budem silná
Version:1.0 StartHTML:0000000168 EndHTML:0000004871 StartFragment:0000000468 EndFragment:0000004854
Dievča zastalo až na lúke ktorá sa nachádzala neďaleko od najbližšieho mesta. Do mesta vošla až ráno ešte stále videla ako jej otec leží na zemi a jeho veľké modré oči sa na ňu upierajú. Stále mala pred očami, ako na neho muž kričal. Chceli vedieť kde je meč LETHE.
Ona vo svojej ruke doteraz ešte cítila ťarchu meča a mala pred očami celý strašný okamih, keď sa mužova ruka zdvihla a namierila hlaveň zbrane na otcovu hlavu. Ona sa však otočila. No zvuk letiacej guľky, ktorá zasiahla jej otca, jej doteraz zvučí v hlave. Takto otočená zostala, až kým ju neschmatol jeden z chlapov a otočil ju k otcovej mŕtvole. Vytrhla sa mu a utekala von z domu. Cestu jej však skrížil mohutný chlap, ktorému odťala mečom ruku a bežala ako o dušu čo naj ďalej. Že už je v bezpečí si uvedomila, až keď vrazilo do muža s kávou. Muž zhíkol a vrhol vražedný pohľad na mladé dievčatko ktoré doňho drglo.,, Čo do pekla to robíš!“ zvrieskol:,, A kto si?“ Dievča pozeralo na obrovského muža a nič nepovedalo. Muž sa usmial a povedal:,, Prepáč že som tak zvrieskol, oblial som sa... ako sa voláš?“ Opýtal sa. Teraz sa už usmieval ,, Ja... ja sa volám Erika“ Povedala Erika a vzápätí si uvedomila že to nebol dobrý nápad povedať mu svoje meno. Muž k nej natiahol ruku a predstavil sa: ,,Ahoj ja sa volám Dávid“ Erika sa usmiala a potriasla mu rukou. Dávid zrazu zvážnel: ,, Čo tu robíš maličká ? Veď o pár minút bude len tri štvrte na tri. Ušla si z domu ?“ ,, Ale nie“ povedala Erika a donútila sa k smiechu ,, Ja som tu s otcom išiel si vybavyť nijaké papiere, a vy čo tu robíte“ Dávid sa usmial a povedal:,, Ja tu pracujem, parkujem tu auta.“ Erika pri tomto človeku skoro zabudla na veci ktoré sa stali túto noc. Z nejakého dôvodu ju Dávidova prítomnosť upokojovala. Zrazu sa začala cítiť malátna zatackala sa dozadu a až vtedy si všimla že muž drží v ruke injekčnú striekačku niečo jej musel strieknuť keď sa zhovárali. Uvidela že za jeho chrbtom vyšiel z dverí muž čo odstrelil jej otca. Pocítila ako jej oťažieva ruka a meč chytila aj druhou rukou, obidvaja muži boli zo začiatku prekvapený, ale veľmi rýchlo sa spamätali, lebo Erika sa na nich zahnala mečom. Dávid sa zasmial a chytil Erike obe ruky a o pár sekúnd už Erika cítila ako jej zápästia padli do železných pút. Dávid si ju pritisol k telu a potom ju jednou rukou držal za ruky a druhou za pás aby nespadla. Erika sa zobudila pripútaná o železnú konštrukciu širokej postele. Strašne ju bolela hlava a aj zápästia. Keď sa trošku spamätala zbadala že v izbe nie je sama, z druhej strany miestnosti sa na ňu pozerala nejaká osoba, hneď vedľa nej bolo svetlo ktoré jej svietilo priamo do očí takže nemohla rozoznať ani len či ide o ženu alebo o muža. Erika sa triasla na celom tele, nie však od zimy. V miestnosti bolo príjemné teplo, ale od strachu s toho čo príde. Vedela že jej otec by sa nebál, veď sa nebál ani len keď mu mierili na hlavu pištoľou. Osoba sa zatiaľ presunula mimo svetlo.
Erika nevedela,kam ten človek zmizol. Bála sa, načo meč okamžite zareagoval.
budem silna o čo to ako je
(janka , 5. 8. 2012 16:04)