More je časť oceánu pri jeho pobreží, ktorá buď výrazne vniká do pevniny alebo je od zvyšku oceánu oddelená ostrovom, skupinou ostrovov, polostrovom alebo podmorským prahom.
Rozlišuje sa vnútrozemské more, okrajové more a medziostrovné more. More je časť oceánu, ktorá má odlišný vodný režim od svojho oceánu. Moria na okrajoch oceánov, čiastočne ohraničené pevninou (napríklad ostrovmi, súostroviamialebo polostrovmi), sa nazývajú okrajové moria (Severné more) alebo medziostrovné moria (Karibské more). Okrajové a medziostrovné moria sa svojimi systémami prúdov, slanosťou vody alebo usadeninami príliš nelíšia od zvyšku oceánu. Ak obklopuje pevnina takmer celé more, tak sa to more označuje ako vnútrozemské more (Stredozemné more, Baltské more, Červené more). Vnútrozemské moria mávajú z dôvodu nadmerného vyparovania alebo naopak prítoku riečnej vody výrazne vyššiu resp. nižšiu slanosť ako je zvyčajných 35 ‰ a aj v mnohých ďalších charakteristikách sa od okrajových morí odlišujú.
Názov "more" nesú aj niektoré veľké vnútrozemské (spravidla slané) jazerá, ktoré nemajú prirodzený odtok (napr.Kaspické more alebo Mŕtve more). Nie sú to však skutočné moria, pretože nie sú súčasťou oceánu.
Moria a oceány pokrývajú celkom 361 miliónov km², čiže 71 % povrchu planéty Zem a ich objem dosahuje 1 370 miliónov km³ vody. Morská voda tak predstavuje 96,5 % planetárneho vodstva. Priemerná hĺbka svetového oceánu je približne 3 790 m.
Pohorie alebo horské pásmo je podľa najjednoduchšej definície skupina hôr, obklopených nížinou. Do pohoria pritom patrí celá časť krajiny presahujúca nížinu, teda nielen vrcholky, ale aj horské sedlá, údolia, plošiny menšieho rozsahu.
Vedecká definícia znie: vyvýšená geomorfologická jednotka vzniknutá endogénnymi procesmi (morfoštruktúra) a exogénnymi procesmi (morfoskulptúra), charakteristická striedaním chrbtov a vymedzená oproti nižšie položenému okoliu úpätnou líniou.
Pohoria vzájomne môžu byť oddelené horskými priesmykmi, tokom riek či inými výraznými útvarmi. Často je ale vymedzenie hranice pohoria konvenčné. Vo všeobecnom význame nemusí mať jedno pohorie jednotný geologický pôvod.
Kultúrne pamiatky → sú výberovou skupinou hnuteľných a nehnuteľných vecí ako významných dokladov historického vývoja spoločnosti, jej spôsobu života a prostredia od najstarších dôb po súčasnosť. Sú prejavom tvorivej práce človeka v rôznych odboroch ľudskej činnosti pre ich historické, umelecké‚ vedecké a iné hodnoty je potrebné chrániť ich ako kultúrne pamiatky