Vplyv prírodovedných predmetov na profesijnú orientáciu
Ústava Slovenskej republiky v článku 38 odsek 2 uvádza, že osoby so zdravotným postihnutím majú právo na pomoc pri príprave na povolanie. Ďalej aj článok 5 v Deklarácii práv dieťaťa stanovuje, že dieťaťu, ktoré je znevýhodnené telesne, zmyslovo, mentálne alebo sociálne, musí byť zabezpečená výchova, vzdelávanie a špeciálne starostlivosť podľa jeho potrieb.
Základným cieľom výchovno-vzdelávacieho procesu je úspešné včlenenie detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami do spoločnosti. Je to možné za predpokladu tvorivo-humánnej edukácie a získania najvyššej kvalifikácie na vykonávanie zmysluplnej pracovnej činnosti. Koncepcia výchovy, vzdelávania a odbornej prípravy bude vytvárať podmienky pre realizáciu vzdelávania a odbornej prípravy podľa záujmov a schopností zdravotne postihnutých žiakov. (www.minedu.sk)
„Zaradenie do pracovného procesu je jedným z hlavných aspektov života človeka v spoločnosti. Z tejto skutočnosti vyplýva dôležitá úloha voľby povolania a jeho pripravenosti so zreteľom na objektívne a subjektívne podmienky každého jednotlivca.“ (HRITZ,1997)
„Etapa predprofesijnej prípravy patrí do obdobia, počas ktorej mentálne postihnutý žiak navštevuje špeciálnu základnú školu. V tejto etape by žiaci mali získať základné poznatky, školské spôsobilosti, zručnosti a návyky.“ (VAŠEK, 1978).
OBDRŽÁLEK a HORVÁTHOVÁ (2004) označujú profesijnú prípravu ako organickú súčasť predprofesijného procesu výchovy a vzdelávania v rámci prípravy na odborné vzdelávanie a voľbu povolania.
Predprofesijnej príprave žiakov s mentálnym postihnutím treba venovať zvýšenú pozornosť predovšetkým s ohľadom na trh práce. Žiakov by špeciálny pedagógovia, výchovný poradcovia mali orientovať k voľbe takých učebných a študijných odborov, ktoré dávajú možnosť väčšieho uplatnenia so zameraním na vybraný študijný a učebný odbor.
Hlavnou úlohou špeciálnej pedagogiky v európskom kontexte je sociálna integrácia osôb so zdravotným postihnutím. Všeobecným cieľom ďalšieho rozvoja na špeciálnych základných školách je vytvoriť deťom a mládeži vyžadujúcej špeciálnu starostlivosť, čo najoptimálnejšiu ponuku vzdelávania so zreteľom na individuálne záujmy, schopnosti a predpoklady a umožniť im v najširšej možnej miere prístup k výchovno-vzdelávaciemu procesu.
Dôležitosť tohto procesu ako uvádza JAKABČIC (2006) je znásobovaná najmä tou skutočnosťou, že u žiakov špeciálnych základných škôl sa voľba povolania dominantne realizuje vo fáze profesijného vývinu – tzv. štádium problémovej voľby.
„Úspech výchovy a vzdelávania žiakov s mentálnym postihnutím spočíva vo vytvorení systému profesijnej prípravy v odborných učilištiach. Cieľom je pripraviť žiakov na výkon v pracovných činnostiach v pracovnom procese, a to primeranými formami a prostriedkami v závislosti od druhu a stupňa postihnutia.“ (HUČÍK, 2007)
Vzdelávaniu na odborných učilištiach predchádza edukácia žiakov s mentálnym postihnutím na špeciálnych základných školách, kde absolvujú predprofesijnú prípravu v predmetoch, ktoré určujú učebné osnovy.
Hlavnými cieľmi primárneho vzdelávania by malo byť rozvíjanie takých kompetencií, ktoré sú schopní si osvojiť žiaci s mentálnym postihnutím. „V cieľoch primárneho vzdelávania pre žiakov s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia popri rozvíjaní ďalších kľúčových kompetencií, dôležité postavenie zaujímajú aj kompetencie v oblasti matematického a prírodovedného myslenia.“ (VLADOVÁ – ČIHANSKÁ – FOGADOVÁ, 2009).
Vzdelávaniu na odborných učilištiach predchádza edukácia žiakov s mentálnym postihnutím na špeciálnych základných školách, kde absolvujú predprofesijnú prípravu v predmetoch, ktoré určujú učebné osnovy.
Táto ponuka by mala byť odrazom predmetov na stredných odborných učilištiach a odborných učilištiach v odboroch, ktoré sú určené pre mentálne postihnutých žiakov. Na špeciálnych základných školách sú okrem pracovného vyučovania dôležité pre predprofesijnú orientáciu aj prírodovedné predmety.
HUČÍK (2007) tvrdí, že proces výchovy k voľbe povolania ovplyvňujú objektívne i subjektívne činitele, ktoré silne zasahujú do výchovného pôsobenia a usmerňujú ho kladne alebo záporne.
Práve učitelia prírodovedných predmetov na špeciálnych základných školách môžu u žiakov vzbudiť záujem o tieto predmety a možno tak aj ovplyvniť ich rozhodovanie o budúcej profesionálnej príprave.
HUČÍK (2009) tiež odporúča, aby sa odborná príprava, ktorá je zameraná na profesionálnu orientáciu upriamila na poradenský rozhovor, konzultácie a supervízne stretnutia, dotazník, anketu, didaktické, špeciálnopedagogické a psychologické testy, kazuistiku, rozbory prác žiakov, prednášky, cvičenia a skupinové a hromadné programy.
Rámcový učebný plán pre žiakov s mentálnym postihnutím – ISCED 1 určuje pre prvý stupeň špeciálnych základných škôl na edukáciu prírodovedných predmetov vzdelávaciu oblasť Príroda a spoločnosť, v ktorej sú zahrnuté predmety Vecné učenie a Vlastiveda.
Pre druhý stupeň špeciálnych základných škôl je určená vzdelávacia oblasť Človek a príroda, v ktorej je zahrnuté vyučovanie predmetov chémia, fyzika a biológia.
Žiaci s mentálnym postihnutím na druhom stupni špeciálnych základných škôl by v oblasti prírodovedných predmetov mali chápať základné prírodné javy v ich vzájomných súvislostiach, vedeli medzi nimi nájsť súvislosti, porovnávať a objavovať vzťahy medzi predmetmi a javmi a mali by aj vedieť ovládať a správne priradiť jednotky k fyzikálnym, chemickým a biologickým javom.
„Do popredia sa dostáva otázka postoja človeka k ochrane životného prostredia. K tomuto vedieme aj žiakov s mentálnym postihnutím. Žiaci získavajú poznatky a informácie o aktuálnom stave prírody a životného prostredia, o ekologických trendoch a všestrannou výchovou ich vedieme k pozitívnemu postoju k sebe samému a prostrediu.“ (GRAMBLIČKOVÁ, 2010)
Prírodovedným predmetom, ktorého vyučovanie začína už na prvom stupni špeciálnej základnej školy je predmet Vlastiveda. Cieľom predmetu je, aby žiaci s mentálnym postihnutím mali základné poznatky aj o prírodných javoch. Nadväzuje na poznatky o prírode, ktoré žiaci získali vo vecnom učení. „Mnohé učebné odbory v odborných učilištiach majú technické zameranie.“ (HRITZ,2003) Preto aj prírodovedné predmety majú veľký vplyv na profesionálnu orientáciu žiakov s mentálnym postihnutím.
V 4. ročníku sa v predmete Vlastiveda prehlbujú priestorové predstavy konkrétnych orientačných smerov. Učivo jednotlivých ročných obdobiach objasňuje prírodné javy, vývojové štádia rastlín, zvierat a prácu v prírode a spoločnosti. Žiaci sa oboznamujú so základnými znakmi, a javmi života. Dôležitú úlohu tu zohráva Vlastiveda pri prevencii pre úrazmi a vedie tiaž žiakov k správnej životospráve, starostlivosti o hygienu a zdravie. (www.minedu.sk, 2009)
Už vo štvrtom ročníku tak môžeme pozorovať vplyv na žiakov na ich budúcu profesijnú prípravu, kde po absolvovaní špeciálnej základnej školy môžu pokračovať v študijných a učebných odbor ako Opatrovateľská starostlivosť v zariadeniach a zariadeniach sociálnej starostlivosti, rastlinná a živočíšna výroba a záhradník.
Základné vedomosti o živej a neživej prírode získajú mentálne postihnutí žiaci v predmete Vlastiveda v 5. a 6. ročníku. V živej prírode sa žiaci učia hlavné znaky života, oboznamujú sa s jednotlivými živočíšnymi druhmi cicavcov, vtákov, plazov, obojživelníkova rýb. Základné poznatky získajú o živote rastlín, os tavbe jednotlivých častí a oboznamujú sa s jednotlivými ich druhmi, ako aj s využitím a ochranou. V neživej prírode sa oboznamujú so vzduchom, vodou, niektorými nerastmi a horninami. Dôležitým je aj učivo o poznatkoch z bežného života, ako sú zásady správnej výživy, poskytnutie prvej pomoci pri úrazoch a zlomeninách a poznatky o chorobách. (www.minedu.sk, 2009)
U žiakov s mentálnym postihnutím sa môže vytvoriť záujem o toto učivo a môžu si tak uľahčiť výber učebného odboru, ktoré si doplnia vo vyšších ročníkoch, a ktorí pôjdu študovať (živočíšna výroba, stolárska výroba, sadovník, inštalatér, ošetrovateľstvo).
Učivo Biológie v siedmom ročníku tvorí učivo prírodných spoločenstiev, ktoré poskytuje mentálne postihnutým žiakom poznatky o rastlinách, živočíchoch a o ich prirodzenom prostredí. Žiaci sa učia poznávať vzťahy medzi organizmami a prostredím s dôrazom a možnosťou ovplyvniť ich postoj k budúcej profesionálnej orientácii. V ôsmom ročníku žiaci získavajú poznatky z anatómie a fyziológie človeka, kde sa kladie dôraz na uvedomelú starostlivosť o osobnú hygienu, čistotu prostredia a ovzdušia s dôrazom na protidrogovú prevenciu. Ďalšími poznatkami, ktoré žiaci získajú sú praktické zručnosti pri vedení domácnosti a prehlbovaní správnych návykov pri poskytovaní prvej pomoci. O vývoji zemskej kôry a živote v nej a so stavbou Zeme sa oboznamujú žiaci v deviatom ročníku. Získavajú tiež poznatky o najdôležitejších horninách a nerastoch a s ťažbou a využitím nerastných surovín. (GRAMBLIČKOVÁ, 2010)
V predmete Biológia môže učivo ovplyvniť žiakov s mentálnym postihnutím pri ich výbere študijného odboru v oblasti prípravy jedál, pekárenskej výroby, opatrovateľských služieb, kožiarskej výrobe, poľnohospodárskej, rastlinnej a živočíšnej výrobe a v spracúvaní dreva.
Fyzikálne pojmy, javy a jednotky sa učia žiaci s mentálnym postihnutím na špeciálnych základných školách. Tieto javy sa učia opisovať, pozorovať a využívať v praxi, v starostlivosti o životné prostredie a ochrane svojho zdravia. Pri pokusoch a laboratórnych prácach tiež získavajú praktické zručnosti z merania veľkosti, hmotnosti, objemu, určovania a rozlišovania ich vlastností.. Oboznamujú sa tiež s fyzikálnou veličinou teplo, ktorú sa učia zaznamenávať, merať, zapisovať, opisovať procesy chladnutia a ohrevu, výmeny tepelnej energie a jej premeny.
V ôsmom ročníku sa žiaci oboznamujú z poznatkami z oblasti mechaniky, opisujú stav pokoja, pohybu a vzájomné pôsobenie telies. Z praktického hľadiska si tieto princípy overujú na jednoduchých strojoch. Učivo fyziky ôsmeho ročníka je špecifické v tom, že môže ovplyvniť žiakov s mentálnym postihnutím pri výbere učebného odboru, kde sa toto učivo najviac uplatní a to v poľnohospdárskej výrobe – opravár poľnohospodárskych strojov, v strojárskej výrobe – ručné spracovanie kovov, v stavebnej výrobe – stavebné zámočníctvo a v odbore inštalatér.
Cieľom vyučovania chémie v deviatom ročníku sú poznatky o niektorých prvkoch, zlúčeninách a chemických reakciách s dôrazom na ich praktické využitie. Žiaci sa učia poznávať niektoré prvky a zlúčeniny anorganickej a organickej chémie s dôrazom na ich význam pre človeka ako ich využitie v každodennom živote.
Chémia tak ako ja iné prírodovedné predmety môže mať vplyv na výber budúcej profesijnej orientácie žiakov s mentálnym postihnutím. u prírodovedných predmetov môžeme vidieť prelínanie sa u viacerých učebných odboroch. V predmete chémia môžu žiaci nájsť základy pre učebné odbory ako je keramická výroba, potravinárska výroba, opatrovateľská starostlivosť, kožiarska výroba, poľnohospodárska výroba, maliarske, natieračské a murárske práce v stavebnej výrobe.
Prírodovedné predmety na špeciálnych základných školách v kontexte prípravy mentálne postihnutých žiakov na ich budúcu profesionálnu prípravu môžu mať veľký vplyv. Psychopédi by preto mali na vyučovaní pristupovať zodpovedne k edukácii žiakov, môžu tak ovplyvniť ich výber budúceho učebného odboru alebo povolania.
--------
Zoznam bibliografických prameňov:
HRITZ, Ľ.: Predprofesijná príprava a integrácia mentálne postihnutej mládeže. In: Efeta 3/1997. Ročník VII. Martin Osveta 1997. ISSN 1335 – 1397
HRITZ, Ľ.: Predprofesijná príprava a integrácia mentálne postihnutej mládeže z hľadiska podmienok na trhu práce. In: Efeta. Martin: Osveta 1999. ISBN 80-8063-013-5
HRITZ, Ľ.: Komplexná modernizácia obsahu vzdelávania v profesijnej príprave mládeže v odborných učilištiach. In: Efeta 2003, Martin: Osveta 2003. ISBN80-8063-140-9
HUČÍK, J.: Predprofesijná príprava a profesijná orientácia postihnutých. ZOUS 2009. ISBN 978-80-970359-6-9
HUČÍK, J.: Príprava na povolanie žiakov s mentálnym postihnutím v kontexte súčasnej doby. ZOUS 2006. ISBN 80-969619-2-6
HUČÍK, J.: Profesijná príprava žiakov s mentálnym postihnutím I. Martin: Osveta 2007. ISBN 80 – 80632 - 60 - 1
KRIŠTOFÍKOVÁ, J.: Záujem mentálne postihnutého jedinca o povolanie. In: Starostlivosť o mentálne postihnuté deti. Zborník. Bratislava: Akadémia vzdelávania 1995.
KRIŠTOFÍKOVÁ, J.: Predstavy mentálne postihnutého jedinca o povolaní. In: Paedagogica specialis 20. Zborník. Bratislava: Univerzita Komenského 1999. ISBN 80-223-1344-0.
KRIŠTOFÍKOVÁ, J.: Profesijná orientácia mentálne postihnutých v špeciálnom školstve. Monografia. Bratislava: Pedagogická fakulta UK 2001. ISBN 80-88868-75-0.
KRIŠTOFÍKOVÁ, J.: Činitele ovplyvňujúce voľbu povolania u mentálne postihnutých žiakov. In: Edukáciou k integrácii viacnásobne postihnutých detí. Zborník. Bratislava: Iuventa 2001. ISBN 80-88893-73-9.
OBDRŽÁLEK, Z. – HORVÁTHOVÁ, K. a kol.: Organizácia a manažment školstva. Terminologický a výkladový slovník. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo 2004. ISBN 80-08-03361-4
VANČOVÁ, A. a kol.: Edukácia mentálne postihnutých. Špeciálne metodiky predmetov špeciálnej základnej školy. Bratislava: IRIS 2010. ISBN 978-80-89256-53-2
VAŠEK, Š.: Aktuálne problémy špeciálnopedagogickej diagnostiky v profesionálnej príprave mentálne postihnutých. In: Efeta. Martin: Osveta 1999. ISBN 80-8063-013-5