Tretohory
Treťohory delíme na dve obdobia:
staršie treťohory – paleogén,
mladšie treťohory – neogén.
Treťohory:
-
boli nepokojným obdobím,
-
pokračovalo alpínske vrásnenie, sprevádzané sopečnou činnosťou,
-
v moriach sa usadzovali najmä úlomkovité usadené horniny,
-
teplá klíma sa postupne ochladzovala,
-
v moriach žili dierkavce – numulity – najväčšie jednobunkové organizmy na celej planéte,
-
ďalšie morské živočíchy – lastúrniky, ulitníky, koraly, ježovky, kraby, raky, žraloky, veľryby, tulene,
-
na súši sa vyvíjali cicavce a vtáky, z plazov najmä korytnačky, krokodíly, hady, jašterice,
-
rozvíjali sa obojživelníky, vyvíjali sa hmyzožravce, hlodavce, predchodcovia opíc, mäsožravce – známy napríklad šabľozubý tiger,
-
v mladších treťohorách sa vyvinuli veľké kopytníky, chobotnáče,
-
v starších treťohorách žil najväčší suchozemský cicavec – Indricotherium (5m vysoký, 8 m dlhý),
-
na súši prevládali krytosemenné rastliny – javory, buky, duby, figovníky, magnólie, palmy,
-
rástli aj nahosemenné – ihličnaté rastliny,
-
s vývojom hmyzoopelivých kvitnúcich rastlín súvisel aj druhový vývoj hmyzu, svedčia o tom zakonzervované druhy hmyzu v skamenenej živici ihličnatých stromov, ktorý nazývame jantár,
-
vyvinuli sa lúky pokryté trávami,
-
zo zvyškov rastlinných tiel vznikali v plytkých jazerách ložiská hnedého uhlia,
-
koncom treťohôr sa vyvinul Ramapithecus a Australopithecus – predchodca človeka.
Najväčší suchozemský cicavec z obdobia treťthôr– Indricotherium