, do teba"..odpovie Oliver a v tichosti odíde z izby..v tom vojde do izby sestrička Valentína a začne kotkodákať svoje..." návšteva trvala viac než len päť minút"..."hmm hmm"..zvrhlo povie.."ako je vidieť, pravidlá vám nič nehovoria".."za takéto porušenie môže byť trest!"..začne Dionýziu strašiť..Dionýzia jej vezme štíhlu paličku ktorú drží pevne v ruke a štipľavo dodá..." vás už mám plné zuby!..viete čo je isté?..že ak z tadiaľto odídem, budete mať vážne problémy"..sestr. Valentína sa zahľadí na Dionýziu a neskôr sa bezohľadne zasmeje.."áno?..trasú sa mikolená..hah..".."ste na smiech..bláázonko"..bojazlivo sa jej Dionýzia spýta otázku, ktorú pomätená sestrička považuje za žart.." vy skutočne neviete o tom že váš brat je mŕtvy?"..sestrička V. sa neovládne a udrie ju štíhlou paličkou po tvári..."ešte jeden žart, a s chuťou vás udriem aj po druhýkrát!"..naštvane odíde z izby..Dionýzia akoby zmeravene ostane ležať na pohovke..pustí sa do prudkého plaču..zrazu sa postaví pred zrkadlo a povie samej sebe " čo je to za ženskú?".."ved to nemá v hlave v poriadku"..na tvári si zbadá fialovo-bordovú modrinu okolo ľavého oka..preľakne sa a znervóznie.."preboha".."ako to vyzerám?"..naľakane sa samej seba spýta.."takto ma nemôžu zbadať!"..začne sa nervózne prechádzať po izbe a rozmýšľať čo urobí aby zakrila tú otrasnú modrinu ktorú má na svedomí sestrička Valentína.." prekliata zmyja!.." začne si nanášať na tvár púder aby si modrinu nik nevšimol..v tom vtrhne do izby sestrička Valentína ktorá ju bude chcieť odprevadiť na vyšetrenie psychických testov..nakoniec si Dionýzia zmyslí, že všetko verozpráva ostatným zamestnancom ambulancie..Valentína sa na ňu preľakane pozrie a povie " to máte odo mňa..hah..a ked sa nebudete správať podľa pravidiel, bude tých modrín viac.."..Dionýzia sa na ňu znova znechutene zadíva a po chvíli odpovie " hh, myslíte že budem o tomto mlčať?..nie..nie! všetko vyrozprávam ostatným..úplne všetko a vy z tadiaľto poletíte..tým si budte istá.."pani sestrička" !"..vysmiatá sestrička len dodá.." hah..myslíte že neikto uverí blááznovi?..len to vyrozprávajte ale nikto vám neuverí"..z podlým úsmevom na tvári potiahne Dionýziu za ruku a odvedie ju na vyšetrenie.."dajte zo mňa preč tie svoje špinavé paprče!!"..začne vykrikovať Dionýzia.."potrebujte ísť na vyšetrenie..už chápete?!".."to VY potrebujete ísť na vyšetrenie!..VY to nemáte v hlave v poriadku!"..ostro odpovie Dionýzia.."užaj stíchnite ak nechcete mať dalšiu modrinu na tvári!"..ked sestrička Valentína odprevadí Dionýziu na vyšetrenie, v tom Dionýzia omdlie..prestrašená sestrička Valentína ihned zareaguje " preboha..čo sa jej stalo?".."ihned to zistím"..odpovie sestrička ktorá ju má na starosti vyšetriť.."dostala neurotický záchvat".."to nieje nič vážne..pokoj"...."hh, že "pokoj"..radšej by som bola keby sa táto osoba už neprebudila"..povie si v duchu podlá sestrička Valentína..ked sa Dionýzia prebudí, tak sa jej bude ťažko spamätávať.."krúti sa mi v hlave".."dajte mi prosím vodu"..sestrička Valentína odíde aby mohli Dionýziu vyšetriť..samozrejme, odíde si pyšne, s úsmevom na tvári...dokaličená Dionýzia si sadne na pohovku a sestrička začne so psychickými testami...
Sestrička ktorá ju bude mať tentoraz na starosti jej povie " ste v úplno poriadku Dionýzia..".."vy tu nemáte čo robiť"..začudovaná sestrička sa snaží pochopiť, z akého dôvodu sem mohla Dionýzia prísť..Dionýzia sa začne tešiť pretože si bude istá, že ju z tohto pekla prepustia.."z akého dôvodu ste sem prišli?"..spýta sa zo zaujímavosti sestrička..mojou chybou zomrel jeden muž.."..začne poplakávať a zadíva sa do zeme..začne si tú udalosť predstavovať.."áno ..chápem..aj takéto prípady tu máme"..obíjme ju sestrička a začne ju akoby ľutovať.."ešte jedna otázočka Dionýzia".."prosím..?"..odpovie Dionýzia.."sestrička, ktorá vás ma na starosti, mi povedala že nič neraňajkujete, neobedujete dokonca ani nevečeriate".."takto si len škodíte"..poučí ju sestrička..zahľadená Dionýzia odpovie " kto by mal chuť na jedlo v takejto komplikovanje situácii".."ani vy nie".."keby ste boli v mojej koži, chápali by ste ma a nepoučovali by ste ma ako malé dievčatko"..potom jej svitne ešte jedná vec ktorú by chcela oznámiť každému oznámiť.."je tu ešte jedna podstatná vec, ktorú vám musím povedať"..povie Dionýzia.."nech sa páči".."počúvam"..Dionýzia sa nadýchne a začne "sestrička, ktorá ma má na starosti mi spravila TOTO!"..vodou si opláchne svoju oblú tvár a zmyje zvyšky púdru..sestrička zbadá silno bordovú modrinu pod Dionýzinim ľavým okom..ostane v pomykove bez slovka stáť..v tom momente takmer vbehne dovnútra sestrička Valentína okolo ktorej sa točí celá situácia..s odvrátením pohľadom povie " je na čase ísť do izby..".."čo sa vám to preboha stalo?!"..spýta sa prestrašená sestrička..sebaistá Dionýzia ihned odpovie Valentíne.."hh!..špehovali ste..niet divu..obávali ste sa že to niekomu poviem..a stalo sa to!..ste otrasná!..a bude to vedieť celá táto ambulancia!!".."upokojte sa Dionýzia lebo znova dostanete jeden z tých neurotických záchvatov?".."mňa tu považujete za blázna?..tak ja vám poviem kto je tu blázon!..blázon je tu táto osoba čo stojí predomnou..tá havrania ženská!..zmyja!.." dosť..kto vám to vlastne spravil?"..spýta sa sestrička..Dionýzia naplnená zlom ihned odpovie " bola to ona!..ona to bola!.." rázne sa obráti k sestričke Valentíne..vrieska takmer na celú ambulanciu.."a dosť!..zasiahne Valentína ktorá sa ešteže ovládne.."tak toto je už totálny bláááázon..ved nevie čo hovorí!..nevie !..len sa na ňu pozrite..dobre že nám tu nevybuchne..je to blázon..niet pochybností..bláázon a veľký"..začne presviedčať pani sestričku.."odprevadím ju do izby aby nedostala další neurotický záchvat"..povie posmešne a istotne že jej sestrička uverila, Valentína.."áno, odneste ju..po hodine sa na ňu znova prídem pozrieť"..zarazene odpovie sestrička.."nikam nejdem!"..."prv všetko vyrozprávam!!"..sestrička sa zapozerá na Dionýziu a pomaly jej začne veriť..sestrička jej naleje do džúsu prášky aby tuho zaspala...a tak ju sama odprevadí do izby...ked ju posadí na posteľ, príde na ňu únava..za malú chvíľu prestane reagovať.."konečne tuho zaspala"..povie setrička po tichu.."a teraz si všetko pekne vyjasním so sestričkou Valentínou Kornóliouv"...v tichosti odíde...
Sestričku Valentínu zazrie za dverami načúvať..Valentína sa preľakne a bude sa robiť že sa okolo prechádzala..sestrička Floreána ju pochybne schytí za ruku a bude si žiadať vysvetlenie..so sestričkou Valentínou si sadnú do jej izby a začne sa vyjasnovanie.."kto jej spravil tú modrinu?"..prísne sa spýta sestrička Floreána..samozrejme že Valentína bude popierať.."ja netuším..ved je to blázon..mohla si to spôsobiť sama"..pokojne odpovie.."chcem vedieť pravdu.." rázne odvrkne sestrička Floreána.."vy ma azda odcudzujete?".." viete, pracujete tu už dosť dlho a vaše správanie k pacientom je trošičku zvláštne.." s prísnym výrazom odpovie sestrička Floreána.."hah, tak vy veríte bláznovi?"..presvedčivo odpovie Valentína.."ešte som neskončila..to dievča je v úplnom poriadku..".."to si len vy myslíte..skutočne to v hlave v poriadku nemá".."keby ste sa o ňu starali, prišli by ste nato"..spokojne odpovie.."no dobre..ešte sa jej povypitujem na všeličo ak vstane a troška si osvieži pamäť.."..odprevadí sestričku Valentínu..sestrička Valentína začne kuť plány, aby Dionýzia nedokázala otrasnú pravdu pani sestričke Floreáne..
Je piaty deň čo Dionýzia vkročila do tohto blázinca..hned ráno ju príde navštíviť Oliver s kuframi..Dionýzii sa nahrnú slzy do očí ked zbadá vo dverách stáť Olivera so svojími nevinnými očami a spomenie si nato, ako ju pravidelne chodieval navštevovať..ihned ju obíjme a takmer pobozká..no Dionýzia bozk odmietne.."stále to odmerané dievča"..povie zosmutnelo..Dionýzia sa ľahko pousmeje a povie "odchádzaš?"..hlas sa jej zatrasie.."áno, odchádzam..".."ale s tebou"..s istotou odpovie.."ty z tadiaľto nechceš odísť?".."samozrejme že chcem!"..rázne odpovie.."ale nie s tebou odcestovať"..takmer sklamaný Oliver povie " prečo?".."neuvedomuješ si že ma tým raníš?"..zúfalá Dionýzia pozrie do zeme a premýšľa čo povedať..no Oliver sa už dalej nemôže na Dionýziu prizerať ako ho odmieta a odíde..ked bude pri dverách, obráti sa a dý vytúžený bozk Dionýzii.."čo to robíš?!"..nazúrená Dionýzia vyskočí na Olivera.."to ti nemôžem dať na rozlúčku pusu?".."hh, pusu..tomuto sa ale pusa nehovorí".."prepáč no, bola prvá...a posledná"..sklamaný Oliver odíde..Dionýzia sa prudko rozplače.."láááska odišla?"..posmešne dodá Valentína ked vojde do izby..ihned odíde pretože zbadá že Dionýzia plače..ked sa po hodine Dionýzia prebudí pozrie sa do zrkadla..zbadá svoje opuchnuté oči..spomenie si na hodinu, kedy sem prišiel Oliver..bude tuho spomínať až rázne vkročí do jej izby Valentína.."no konečne si sa prebudila..".."dúfam že dneska niečo zjete"..s podlým úsmevom dodá Valentína..Dionýzia začne jesť..dneska nemala v ústach ani sústo.."to je všetko? viac nechcete?".."nie"..sucho dodá Dionýzia.." a ešte niečo,,nesnažte dokázať že tú modrinu na tvári som vám spôsobila ja"..ostro povie Valentína a odíde z izby..v tom vojde sestrička Floreána ktorá sa bude chcieť s Dionýziou pozhovárať.."tak a teraz mi poviete kto alebo ako ste si spôsobili tú modrinu na tvári"..dôležito povie sestrička.."lepšie povedané kto..bola to tá sestrička..áno, bola to ona..heh, "sestrička"..ako ste ju sem mohli zamestnať?..ved je to zmyja ktorá vie každého obťažovať..slizká potvora ktorá roznáša zlo..už nevládzem..naozaj už nie"..sestrička Floreána sa začudovane pozrie na Dionýzinu dokaličenú tvár a začne pomaly veriť jej.."skutočne to bola ona?".."ste si istá čo hovoríte?".."áno! úplne istá..vy ma považujete za blázna ale blázon je tu ona..tá ženská!"..v tom začuje sestrička Valentína za dverami rozhovor Floreány a Dionýzii ked sa bude približovať k jej izbe..ihned vojde do izby a bude chcieť aby šla Dionýzia na čerstvý vzduch.."v tej najnevhodnejšej chvíli"..odpovie vážne sestrička Floreána a odíde..Valentína sa na Dionýziu zvrhlo pozrie a povie.." čo si jej vykotkodákala..ha?!"..kľudná Dionýzia odpovie "to, čo som chcela.."..Valentína sa prestraší a začne.." tak vy chcete mať so mnou vážne problémy hej?!"".."no tak teda dobre!..to ste si pohoršili"..rozzúrená Valentína odíde z izby..Dionýzia ostane stále akoby pokojná..zbadá pri dverách akýsi list..otvorí ho a začne čítať: " Drahá Dionýzia, v živote som nespoznal takú jedinečnú osobu ako si ty..dúfam že sa o tebe ešte dopočujem..ked sa vrátim, tak sa nebudem zaoberať ničím iným, len tebou..ved už teraz je to tak..som do teba zaľúbený po uši..chcem a hrozne túžim pobozkať ťa..dúfam, že sa vrátim skoro..s pozdravom Tvoj Oliver..
Dionýzii to príde všetko tak ľúto.."Oliver, prepáč".."ostaneš mojím najlepším kamarátom..najlepším"..pustí sa do vzlyku..večer, ked bude Dionýzia spať, vkradne sa v tichosti do jej izby sestrička Valentína.."taak, ked si ma nepočúvla,tak zato mi DRAHO zaplatíš..haha..kto sa zahráva so mnou, ten sa zahráva s ohňom!..ostrejšie dodá Valentína.."zajtra, moja drahá..v noci ked sladko zaspíš, ti túto ostrú ihlicu vpychnem do srdiečka a ty naveky zaspíš"..podlá duša Valentína pyšne odíde z izby...Dionýzia sa preľakane zvrtne pretože všetko načúvala..ihned vybehne z izby a začne klopať na dvere sestričky Floreány ktorá už dávno zaspala..."pomoc! pomoooc!..pani sestrička, potrebujem s vami vážne hovoriť..noták, otvorte!"..začne prestrašená Dionýzia kričať..takmer ju Valentína, ktorá mieri do izby so svojím obľúbeným čajíkom začula...
Vo dverách sa zjavila zaspatá sestrička Floreána. Vyľakala sa ked zbadala ustráchanú, bledú Dionýziu vo dverách.."čo sa deje?".."prečo mi trieskate na dvere o polnoci?".."musíte mi pomôcť!"..utíšila hlas.."ako pomôcť?".."mali ste zlý sen?".."nie..odpovedala so zvlykom a zvalila sa na podlahu.."Valentína, Valentína !"..začala opakovať meno.."podte, prv sa upokojte a potom začnite.." Dionýzia ihned začala po preglgnutí vody ktorú jej sestrička naliala aby sa upokojila.."bola tu Valentína šomrala si že zajtra večer mi pychne injekciu na ktorú sa už neprebudím!"..vysvetlila bojazlivo dobytá pacientka Dionýzia..sestričke Floreáne to prišlo trošku na smiech ked si to vypočula.."ste si istá že tu bola?".."možno sa vám to len snívala" odpovedala trochu posmešne.."nie!" skutočne tu bola..videla som jej vysokú postavu ako postávala pri tuto..pri stolíku a v ruke mala tuším tú injekciu.." skutočne!..zajtra večer vám tu pošlem ochranku aby na vás dohliadali..a teraz sa už upokojte..tíšila ju sestrička Floreána..triasla sa ako osyka ..hrozne plakala..preľakaná sestrička Floreána ju pár-krát pohladila no utešiť ju sa jej nepodarilo..odišla z izby aby pokojne zaspala..no Dionýzia v tú noc ešte prežívala muky..bála sa že každú chvíľu do jej izby vkročí a bude po nej..zrazu začula niekoho hrkotať so šálkou..zrazu to utíchlo..no Dionýzia sa príšerne rozbúchalo srdce..nemohla zaspať až napokon vstala z postele a špehovala čo sa deje na chodbe..nikoho nikde..kolená sa jej každým pohybom podlamovali ..mala strach..no srdce sa jej rozbúchalo ešte väčšmi, ked zbadala sestričku Valentínu vychádzať z kuchyne..dvere poriadne zarinčali a Dionýzia sa všupla pod perinu..Valentína ihned nasmerovala zrak k dverám Dionýzinej izby..ked vošla dovnútra, odkryla jej perinu z tváre a ubezpečila sa že spí..sestrička Floreána nespala..stále premýšľala čo jej to Dionýzia nahovorila..či to bol len zlý sen, alebo realita..premýšľala, či je skutočne sestrička Valentína taká podlá osobnosť..
Ráno, ked sa Dionýzia prebudila, videla konečne slnko..no ked si spomenula na to, čo sa včera večer udialo, spamätala sa a začala konať..prestrašene čakala, kedy vojde do jej izby sestrička Valentína s raňajkami..akosi nešla...ked sa vybrala za sestričkou Floreánou, na chodbe zbadala raňajkovať sestričku Valentínu ktorá na ňu otočila zrak a zdvihla obočím..Dionýzia jej pohľadu nechápala ale tým sa teraz neobťažovala..šla za Floreánou aby si s ňou dobre pohovorila..ujasnila veci zo včerajška a aby náhodou Valentína znova nešpehovala..zaklopala na dvere..sestrička Floreána sa práve obliekala.."moment!"..povedala hlasno..no klopanie sa jej zdalo akési naliehavé tak sa poponáhľala a šla otvoriť.."jaaj, to ste vy".."podte dalej"..usmiala sa na Dionýziu a pustila ju dovnútra.."myslím že viete prečo som vlastne prišla"..dodala Dionýzia.."samozrejme".."len začnite..pekne krásne po poriadku..čo to malo včera znamenať?".."podte vonku na terasu..tam sa budem cítiť bezpečnejšie.." povedala Dionýzia.."tak teda podme"..Dionýzia sa obávala že za dverami môže postávať Valentína a vypočuť si ich rozhovor..slnko pieklo tak ostro že im to obom až prekážalo..
Sestrička Floreána ponúkla Dionýziu chladeným džúsom..Dionýzia zrazu zazrela prechádzať sa pomedzi stromi sestričku Valentínu..Ihned na to upozornila Floreánu.."to nie.." znechutene povie Dionýzia.."len pokoj..ona si nás očividne nevšimla..pokračujme kľudne v rozhovore".."nie..podme niekam inam"..zastrachane povie Dionýzia..ked o hodinu výjdu z Floreáninej izby, na lavičke zbadá Dionýzia vysedávať sestričku Valentínu ako si prezerá noviny..hodí na ňu podozrivý pohľad no Valentína si akože nič nevšimne..neskôr príde Dionýziu pozrieť kamarátka Emília..no Valentína jej ako obvykle zakáže návštevy..no tentoraz sa naštve už aj Emília..na počudovanie Dionýzii napokon sestrička Valentína dovolí aby ju navštívila.."viac než päť minút nie"..tradične odsekne Valentína..ustatá "pacientka" Dionýzia začne od úplného začiatku...ked jej to všetko do bodky vyrozpráva, Emília sa jej bude snažiť pomôcť lenže Dionýzia bude pomoc od svojej vernej kamarátky odmietať..bude na tom stále trvať no Dionýzia bude mať stále tu istú odpoved..po piatich minútach Emília poctivo odíde..ked nastane večer, pre Valentínu si príde Floreána aby šla na chodbu..dotiahne ju akoby nasilu až to sestričku Valentínu bude bolieť.."auuu!..čo to má znamenať? ničomu nechápem..preskočilo vám?!"..začne vykrikovať.."len podte" pokojne odvetí sestrička Floreána....na chodbe zbadá Valentína postávať policajné komando..Valentíne zo strachu vyschne v hrdle a otočí sa ráznym smerom k sestričke Floreáne.."vyčkávajú na VÁS"..pokojne dodá Floreána..na chodbu podíde pomaly Dionýzia s rukami dolona.."ako sme len mohli byť také tupé a zaslepené že sme neprišli na vaše úmysli" .."čože?" povie prestrašeným hlasom Valentína..ostatné sestričky na ňu uprú pohľady a začnú si medzi sebou pošuškávať.." čo majú znamenať tie pohľady?!"..nervózne skoro až so vzlykom povie Valentína.."už to vie celá ambulancia "pani sestrička Valentína" "..vážne povie Dionýzia.."nebojím sa vás..nemám z vás strach!..odídete odtiaľto navždy..navždy! a ja pevne dúfam že vás už v živote neuvidím.." vážne odsekne Dionýzia.."mali ste v pláne pobrať ma z tohto sveta! preto si pre vás prišla polícia!"..Valentína ostane v pomykove, zmeravene postávať.."odvedte ju..myslím že už je všetko vyjasnené"...rozkáže Floreána.." ja nikam nejdem!..nič som nespravila!" "hahah..tak vy budete nadalej klamať héj?!.." zareaguje podráždene Dionýzia.."chodte si pobaliť kufre..ihned teraz odídete z tejto ambulancie" ..rozkáže sestrička Floreána Valentíne.." a aby ste sa tu už NIKDY neukázala!"..Valentína pôjde pomýšľajúc hlavou dole do izby..pobaliť si kufre..no samozrejme pôjde za Dionýziou objasniť si celú situáciu..zaklope na dvere, no nik neotvorí..vojde bez povolenia..v kúpelni začuje vodu..v úplnej tichosti privrie dvere a vojde bez zaklopania do kúpelne..Dionýzia ktorá sa bude zhovárať práve sama so sebou, sa prestraší.."hh..prišli ste sa rozlúčiť?.."..bez toho by som určite nebola odišla"..pomaly sa začne približovať k vani.."nepribližujte sa!" zvrieskne Dionýzia.."a že vám už nenaháňam strach"..posmešne dodá Valentína.."všetko bolo vyjasnené..vy máte odísť..tak už sa z tadiaľto practe!..dočerta hýbte sa!".."no no no no no no no"..."prv vám poviem svoje"..na tvári sa jej zjaví podlý úsmev..rázne chytí za krk Dionýziu a začne ju topiť.. bez najmenšieho citu.."notaaak, vypusť dušu!"..Dionýzia sa bude snažiť kričať..lenže márne..všetka voda sa jej nahromadí do úst..Valentína neprestane ani na minútu..Floreána pôjde pripomenúť Valentínu aby už konečne opustila túto ambulanciu..lenže v izbe ju nezbadá..Floreáne ihned dôjde kde by tak mohla Valentína byť.."len to nie"..rozbehne sa do Dionýzinej izby..ihned v kúpelni začuje kohosi džavot.."preboha! pusť ju!!..daj tie ruky od nje preč!!"..začne sa s Valentínou naťahovať a ponorí jej hlavu do vane..Dionýzia bude bez vedomí.."ty..ty bezcitná ženská!"..Valentína udychčane vybehne z izby.."Dionýzia! Dionýzia prebud sa!..preboha! Dionýzia..!..privolá ihned pomoc.."musíme ju previesť do nemocnice..tu nieje na to vhodné miesto..ospravedlňte ma prosím"..odpovie lekár ktorý došiel príliš neskoro..Floreánu nenapadne nič iné ako ísť spolu s ňou.."počkajte ma! idem s vami"..rázne odpovie..nafúknutá Valentína bude dávno v policajnom aute".."tak toto len tak nenchám..to nikdy!"..povie si v duchu..Floreána s tým oboznámi ihned jej známych..do nemocnice pribehne ihned kamarátka Emília ktorá to nebude chcieť veriť..Oliverovi sa jej nepodarí zatelefonovať pretože je už dávno na cestách..Dionýzia sa po 3 hodinách prebudí..zbadá pri sebe Emíliu a Floreánu ktoré sa medzi sebou zhovárajú.."čo tu robím?"..spýta sa potichu..Emília ihned skríkne.."kamoška! kamoška moja! ona sa prebudila! " nadšene vykríkne..obe ju začnú objímať až dôjde do izby sestrička a rozkáže im aby nachvíľu odišli pretože sa práve chystali spraviť Dionýzii vyšetrenie.."mohli by ste nachvíľočku?"..samozrejme, počkáme na chodbe..bude to trvať dlho?".."vôbec nie, asi takých dvadsať minút".."tak podme"..nadšene dodá Emília...
Po vyšetrení príde sestrička za Floreánou a Emíliou..tie budú nervózne očakávať jej príchod.."a, tu ste..už sa nemusíte strachovať o svoju kamarátku..je v úplnom poriadku" " je pri zmysloch..môžte ísť za ňou"..povie sestrička a nahodí pokojný úsmev..obe sa ihned rozbehnú za Dionýzou.."Dionýzia! už ťa nikam nepustím!..pôjdeš so mnou"..povie naradostnene Emília..po hodine prepustia Dionýziu z nemocnice..Floreána spustí žalostný plač ked sa dozvie, že Dionýzia odchádza s Emíliou preč.."bolo mi s tebou tak dobre..dúfam že sa na mňa nevykašleš a prídeš ma niekedy navštíviť".."samozrejme Floreána!..ako niečo také môžeš povedať..samozrejme že prídem!" "len pokoj..ešte sa budeme stretávať"..Floreána sa spustí do ešte väčšieho plaču..vyjde von z ambulancie a začne spomínať úplne od samého začiatku ako vstúpila Dionýzia do blázinca..vyruší ju Emília s Dionýziou ktoré sa budú práve na odchode.."ideme?" spýta sa Dionýzia.." podme"..odvrkne bezchutne Floreána.."kam plánuješ ísť..Dionýzia?"..pýta sa cestou Floreána.."myslím že pôjdem bývať na chatku".."prečo nie domov?" pýta sa prekvapená Emília.."tam sa nechcem vrátiť" pomaly odpovie Dionýzia.."z akého dôvodu?..no tak teda dobre..pôjdem bývať s tebou do tej chatky..súhlasíš?.." povie nadšene Emília..očakávaná Dionýzina odpoved nepríde.."ach nie..na tento víkend odchádzame za ockom do Európy" povie sklamane Emília a zabrzdí..unavená Floreána už dávno nereaguje na reč medzi nemi..zaspala.."dočerta!" "vždycky ak mám nejaký plán niečo mi ho musí jednoducho zničiť!"..zvrieskne podráždene Emília.."Emília pokoj..predsa sa nelúčime na celý život".."kľuud"..snaží sa ju upokojiť..zrazu Emílii zazvoní telefón.."halo? áno mami?..noo ja som teraz u kamošky..prídem neskôr..to už dnes? z akého dôvodu?..ale..ale"..rozzúrená Emília hodí telefón o zem a bez slovka si sadne za vozidlo.."čo sa deje?..čo ti hovorila?".."Emílii DuPontovej sa musí stále niečo do cesty zamiešať"..povie sarkaticky..o hodinu budú pri chate...s Dionýziou bude len Floreána pretože Emília sa musela náhliť domov.."a sme tu.." vzdychne si smutne Floreána.."skutočne tu chceš ostať?..tak samá?".."áno, chcem..".."pod ma previesť po miestnostiach".."som zvedavá či tu vydržíš".."pobudnem tu iba mesiac..potom niekam odcestujem".."a koho je vlastne táto chata?" spýta sa zo zvedavosti Floreána.."patrila babke ktorá zomrela pred tromi rokmi..bola nemsierne dobrá..vždy sa o mňa strachovala a niekedy kde som sa vrátila z detského domova, starala sa o mňa"..povedala so sklonenou hlavou dole spomínajúc na tie ktoré sa už dávno zahmlili..Floreána sa na ňu uprene zadívala a povedala.."hh..musela si si v tom detskom domove veľa vytrpieť.."..veľa Floreána..veľa"..odpovedala potichu..vošli do veľkej sáli v ktorej bola samá pavučina..bolo tam hrozne vlhko..staré drevo sa im podlámovalo pod nohami.."nie je to tu bezpečné Dionýzia".."to naozaj tu chceš ostať?".."ved sa pozri ako to tu vyzerá"..Dionýzia trocha ako keby zaváhala no neskôr odvetila.."neboj sa, dám to tu doporiadku".."áno..určite to tu sama dáš doporiadku"..povie troška posmešne Floreána.."..." o to sa už sama postarám, Floreána"..dodá.."hmm..ako chceš..musím už ísť pretože som ešte neskončila v ambulancii".."prepáč..ešte ťa určite prídem navštíviť".."maj sa"..zabudchne za sebou dvere.."konečne sama!"..skrýkne radostne Dionýzia.."taak, a teraz sa môžem pustiť do práce"..vydýchne si a otvorí všetky starobilé okná..zoberie si saténový kabát a odíde z chalupy..pešo sa vyberie domov pre auto a pre dalšie doplnky..radostne si začne potľapkávať rukami a rýchlou chôdzou sa bude plašiť domov..ked sa o hodinu vráti, pustí sa veľkého upratovania..urobí si prestávku..zaleje si silnú kávu, nohy si vyloží na stôl a zoskrine začne vyťahovať akési fotografie.."babi..to si ty.." "aká si bola pekná..hh nemôžem uveriť že tieto fotky sú také zachované.." usmievala sa na každú fotografiu na ktorej bola jej babka..z očí sa jej vyroní slza ked zbadá svoju babku a ju.."hah..pri starom mlyne kde si ma vždycky vodila a vyspevovala mi piesne"..slzy jej začnú stekať po tvári ako hrachy...vonku sa ukázalo pekné počasie..po veľkom vzlyku Dionýzia tuho zaspala..ked sa po dvoch hodinách prebudila, z okna zazrela ako prší..znova si spravila silnú kávu a pustila sa do upratovania..v malej predsieni zacrngal telefón.."prosím?".."ahoj, to si ty..Emília?..vyľakala si ma..jasne..len príd čakám ťa..ahoj"..zloží pomaly slúchadlo a začne premýšľať čo za súrnu vec sa jej chystá Emília povedať.."pripadala mi dosť rozčúlená..hmm"..sadne si na zaprášenú pohovku a dopíja kávu..vyberie sa hore na poschodie..s veľkou zvedavosťou sa bude pokúšať otvoriť zaseknuté dvere.."dopekla, prečo nejdú otvoriť.."..vyberie sa druhým smerom.."tak táto chata je akási veľká.." povie si pre seba ako zvyčajne a vkročí do izby v ktorej bude obrovský bordel..ked tam vojde, ihned si priloží ruku na nos.."preboha.." ihned vypadne z izby a pôjde dolu schodmi..z okna zbadá ako sa k chate blíži Emília..akási rozčúlená ako Dionýzia predpokladala..Dionýzia ihned otvorí dvere.."ahoj..no pod dalej".."nie! ja nikam neodchádzam!.." "heej..čo sa deje?..sadni si..a hovor k veci".."dáš si džús?".."môže byť..".."Dionýzia..zajtra mám odísť do Európy s mamou..ale ja nechcem nikam ísť..a už vôbec ked si sa vrátila z blázinca!".."už zajtra?.."áno" odpovie znechutene Emília a sadne si na pohovku..
Na druhý deň čo Dionýzia strávila na chate, bude veľmi pekný..vonku sa kvôli horúčave nebude dať ísť..Dionýzia na seba zhodí saténový župan a urobí si melónový čaj..vonku cez okno svojej izby na poschodí, zbadá stáť zopár ľudí.."a ty tu čo chcú?" spýta sa samej seba..ráznym krokom pôjde otvoriť dvere..zbadá tam postávať akúsi bandu.budú stáč zoči-voči..."a vy..čo tu hľadáte?..ako vám mám pomôcť?"..žena v slamennom klobúku na ňu vrhne ostrý pohľad a ihned odpovie.."čo tu chcete vy?"..povie trocha podráždeným a začudovaným hlasom.."ja? ved toto je chatka mojej zosnulej babičky..sem som sa presťahovala.." "no moment slečna"..ozve sa silnejší pán v gumákoch a držiaci kufor.."my sme sem prišli na dovolenku.." .."ako?..tak to bude asi nejaké nedorozumenie pretože táto chatka je obsadená...bývam tu ja!"..povie troška so zvýšeným tónom.." máte smolu slečna..my sme sa sem chystali už od marca..tak si pobaľte svoje kufre a odídte z tadiaľto.."..povie drzejšia slečna v slamennom klobúku..Dionýzia dvihne obočím a ihned zareaguje.." ako prosím?!..tak vy ma budete vyhadzovať z chatky mojej zosnulej babky?..tak na to zabudnite..a ten kto sa z tadiaľto poberie, ste vy!..už nech vás tu nevidím..no čo stojíte?!..practe sa!..banda nevychovancov.." skupinka mladých ľudí sa na ňu zapozerá ostrým pohľadom..Margita sa na ňu bude chcieť vrhnúť ale v tom jej to Róbert zabráni.."budme preč..má pravdu..asi sme sem nemali chodiť..pekný deň slečna"..skupinka sa poberie preč ale Margita stále ostane stáť zoči-voči Dionýzii.."toto si odpískate..!"..odíde nadurdene...Dionýzia nechápavo zovrie ruky..ked vkročí do veľkej sály, v malej izbe začuje ako crngá telefón.."áno?..to si ty?..ty si sa už vrátil?..tu? ale..z kadiaľ vieš že tu bývam?"..bol to Oliver, Oliver to bol! začne vrieskať po celej sále a vysoko vyskakovať od nadšenia.."ale z kadiaľ vie Oliver, že bývam tuto?".."chytrák jeden"..povie si so širokým úsmevom na tvári a zahryzne si do pery..rýchlo pocupká po schodoch a pôjde sa ako zvyčajne, elegantne obliecť...v tom zazvoní osoba, pre ktorú sa Dionýzia tak parádi.."už bežím..moment prosím"..ozve sa Dionýzia zapínajúc si poslednú gombičku na kabáte ktoré tak rada nosieva..no Oliver bude netrpezlivý a vojde potichu do obrovskej chaty..." Dionýzia? si tu?"..ozve sa netrpezlivo..Dionýzia zíde po schodoch rýchlou chôdzou.."Oliver!..Oliver!..ty si sa vrátil?":.povie nadšene..."Dionýzia, zlatko, ty si v poriadku!".." v úplno..tá prekliata sestrička je preč..sedí v chládku!":.Oliver ju s obrovskou radosťou obíjme a pobozká.."po tomto som tak túžil..už ťa nepustím..už nikam neodídem..ostanem tu..pri tebe".. Dionýzia sa mu ako keby odtrhne od náručia a začne sa na ňho nechápavo prizerať... po chvíli sa Oliver ozve.." čo by si povedala na to, že by som tu s tebou ostal bývať?"..pritom sa na ňu milo usmeje..Dionýzia bude to bude očakávať.."Oliver..neverím že nemáš priateľku"..zdola sa na neho pozrie..Oliver ako keby pochopí že ho Dionýzia začne od seba odstrkávať a čelom vzad sa poberie pomalou chôdzou preč..Dionýzia, nahnevaná na seba samú a ho bude snažiť zastaviť a v kľude si ten vzťah medzi nimi vydiskutovať..no bude neskoro..Dionýzia len začuje štartovanie auta.."taaak, a je po všetkom..je po všetkom Dionýzia!..pre tvoju hlúposť!"..začne..znova si urobí svoju obľúbenú kávičku a pustí sa do upratovania.."áno, zavolám mu!".." niee, ako ho poznám, nezdvihne mi to..áno, to je ten krehký Oliver"..pokrúti hlavou a zapne telku..televízor rázne vypne.."dočerta, ani telku si nemôžem zapnúť.." začne nervóznieť..vyjde so šálkou kávy do obrovskej záhrady ktorú kedysi obdivovali babkini návštevníci..kľakne si na kolená pri pohľade na krásne červené ruže a začne si strhávať lupienky..začne spomínať nato, ako ich babka kedysi vítala ked sem prišli na prázdniny pred tým, ako ju mali odviesť do detského domova..no pred tými krásnymi spomienkami ju vyruší mladík postávajúci za jej chrbtom..ihned ako zbadá že ho Dionýzia zazrela, vytúžene ju pobozká na jej úzke pery.."Oliver!"..nestihne ani dopovedať jeho meno..prudko ho od seba odtrhne a dá mu "šťavnatú" facku..Oliver sa na ňu len uprene zadíva a po chvíli sa ozve.." prečo to všetko? ha? prečo Dionýzia?"..povie ľútostným hlasom.."Oliver, koľkokrát ti mám zopkaovať, že s tebou nechcem mať nič okrem kamarátstva"..povie zretelne.."hh, ako je vidieť, ty si tú moju lásku čo k tebe prechovávam, vôbec ale vôbec necenníš..Dionýzia".."prosím, aspoň jednu jedinú noc mi tu dovoľ prespať, potom odídem a splním ti želanie..no na tento deň určite nezabudnem..budem naň spomínať navždy..navždy Dionýzia"..Dionýzia sa na neho začne nechápavo prizerať.."nechápem ťa.." odíde pomalým, zamysleným krokom smerom k chalupe..ked dôjde do sály, sadne si na starodávnu pohovku a odpije si zo vychladnutej kávy..ráznym krokom vôjde dovnútra Oliver..vybehne hore poschodím..Dionýzia jeho rýchlym krokom nebude chápať..položí šálku na drevený stôl a a vyberie sa za ním..ani nestihne dôjsť hore a zbadá zadichčaného Olivera s fotoaparátom v ruke.."to ti je načo?"..začne sa na tú vec nechápavo prizerať.."aspoň mi dovoľ, aby som si ťa pofotil"..usmeje sa a svojou šarmantnosťou nachvíľu poblázni aj odmeranú Dionýziu.."čože? ty si ale zvláštny"..usmeje sa a zazrie mu hlboko do jeho tmavých očí..Oliver ju rázne strhne za ruku a začne blískať s fotoaparátom..Dionýzia začne pózovať..Oliver bude prekvapený.."nevedel som že že si takáto fotogenická..môžeš ísť za modelku"..vytúžene na ňu pozrie.."preháňaš Oliver..prehááňaš" začne sa smiať.. "super, a je to"..zapozerá sa ako obvykle, uprene na Dionýziu.." Dionýzia, dovolíš mi aby som tu jeden deň s tebou ostal?" spýta sa s dúfaním v hlase.."samozrejme!"..odpovie Dionýzia a objíme ho.."táto modelka bude zarámovaná na všetkých mojích štyroch stenách v izbe"..ukáže fotoaparát smerom k Dionýzii a očarujúco sa na ňu usmeje..Dionýzia sa rozosmeje.."aach Oliver, si taký dobrosrdečný".."to len k tebe..Dionýzia.." rýchlo odpovie.."no dobre, je na čase upratať to tu..podobá sa to tu chlievu" odtrhne sa od témy Dionýzia.."presne to, by som na tebe chcel zmeniť" ..povie Oliver a odíde pomalým krokom hore poschodím.."Oliver, nebude lepšie ak odídeš?"..Oliver otočí rázne a hlavu a odpovie.."nie"..ked nadíde večer, Oliver zbadá unavenú Dionýziu vilihovať na kresle.."Dionýzia?..vybral som si izbu..prepáč"..Dionýzia ľahostajne odpovie.."to nevadí..".."heeej, Dionýzia?..spíš?..pod, ukážem ti moju izbu"..Dionýzia sa lenivo postavila z gauča a šla hore poschodím..únava ju ihned prešla ked zbadala na stene nádhernú kresbu ktorú načrtol vlastnoručne Oliver.." tak čo? podobáš sa?" povedal so širokým úsmevom na tvári Oliver.."preboha!..Oliver, ved ty si talentovaný maliar!" takmer zvrieskla Dionýzia....priblížil sa k Dionýzii a povedal.."tooľko toho o mne ešte nevieš Dionýzia..tooľko toho".."ty si úžasný!..čím ma ešte prekvapíš?"..povedala po chvíli začudovaná Dionýzia.."už teraz vidím, ako sa mi bude zajtra ťažko odchádzať..budeš mi hrozne chýbať..neviem či to bez teba prežijem"..povie Oliver pohľadom zamiereným na maľbu ktorú pred chvíľkou dokončil..obíjme Dionýziu a vytúžene ju pobozká.."dobre Oliver, stačilo"..odpovie rázne Dionýzia a preruší bozk..odíde z izby s hlavou sklopenou do zeme..Oliver príde s nápadom, aby sa šli prejsť do nedalekého lesa..Dionýzia s tým samozrejme súhlasila kedže zbožňuje prírodu..začnú sa hrávať na naháňačky..Oliver uppletie Dionýzii veniec zo zvončekov a položí jej ho na hlavu..Dionýzia sa rozosmeje a spolu sa začnú fotografovať..spomenie si na zážitky ako ked bola malá a behávala v tomto lese.."chcem späť tie časy! chcem ich späť!" začne spomínať..slzy sa jej začnú kotúľať po tvári..Oliver ju zodvihne a spolu sa vrátia domov..na druhý deň, ked sa Oliver prebudí s tým skvelým pocitom, že je blízko Dionýzii, zbadá, že sa nenachádza vo svojej izbe..začne ju hľadať po celej chate...dole, v kuchyni zbadá odkaz ktorý napísala Dionýzia..odkaz, ktorý nebude veľmi príjemný pre Olivera...Oliver ho ihned schmatne do rúk a začne čítať ..." prepáč...že som odišla bez akéhokoľvek rozlučenia...odišla som do Paríža venovať sa svojej kariére. Ževraj mám šancu sa stať modelkou. Tak som to šla okúsť. A ešte raz prepáč a nehnevaj sa na mňa..mám ťa skutočne veľmi rada..ak chceš, tak kľudne môžeš ostať bývať v tej chatke po mojej babičke..PS : nezabudnem na teba..nezabudni ani ty na mňa..maj sa...ľúbim ťa" ..na tento záver sa Oliverovi začnú do očí hrnúť slzy. V dlani list pokrčí a roztrhá ho. Ťažko sa s tým začne zmierovať že Dionýzia už nieje pri ňom..vedľa neho..hodí sa na valendu a začne horko plakať..v tej chvíli zazvoní telefón . Ozve sa Ema..Dionýziina najlepšia kamarátka. Oliver s ňou prehodí krátku reč. S plačom ktorý sa bude snažiť udržať odpovie Eme že Dionýzia odišla bez rozlúčenia do Paríža. Ema tomu nebude chcieť uveriť. Ihned zloží telefón a poberie sa ku chudákovi Oliverovi . Oliver pôjde do izby kde spával s Dionýziou a začne si baliť svoje veci. Všetko zo skrini zúfalo rozhádže . V tom momente niekto zazvoní do chaty. Bude to Ema. Rázne vbehne do sály a obijme Olivera. Oliverovi je hrozne ťažko. No Ema sa ho bude snažiť upokojiť. Sadnú si na pohovku . Oliver jej všetko do bodky rozpovie. Povie Eme že plánuje ísť za ňou. Ema mu nato odpovie že s tým súhlasí..že by šla aj ona..po chvíľke ako Olivera upokojí, poberú sa obaja do spálne a začne Oliverovi pomáhať s balením. Povie mu, že Dionýziin nápad nebol dobrý. Odísť len tak aby to niekomu oznámila. Oliver bez akéhokoľvke vnímania Emi, si dalej hádže veci do kufra.
Komentáre
Prehľad komentárov
Pression arterielle est comment dur votre sang pousse contre les parois de vos arteres lorsque votre coeur essence pompe le sang. Arteres sont les tubes qui transportent perseverent b gerer offre sang loin de votre coeur. Chaque temps votre moelle bat, il pompe le sang par vos arteres a la vacances de votre corps.
https://www.cialispascherfr24.com/cialis-10-mg-comprime-pellicule/
Your Orient To Blood Pressure Numbers
(AQuichniny, 28. 9. 2018 14:55)
Compression est comment robuste votre sang pousse contre les parois de vos arteres lorsque votre coeur essence pompe le sang. Arteres sont les tubes qui transportent perseverent b gerer offre sang loin de votre coeur. Chaque set votre moelle bat, il pompe le sang par vos arteres a la reste de votre corps.
https://www.cialispascherfr24.com/cialis-10-mg-comprime-pellicule/
Record blood weight (hypertension)
(AImmumphix, 12. 7. 2018 4:22)
Pression arterielle est comment poupe votre sang pousse contre les parois de vos arteres lorsque votre coeur determination pompe le sang. Arteres sont les tubes qui transportent prendre offre sang loin de votre coeur. Chaque set votre determination bat, il pompe le sang tout au long vos arteres a la flanerie de votre corps.
https://www.cialispascherfr24.com/prix-cialis-rennes/
članok
(Jack Articuno, 26. 5. 2012 18:16)
No seňorita pekny članok prečital som prve tri stlpce
a vidim že mate predpoklady sa stať spisovaťeľkou
uvidime dalej ako to skonči tak dovidenia !!!
Costly blood influence symptoms
(AQuichniny, 12. 10. 2018 23:56)