Vyhynutý vták DODO
Vyhynutý vták DODO
Zaradenie: trieda – vtáky
rad - holuby
čeľaď – drontovité
Výskyt: Do roku 1681 žil na ostrove Maurícius.
Charakteristika: Dodo mal dlhé nohy, malé a krátke krídla (nevedel lietať) a až 23cm dlhý, tvrdý a zahnutý zobák. Bol okolo 1 metra dlhý a vysoký a vážil okolo 25 kg. Bohužiaľ, určiť presne jeho výzor je dosť komplikované, lebo jeho kostí je málo a na celom svete existuje len jedna úplná kostra(nachádza sa v Maurícijskom historicko-prírodnom múzeu). Námorníci ho opisovali, ako nemotorného a pomalého vtáka, ktorého pri úteku značne spomalovalo brucho.
Potrava: Čím sa dodo v skutočnosti živil dnes presne nevieme. Svedectvá námorníkov vravia, že dodo dokonca lovil ryby a opisujú ho ako silného a pažravého dravca, ale pravdepodobnejšia je verzia, kde sa dodo živil semenami a popadaným ovocím.
Rozmnožovanie: Dodo sa páril po celý rok. Samci predvádzali mávanie krídlami ako páriaci rituál. Samička zniesla 1 – 2 vajcia, ktoré sa po asi 49 dňoch vykľulo. Dodo bol monogamný živočích a obidvaja rodičia sa starali o mladé. Hniezdo nebolo nejakým spôsobom chránené, pretože dodo nemal žiadneho prirodzeného nepriateľa.
Z histórie: Maskarény boli objavené Portugalcami už v roku 1505(7), ale tí o ne neprejavili záujem. Ostrov neskôr v roku 1644 objavili Holanďania a začali ho kolonizovať. Prví obyvatelia so sebou nosili aj psy, mačky, prasce a aj opice. Zvieratá sa na ostrove rýchlo rozšírili a začali narúšať jeho ekosystém. Neskôr ho doniesli do Európy, ako ozdobu kráľovských dvorcov, alebo ho za poplatok ukazovali ľuďom.
Príčiny vyhynutia: Dodo sa stal pre svoju nemotornosť, a fakt, že nikdy nevidel človeka, veľmi ľahkou korisťou. Mal síce poriadny zobák, ale ten ho pred ľuďmi neochránil. Lovil sa doslova po stovkách (známe boli prípady, kde 3 ľudia za jedno odpoludnie vychytali až 150 týchto vtákov), i keď jeho mäso nebolo nijak extra chutné, ale aj tak ním doslova prepchávali podpalubia lodí. Svoje dielo skazy vykonali aj privezené zvieratá, ktoré si pochutnávali na jeho vajciach a na mladých dodoch. Posledný dronte maurícijský bol zabitý v roku 1681, aj keď sa vyskytujú tvrdenia, že prežil do 1690.
Záver: Dronte maurícijsky sa smutne zaradil k vtákom ako moa, alka veľká či holub sťahovavý, ktorý zomreli v kvôli ľudskej chamtivosti a nedbanlivosti. Jeho kosti dnes patria na celom svete k obrovským vzácnostiam a dajú sa vidieť napríklad v Národnom múzeu v Prahe alebo v Prírodovedeckom múzeu vo Viedni.
fotografie vtáka DODO :
Komentáre
Prehľad komentárov
Neznasam ludi,aj ked viem,ze medzy ne patrim ja,aj moja rodina...
A prečo? Lebo večina ludi je chamtivých a zlých...hlavne ku zvieratam a prirode,aj ked si niektori neuvedomuju ze priroda su vlastne aj oni.
Ked bude posledne zviera na zemi zabité, ked bude posledny strom zŕúbaný ked bude posledna kvapka vody znecistena, tak si az vtedy ludia uvedomia co urobily(az vtedy,ked bude vsetko stratené). Ľúbim ťa príroda a vzdy ta aj budem ľúbiť. Vždy.
Ľudia
(:(((, 25. 8. 2013 9:50)