Potkan
Tento list je pre obdivovatelov potkanov
Potkan hnedý (staršie potkan hnedastý, potkan obyčajný, (?) potkan kanálový; ľudovo potkan; lat. Rattus norvegicus, staršie Mus decumanus) je hlodavec z čeľade myšovité.
Často sa zamieňa s potkanom tmavým (Rattus rattus). Základným rozpoznávacím znakom je jeho lysý a šupinatý chvost, pri koreni nápadne zosilnený, ktorý je zhruba rovnako dlhý ako telo.
Žije po celom svete v 200-členných hordách. Hlava potkana hnedého je spredu mierne zaoblená, oči sú drobné. Slabo osrstené ušnice sú krátke (pri prehnutí nedosahujú k očiam). Vo sfarbení chrbta prevláda sivohnedý až hnedý odtieň, spodná strana tela je sivastá. Chvost je zvrchu tmavší než na spodku. Samica má 6 párov mliečnych bradaviek. Potkan sa dožíva 3-4 rokov v laboratórnych podmienkach, v prírode až dva roky.
Správanie laboratórnych potkanov
Správanie potkanov v laboratórnych či domácich podmienkach má určite charakteristiky správania ich divokých predkov. Medzi tieto črty patrí hlavne potreba žiť v skupine a vytváranie hierarchickej štruktúry, v ktorej čas od času prebehnú boje o vodcovské postavenie.
Alfa potkanom sa stáva najsilnejší (zvyčajne najstarší) samec. Nižšie postavenými sú samozrejme mladší samci. Pokiaľ je skupina tvorená iba samicami, neprebiehajú boje tak intenzívne, ale aj tu sa tvorí určitá hierarchia. Rebríček spoločenského postavenia laboratórnych potkanov síce nie je vďaka dobrým životným podmienkam tak výrazný, ale predsa je viditeľný.
Typy správania
Spoločenské usporiadanie potkanov
Potkani sú spoločenské zvieratá. Ich usporiadanie sa označuje ako uzavretá neanonymná societa. V preklade do laickej reči societa znamená skupina jedincov, ktorí medzi sebou vytvárajú určité sociálne vzťahy. To, že je uzavretá, znamená, že do nej jedinci nemôžu voľne vstupovať a stávať sa jej súčasťou. A neanonymná znamená, že jedinci sa navzájom poznajú. Veľkosť takejto soicety je rozličná – niekedy môže presahovať počet až vyše sto jedincov. Členom tejto society sa potkan stane tým, že sa v nej narodí.
Ak chceme začleniť do skupiny nového jedinca, musíme dodrziavať určité pravidlá:
1. Pri prvom zoznámení nikdy nedávame potkana do klietky – teritória staršieho potkana, ale vždy ich dávame dokopy na neutrálnom mieste, ktoré ani jeden z nich nemôže považovať za svoje územie. Alebo môžeme dať silnejšieho potkana na územie slabšieho
2. Pokiaľ vieme, že potkan, ku ktorému chceme začleniť cudzieho jedinca, je príliš agresívny, nikdy k nemu nedávame mláďa, slabšieho potkana, ktorý sa nevie brániť alebo potkana, ktorý nevie ako sa má v spoločenstve správať (je možné pri mláďatách veľmi skoro oddelených od matky a odchovaných v neprítomnosti iných potkanov)
3. Pokiaľ máme mláďa, ktoré budeme chcieť v budúcnosti priradiť do skupiny, môžeme ho dať na určitý čas dohromady s veľmi miernymi a neagresívnymi jedincami, aby sa mlá´da naučilo sociálnym zvyklostiam a spolužitiu s inými potkanmi. Po pridaní nového jedinca do skupiny sa minimálne dominantný potkan postaví k jeho príchodu odmietavo a nový jedinec býva napadnutý.
Alfa potkan ho zrazí na lopatky a chviľu nad níms stojí, predné nohy má opreté o súperov hrudník alebo brucho a pridržuje ho v podriadenej pozícii na lopatkách. Nový jedinec sa vecsinou nebráni, čím ukazuje podriadenosť. Často sa stáva, že nový jedinec vytrvalo chodí za dominantným a pri najmenšom náznaku útoku ukazuje brucho, prípadne si aj ľahne na lopatky. Tieto „potýčky“ trvajú niekoľko dní a ich intenzita má klesajúci charakter.
Po niekoľkých dňoch je potkan do society zaradený a pokial sa nesnaží spochybniť hierarchické postavenie niektorého z vyššie postavených potkanov, žiadne vážnejšie „potýčky“ sa už nestávajú. Nový začlenený jedinec sa vždy nachádza na dne sociálneho usporiadania a až postupom času sa môže dostať vyššie. Teritoriálne správanie U potkanov je tento typ správania pomerne sdobre vyvinutý.
Svoje územie si značia značkami a bránia si ho proti votrelcom. Teritórium divokých potkanov musí byť minimálne tak veľké, aby uživitlo všetkých členov society. Pokiaľ sa vyskytnú nepriaznivé podmienky, napríklad nedostatok potravy, alebo príliš málo miesta, potkani sa prestávajú množiť, lebo za takýchto okolností by nebolo vhodné, ak by sa ich počet zvyšoval.
Agresívne správanie
Za agresívne správanie je považovaný útok na iného jedinca rovnakej society bez toho, aby išlo o ochranu teritória. Pri laboratórnych potkanoch je tento typ správania takmer úplne potlačený. Je to dedičná vlastnosť, a teda ak sa v laboratóriu alebo doma objaví agresívnejší potkan, nemal by sa nechať na chov, lebo túto vlastnosť bude prenášať na potomstvo.
Aby sa zabránilo zbytočným súbojom, ku zmierneniu agresivity služia určité prejavy hrozby – naježenie, zdvihnutie predných končatín. Podriadené správanie K prejavom tohto správania zaraďujeme sklonenú hlavu, ak si potkan ľahne na bok, na brucho alebo na lopatky. Iným prejavom je podliezanie. Ak sa jedinec dožaduje o pozornosť, dominantného potkana podlezie – buď celým telom alebo mu pod telo strčí iba hlavu.
Spánok a odpočinok
Zaberá väčšinu dennej aktivity potkanov – až 80,8%. Potkani môžu spať v rôznych polohách. Najbežnejšou je stočenie sa do klbka s chvostom okolo tela, alebo stojí na zadných končatinách, predné má stiahnuté pod seba a zavreté do pästičiek a hlavu vsunutú pod telo, ktorá sa opiera o temeno.