Aké škrečky poznáme?
Máme 3 skupiny škrečkov: veľké, stredné, trpasličie.
Medzi veľké škrečky patrí len jeden jediný druh škrečka, škrečok poľný. Ten dosahuje takmer veľkosť morčaťa!
Medzi stredneveľkými škrečkami sú škrečok zlatý(sýrsky) a chránený rumunský škrečok zlatý(čierny škrečok zlatý).
A medzi trpasličími škrečkami je ich najviac. Sú to škrečok sivý, škrečok čínsky, škrečok potkanovitý, škrečok myší, škrečok Eversmannov, škrečok džungarský, jeho východný poddruh škrečok Campbellov, škrečok Roborovského.
Džungarský škrečok je asi každému chovateľovi škrečkov dobre známy.Sú to spoločenské zvieratá, ktoré vo voľnej prírode žijú v rodinných skupinkách. Môžu sa teda chovať v jednej klietke. Džungarské škrečky sú 7 až 8 cm dlhé a dajú sa rozoznať podľa pruhu tmavej srsti, ktorá sa tiahne od hlavy k chvostu.Ak chcete chovať džungarských škrečkov, môžete sa riadiť radami pre chov zlatých škrečkov okrem jednej alebo dvoch vecí.
Po prvé, je možné chovať viac ako jedného džungarského škrečkav rovnakej klietke bez toho, aby sa pobili. Ale aj tak na ne treba dávať dobrý pozor.Keď sú samičky gravidné, môžu niekedy napadnúť samčekov,a preto sa musia chovať v samotnej klietke.
Po druhé, pretože sú asi o polovicu menšie ako zlaté škrečky, presvedčte sa, či sú mreže klietky dosť husté, inak vám utečú.
A nakoniec, džungarským škrečkom sa musíte venovať každý deň, aby zostali krotké. Tým sa odlišujú od zlatých škrečkov, ktoré, keď si na vás zvyknú, zostanú krotké.
Škrečok roborovského (Phodopus roborovskii) sú najmenší a najrýchlejší zo všetkých škrečkov, môže žiť až do 2-3 a pol roka a sú bežne chované ako domáce zvieratá.
Sú zvedavé a bojácne, no aj napriek tomu takmer nekúšu. Voči sebe sú veľmi znášanlivé na rozdiel napr. od škrečka zlatého. Spolu bývajú, jedia, hrajú sa...
Vyrastú do dĺžky 4-5 cm. Majú dlhé nožičky na rýchly beh a verte, že sú vážne veľmi veľmi rýchle. Hlavne v kolese ich ani nevidieť :) Preto je risk dávať ich malým deťom do rúk, pretože ľahko utečú.
Pochádzajú z mongolskej stepi. A je ich pomerne obťiažne skrotiť kvôli ich charakteru, veľkosti a už spomínanej rýchlosti. Odpočúvam Vám kúpiť si ich ako pár, pretože sú stvorené na život v skupine. Menšie bitky sú bežné, bez vážnych zranení (ojedine v skupine troch jedincov). Zväčša sa len hrajú a dávajú návrhy na boj.
V roku 1839 objavil zoológ George Waterhouse škrečka zlatého v blízkosti mesta Alepoo. Pomenoval ho Cricetus auratus, čo znamená, škrečok zlatý. Takmer až o sto rokov neskôr sa podarilo profesorovi Aharoniovi zo zoologického oddelenia Univerzity v Jeruzaleme odchytiť prvého živého zlatého škrečka. V hlbokej nore našiel matku s asi 12 mláďatami, z ktorých prežili len tri. Keďže sa rýchlo rozmnožovali, koncom roka ich žilo v zajatí už okolo 300. Škrečkovia dostali dodnes platné označenie: Mesocricetus auratus, škrečok zlatý stredný. ,,Stredný" preto, lebo je menší ako škrečok poľný (Cricetus) a väčší ako trpasličie škrečky (Cricetulus). Po roku 1945 sa stali najobľúbenejšími domácimi miláčikmi aj v Európe.Škrečok zlatý je rozšírený západne od Kaspického mora a v oblasti, ktorá leží medzi Kaspickým a Čiernym morom.
Je veľký asi 15 cm a dožíva sa od 2 do 4 rokov. Pri škrečkovi zlatom existuje veľa farebných mutácií. Podľa základných kritérií, čiže farba srsti, dĺžka srsti, vzor bielej srsti, sa škrečky zlaté delia do typových skupín.