Môj Mucko časť 2.
Kamoš a kamoška
Ten prvý deň, keď som ho dostala, som celý presedela pred jeho klietkou. Nemohla som uveriť tomu, že konečne mám zvieratko, že tá malá bielohnedá vec predomnou nie je na baterky.
So psím kalendárom v ruke som hútala aké meno by pristalo môjmu ušiačikovi. Nevedela som nič vymyslieť a starká mi poradila, že načo vymýšľať nejaké „nóbl“ meno. A tak som ho pomenovala jednoducho Mucko.
Keď si Mucko zvykol na nové prostredie a preskúmal už celý náš byt, kúpili sme mu s mamou vodítko. Zo začiatku sa mu nepáčilo no napokon si zvykol, že vonku to inak nepôjde. A tak sme sa každý deň o 19:30 vybrali na prechádzku. Pre ľudí sme boli raritka, lebo človek nestretáva zajaca na vodítku každý deň. Pristavovali sa pri nás ľudia všetkých vekových kategórií a ukazovali na Muca: „ Aha psík! Veď to je zajac!“.
V jeden deň, keď sme takto boli vonku, všimla som si, že pred neďalekou bytovkou postáva dievča asi tak v mojom veku. Myslela si, že na niekoho čaká, no keď sme s Mucom prišli bližšie, všimla som si, že tam nie je sama. Na zemi bolo malé ryšavé morča. Zobrala som Muca na ruky a prišla som bližšie.
„Ahoj!“ pozdravila som. „Ahoj!“ odvetila s úsmevom a pozrela na spiaceho Muca v mojich rukách. „Aj ty venčíš?“ opýtala som sa, aj keď odpoveď mi bola vopred jasná. „Hej. Dnes prvý krát,“ odvetila a pohladkala svoje morčiatko.
Rozprávali sme sa aj ďalej. Zistila som, že sa volá Aďa, jej morča bolo Miško a bývali sme asi 100m od seba, no nikdy predtým sme sa ešte nerozprávali. „Aj zajtra?“ opýtala som sa, keď ma mamina zavolala domov. „Aj zajtra,“ odpovedala jednoznačne.
Odvtedy venčíme spolu a ja som si tak našla super kamošku a Mucko super kamoša.
Žiadny
(Aďa, 17. 5. 2012 18:24)