MICHAEL
„V momente, keď mi tá osoba otvorila dvere som takmer padla na zadok.“ Strčí mi prsty do zadných vreciek nohavíc. Zovrie ich a stlačí zadok. Okamžite na mieste podskočím. No viac sa od nej nedočkám. Je unavená.
„Osoba?“ Odlepím oči od jej šťavnatých pier. Opretá o moju hruď hľadí do neznáma a pohupuje pri tom obočím. Štuchnutím môjho nosa o jej líce ju prinútim pokračovať v načatej myšlienke.
„Áno. Spoznala som v nej moju bývalú spolužiačku.“
Bývalých spolužiačok má nespočetne veľa, preto sa opýtam konkrétnejšie. „Ktorú?“
„Volá sa Charlotte.“ Odtiahne sa odo mňa a pohodlne sa vystrie v kresle. Vyloží si nohy a rozopne gombíky na pletenom svetri.
„Tá Charlotte?“ So záujmom sa posadím na zem vedľa kresla a položím si bradu na operadlo.
„Poznáš ju?“ Vystrelí ako na pružine a lakťom ma udrie rovno do nosa. Zľakne sa a okamžite si ma premeria aby sa uistila, či som celý. „Spomínala som ju niekedy? Vieš, musíš mi to povedať. Nemám inú možnosť ako to zistiť, keďže môj mozog a pamäť podali dočasnú rezignáciu a odmietajú spolupracovať.“ Znervóznie. Vyzerá pri tom tak roztomilo.
„Spomínala.“ Priamo odpoviem. A tým v nej vyvolám pocit hanby. Vie, že o tom viem. Prezrádzajú ju jej ružové líčka.
„Naozaj? Heh.“Odbočí pohľadom a ostáva ticho.
„Nemaj strach. Nežiarlim.“ Pohladím ju po jemných chĺpkoch na odhalenej ruke a rozosmejem sa.
„Somár bláznivý.“ Dá mi jednu poza ucho a tak isto sa zachechce.
„Ale predpokladám, že tento príbeh bude mať aj nejakú pointu.“
„Má. Tak si predstav, že Charlotte je skutočná mama malej Natalie.“ Schmatne ma za okraj límca a zavŕta sa mi pohľadom do zreničiek.
„Nebola ona náhodou?“
„A stále je.“ Skočí mi do reči. „Ale manželia Starlingoví sú presne ten istý prípad ako my.“
„Nemôžu mať dieťa? Teda nemohli?“ Zostanem prekvapený. Nemal som ani tušenie aký osud postihol túto mladú rodinu.
„Áno, Michael. A dôvod je presne ten istý.“ Zatne zuby a čaká na moju reakciu.
„A Charlotte im pomohla, však?“
„Presne tak. Má s tou rodinou veľmi blízky vzťah. Hoci spôsob akým otehotnela je dosť nekonvenčný.“ Prekríži si ruky na prsiach a v očiach sa jej odrážajú milióny otáznikov.
„Prirodzene?“ Logicky dodám.
„Nie, božechráň! Ktorý muž by sa vyspal s lesbičkou? Oplodnili ju jeho spermiami. Museli naozaj zúfalo túžiť po dieťati keď sa rozhodli pre takýto spôsob. A s lesbičkou.“ Pohladí ma po vlasoch. A poslednú vetu okato zdôrazní.
„To všetko ti povedala Charlotte?“
„Áno, Kathy nebola schopná slova. Len tam sedela a stále plakala. Skoro mi puklo srdce keď som videla ten žiaľ v jej očiach.“ Slzné kanáliky sa jej naplnia po okraje a po lícach sa spustia horúce slzy.
„Nikdy by som ti nedovolila napumpovať tvoje spermie do cudzej ženy. Aj keby bola tisícnásobne teplejšia než je Charlotte. Len cez moju mŕtvolu. My si dieťa adoptujeme, jasné.“
„Prosím?“ Zbystrím pozornosť pri jej poslednej vete. Myslela to vážne?
„No... keby niečo. Vieš ako som to myslela.“
„Mám taký pocit, že by sme to mali prebrať a zbytočne neodkladať.“
„Čo chceš preberať, Michael? Prosto nám dieťa nevynosí žiadna žena. Ak máš iné úmysly, tak ťa okamžite pripútam k posteli a budem ťa milovať dovtedy, kým ti to nevytlčiem z hlavy a nevyciciam ťa z tvojich cenných telesných tekutín.“ Vyvlečie si opasok z pútok jeansov a jednu ruku mi doň pripúta.
„To som nemal na mysli, ty trdlo.“ Usmejem sa nad jej majetníckym sklonom čo sa týka mňa. Ja nie som o nič lepší.
„A čo teda?“
„Našu rizikovú tému Dieťa.“ Postavím ju z kresla a posadím na kolená. Uvoľnene ma objíme okolo krku a vtisne bozk na čelo.
„Neviem, čo presne chceš odo mňa počuť.“
„Povedala si, My si dieťa adoptujeme.“ Pripomeniem jej a rovnako ako ona mne, nakreslím jej malé srdce na chrbát.
„To je pravda. Miliónkrát som ti povedala, že chcem maximálne dve deti. A ak si do rovnice 1 + x = 2 dosadíš jednotku, ľahko prídeš k výsledku.“
„Prekvapuje ma tvoja otvorenosť. Nevedel som, že je to v tvojom prípade také reálne.“ Prehodím jej závoj vlasov cez plece.
„Prehodnotila som priority. Ale najradšej by som bola, keby dieťa mohlo byť naše, rozumieš mi? Je čudné ak by si zbúchal inú ženu. Aj keby sa jednalo o neprirodzený spôsob.“
„Rozumiem. Ale chcel by som to prebrať ešte podrobnejšie.“ Pohľadom sa ju snažím donútiť byť ešte otvorenejšou, než bola doteraz. „Chceš ďalšie dieťa?“
„Raz áno. No momentálne nie som na to pripravená. Adopcia je vážna vec. Jedná sa pri tom o živú bytosť.“
„Netvrdím, že nie je. Chcem len vedieť aký postoj k tomu máš.“
„Už ho vieš. Ale stále si nepovedal ty svoj názor.“ Obkročmo si na mňa sadne a ukazovákom ma pošteklí pod nosom.
„13 detí.“ Vo všetkej skromnosti odpoviem. No v skutočnosti moje vnútro piští od radosti. Nečakal som u nej takýto rázny posun ohľadom dieťaťa. Vlastne som nečakal, že by sa nám ešte niekedy pošťastilo mať viac ako jedno dieťa. Po tom, čo sme si prežili, určite.
„Och, Jackson. Ty si tak tvrdohlavý.“ Pokrúti nado mnou hlavou akože ty jeden beznádejný prípad. „Rád ma provokuješ, však?“
„Si krásna keď sa pajedíš.“
„A ty si krásny vždy.“ Veselo zvýskne, keď ju pošteklím na boku a narazí pery o moje ústa. Naoko na zasmejem. Krása a ja nikdy nepôjdeme ruka v ruke.
„Zistila som prečo bol Starling opitý.“
„Prečo?“
„Dlhy. Bol v nich až po uši.“
„No to ho neospravedlňuje, že si sadol v takom stave za volant.“ Jemne ju zahriaknem.
„Nezaujíma ťa dôvod, pre ktorý bol v dlhoch?“ Zatlačí ma do operadla kresla. Naštval som ju mojim malým výstupom.
„Tak povedz.“
„Veľmi miloval svoju rodinu. Jeho sestra bola vážne chorá, ale nezvládla to. Nerobil nič iné, len pomáhal.“ Zrazí mi tým hrebienok z hlavy.
„O akej chorobe sa rozprávame?“
„Neurofibromatóza. Tak kto je osudom viac skúšaný, ak nie Starlingoví? Žena povolí vlastnému mužovi oplodniť ich rodinnú známu, ktorá je lesbička len preto, že zúfalo túžia po dieťati. No topia sa v dlhoch, lebo sestra muža zomrela na nevyliečiteľnú chorobu. Lenže aj muž zahynie pri dopravnej nehode, ktorú spôsobil pod vplyvom alkoholu a pripraví ďalšiu osobu o pamäť. Takýto scenár dokáže napísať len život.“ Skormútená sa mi zakutre pod rameno. Nič zamotanejšie som vo svojom živote nepočul. A má pravdu. Keby som to nezažil na vlastnej koži, tak neverím, že niekto si môže prejsť podobným osudom.
„Pomôžeme jej.“
„Už som to urobila. Aspoň z časti. Vyplatila som dlh.“
„O akom dlhu hovoríš?“ Zavŕtam sa jej pohľadom do zelených očí a s citom potiahnem za prameň dlhých vlasov.
„Takmer 20 000 dolárov. Ja viem, Michael. Je to príšerná suma, ale Kathy by to sama nezvládla.“
„Som na teba pyšný.“
„Nepotrebujem prachy. Jediné čo chcem je, aby ste obaja boli v poriadku.“ Nakloní sa ku mne a perami sa mi obtrie o bradu. Opatrne nadvihnem boky aby som si urobil pod ňou pohodlie, ale v zadnom vrecku nohavíc mi zašuští niečo, čo patrí Lis. Natiahnem ruku za chrbát a podám jej to.
„Čo je to?“
„To patrí tebe.“ Skúmavo ju pozerám ako si odo mňa vezme šek. Ešte stále mi sedí v lone.
„Preboha!“ Neveriacky vypleští zelené kukadlá.
„Niečo sa ti nezdá?“ Otázkami ju nabádam k odpovedi.
„Veľa vecí sa mi nezdá.“ Spustí ruky pozdĺž tela. „Je to neuveriteľná cifra. A čo vlastne robil u teba?“
„Mne sa zdá adekvátna. Máš talent na písanie.“ Vyjadrím sa k sume. Z tváre jej zastrčím zablúdený prameň vlasov za ucho a pohladím po rumenci na líci.
„A prečo ho máš ty?“
„Pretože si neporiadna. Našiel som ho zakutraný v mojich veciach. Mala by si si na veci dávať lepší pozor.“ Napomeniem ju načo si vyslúžim malé drgnutie rovno do rebier.
„Nie som neporiadna. To len ty nerozumieš mojim organizátorským schopnostiam.“
„Chceš povedať chaosu.“
„Nerýp do mňa a radšej mi povedz ako to uhrám pred vydavateľom. Určite nemá o mojej strate pamäti ani potuchy. Netuším ako tú knihu dokončím.“ Tvár jej opäť zahalí smútok a šek na 75 tisíc dolárov si nedbalo zastrčí do vrecka nohavíc.
„O to sa nestaraj. To mám v popise práce ja.“ Zasmejem sa.
„Koniec srandy. Toto je vážna vec. Ničí ma, že mi toľko vecí uletelo z hlavy.“ Urazene vstane a odíde preč.
ALLISON
Ako si môže z toho uťahovať? Stále dookola opakuje, že si s tým nemám lámať hlavu. Ale to sa predsa nedá. Je to moja pamäť, či jeho? Tak prečo sa správa tak pokojne?
„Nechcel som ťa uraziť.“ Pokolenačky sa prehupne ku mne na druhý okraj postele.
„Hm.“ Neunúvam sa mu venovať svoj pohľad. Namiesto toho si k sebe pritisnem Meg a rozplačem sa. „Čo keď si už nikdy nespomeniem?“
„Neverím tomu. Som si istý, že spomienky sa ti vrátia.“ Kľakne si za môj chrbát a dlhými ramenami ma objíme.
„Ako to môžeš vedieť?“
„Jednoducho to viem. Musíš mi len trošku veriť.“ Zašepká mi do ucha. Otočím sa a oči sa mu zalesknú. Zhlboka sa nadýchnem a ucítim jeho vôňu. Okamžite mnou prejde triaška a silná vlna vzrušenia.
„Chcem tomu veriť. A vlastne ani neviem prečo nad tým tak fňukám. Mohlo to skončiť ešte horšie.“
„Horšie?“
„Z mojej pamäte sa mohli vymazať aj spomienky na teba.“ Potiahnem nosom, pretože sa mi začal z neho spúšťať vodopád.
„To nehovor ani zo žartu.“ Napomenie ma a suchými perami sa prisaje na moje.
„Už nebudem.“ Uistím ho. Na podobný scenár nemám ani najmenšiu chuť pomyslieť.
„Dobre.“
„A rozhodla som sa, že tam pôjdem s tebou. Samého ťa v tom nenechám. Už nikdy.“ Potiahnem ho k sebe za límec košele a pobozkám mu jamku na brade.
„Si si na sto percent istá?“
„Na tisíc.“ S vážnym tónom v hlase ho pobozkám na pulzujúci spánok. Vlastne som bola rozhodnutá v tej istej sekunde, ako mi Michael povedal o streľbe v Cleveland Elementary School. Stalo sa to presne deň po tom, čo som havarovala a upadla do bezvedomia.
„Ani si nevieš predstaviť ako ma posilnilo tvoje rozhodnutie.“
A to, že by ho malo moje rozhodnutie posilniť beriem vážne. Ja osobne by som sama nezvládla takúto návštevu.
Na druhý deň sme vstali zavčas rána. Po bežných rutinách, ktoré absolvujeme každý deň, odchádzame do mesta, kde Michael vlastní mezonetový apartmán. Pred poludním prišla moja mama. Dnes sa starala o Meg, zatiaľ čo sme my dvaja podnikli návštevu na Clevelandskej škole. Nikdy v živote som tak silný a emočný zážitok neprežila. Aspoň o takom neviem. Pozorovala som Michaela ako komunikuje s obeťami šialeného strelca, povzbudzuje ich a dodáva im silu ísť ďalej. Deti a rodičia po rozhovore s ním doslova ožívali. Zato ja si okrem malých zázrakov, ktoré Michael v ten deň vykonal odnesiem aj negatívny zážitok.
Viem, že to neurobila s cieľom mi nejako ublížiť. Veď ani nemohla tušiť, čo v posledných mesiacoch prežívame. Jednoducho stalo sa to, že sme obaja boli ponorení do rozhovoru s jednou miestnych učiteliek. Bavili sme sa o bežných veciach. Bol to príjemný rozhovor do tej chvíle, keď sa neopýtala, či plánujeme aj ďalšie dieťa. Neviem čo sa to so mnou porobilo, no musela som čo najrýchlejšie zdrhnúť. Plnou rýchlosťou som vrazila na toalety a rozrevala sa na plné hrdlo. Cítila som sa ako neplodná stará krava a strašne sebecky, že muž ako Michael sa musí so mnou zapodievať. Jednoducho som sa cítila nepotrebne a zbytočná. Po tom, čo ma našiel schúlenú v kúte a v slzách (a podotýkam, že som naozaj nevedela, že sa jedná o chlapčenské vécka. Ozrejmil mi to až Michael keď mi pohľad nasmeroval na miniatúrne pisoáre) ma odviezol domov.
No dobre, donútila som ho čo najrýchlejšie vypadnúť. Potrebovala som byť s malou a pevne ju objať.
***
„A tu sa píše, že cyklus príťažlivosti trvá približne štyri roky. Si za limitom, Michael.“ Pobavene s Cosmopolitanom v ruke sa mu vysmejem. Nečítam tento druh časopisov. Dala mi ho Linda len kvôli tomuto jedinému článku, ktorý rozoberá výdrž vzťahov. A dôvod, pre ktorý som ho prijala je, že chcem Michaela trochu poštengrovať.
„Tak prečo si chytila kyticu na Johnovej svadbe, hm?“ So natiahnutým obočím mi vytrhne Cosmopolitan z rúk a prelistuje si ho.
„To s tým nič nemá. A okrem toho si to nepamätám.“
„A vieš čo by povedala tvoja sestra? A dovoľ mi pripomenúť, že je psychologička.“ Samozrejme, vždy to obráti na moju sestru. Až na to, že je detská psychologička.
„Nič by nepovedala.“
„Ale áno. Povedala by, že to bola tvoja podvedomá túžba po manželstve so mnou.“ Prd, nikdy som nemala podvedomú túžbu po manželstve. „Tak to nie.“
„Akože, nie. Veď si to nepamätáš, tak ako môžeš vedieť, čo si v ten daný moment cítila?“
„A zase chceš do mňa vyrývať?“
„A ty mi chceš povedať, že už ku mne nič necítiš?“
„Samozrejme, že ťa milujem ako... ako červené gumové medvedíky. Priťahuješ ma a tvojmu telu sa jednoducho nedá odolať. Si sexy.“ Vezmem mu ten brak z rúk a zahodím ďaleko od nás pretože začína byť nesvoj. Vyjadrenia o jeho vzhľade ho privádzajú do rozpakov. Ale nemôžem si pomôcť. Je neodolateľný.
„Toto si o mne myslíš?“
„Aj to. Ale zmeňme teraz tému.“ Zastavím ho, pretože začal po mne vrhať zvrhlé pohľady. Do stredu postele šmarím obálku adresovanú na moje meno a otvorenú. Ide o osobný list od môjho bývalého. Náhodou som naň naďabila medzi Michaelovým spodným prádlom (občas si ho požičiam. Ja viem, znie to divne, ale rada nosím jeho trenky). Mal ho tam starostlivo zašitý.
„Čo to má znamenať, Michael?“ Dožadujem sa vysvetlenia. Viem, že je extrémne zvedavý, ale toto je moc. Strkať nos do niečo tak súkromného.
„Ležala si v nemocnici, tak čo som mal robiť?“ Spustí štíhle ruky pozdĺž tela.
„A to ti dalo právo ho otvoriť?“ So zvýšeným tónom v hlase na neho vybehnem.
„Keby sa jednalo o normálny list, neurobil by som to. Ale ten chlap sa ťa snaží odo mňa odtrhnúť a získať iba pre seba. A to za každú cenu.“
Prosím??? To z tohto má strach. Bojí sa, že by som pár dní pred svadbou od neho zdupkala preč za niekým iným?!?
„Čí prsteň nosím na ruke? A koho si o tri dni idem brať? Nechaj ma premýšľať.“ Zamyslene si poklepem po spánku a hrám pred ním premýšľajúci výraz.
„Jasné, pochopil som. Som obyčajný žiarlivý idiot.“ Použije hrubšie slovo a ofučane sa mi otočí chrbtom.
„Nehádajme sa, Michael. Nechcem aby nám nejaký šibnutý ex pokazil svadbu.“ Pricupkám k nemu a zozadu ho pevne objímem, takmer z neho vystískam dušu.
„Písal dosť odvážne veci. A nechcem aby sa opäť pokúsil o niečo ako naposledy.“
„O čom hovoríš?“
„Rozhodol sa dobrovoľne opustiť svet. Preto som to otvoril. Ak by chcel vyviesť podobnú hlúposť.“ Svojím tvrdením mi vyrazí dych. Jim sa pokúsil zabiť?
„Prečo to urobil?“
Michael mi však neodpovedá. A má na to jediný dôvod. Tuším, že to súviselo so mnou.
„Bolo to kvôli mne?“
„Okrem iného.“
„Nerozumiem, prečo to robí. Celé roky o mňa neprejavil žiaden záujem a ako náhle si nájdem niekoho iného a mám s ním dieťa ma odrazu potrebuje?“ Položím rečnícku otázku.
„Myslím, že ťa potreboval stále, len to nedal najavo.“
„Mrzí ma to.“ Ospravedlním sa mu. Ale vlastne chcem týmto vykľučkovať z tejto témy.
„A začo?“
„Musí to byť pre teba nepríjemne. Tiež by mi nervy praskali keby ti vypisujú tvoje bývalé frajerky, že ťa potrebujú.“ Nadhodím chúlostivú tému. Nikdy sme sa nebavili o jeho bývalých priateľkách.
„Ty si moja jediná f-r-a-j-e-r-k-a.“ Okato zdôrazní.
„Áááále. Viem, že boli nejaké slečny predo mnou.“ Zakrúžim mu ukazovákom pred nosom.
„Boli to skôr len známosti.“ Zahanbene sa zaškerí.
„Známosti, neznámosti. Žiarlila by som.“
„Nemáš dôvod žiarliť.“
„Ako povieš. Poďme radšej do postele. Inokedy to preberieme. Musím sa psychicky pripraviť na Margot a jej mega balóny.“ Zaleziem pod paplón a zavriem oči. Celú noc však oka nezažmúrim. Ak neukľudňujem Meg, tak mi hlavou brázdi Jim, a ak nie Jim tak zajtrajšia skúška svadobných šiat. Už to vidím. Ráno sa namiesto ľudskej bytosti zobudí vedľa vždy dokonalého Michaela vysušený mimozemšťan.
A mala som pravdu. Vyzerám ešte horšie ako som predpokladala. S týmto ksichtom neurobí divy žiaden make-up široko ďaleko. No i napriek tomu sa pokúsim jemným štetcom starostlivo naniesť aspoň malú vrstvu na tvár krúživými pohybmi.
Stále nevyzerám k svetu, ale bez neho by to bolo ešte horšie.
„Dobrý deň, Margot.“ Sebaisto vkročím do miestnosti a prekrížim si ruky na prsiach. No len čo sa Margot otočí na môj pozdrav, moja sebaistota, ktorú som horko-ťažko pozbierala ako kúsky črepín skla po ceste zo spálne, spľasne ako nafukovací balón. Vyzerá ešte lepšie ako naposledy. Dlhé štíhle nohy odhaľuje obtiahnutá sukňa tesne nad kolená. Prsia? Tak tie sú samostatná kapitola. Vlasy ako z katalógu, husté a zdravé. Plné pery zdobené jemným leskom. Pleť ako malé dieťa.
„Oh, rada vás opäť vidím.“ Napochoduje ku mne a podá mi ruku. Zdvorilo ju prijmem a silene sa usmejem. „Obdivovala som tamten obraz. Od koho je?“
„Odo mňa.“ Hrdo odfrknem.
„Ste talentovaná.“ Pochváli moje schopnosti a zručnosti. Avšak neviem, či to myslela úprimne.
„Ďakujem. Tak sa môžeme pustiť do skúšky.“ Napäto navrhnem. Nemám absolútne šajnu, čo si pre mňa pripravila.
„Poďme na to.“ Z plátenného vrecia vytiahne svadobné šaty, ktoré mi krásou a zároveň jednoduchosťou vyrazia dych. Sú ešte lepšie ako som si ich predstavovala. Asi v duchu odvolám všetky nepekné veci, ktoré som si o tejto žene myslela.
„Margot, vyzerajú neuveriteľne.“
„A na vás budú ešte lepšie.“ Pomôže sa mi do nich navliecť a mala pravdu. Po prvýkrát od dnešného rána sa cítim pekná a príťažlivo. Veselo sa obdivujem v zrkadle a obe sme sa zhodli, že nepotrebujú žiadnu výraznejšiu úpravu. Vlastne vôbec žiadnu.
„Fíha, pán Jackson z vás padne na zadok.“ Príjemne sa zaškerí a prejde si dlaňou po líci. V tom si to všimnem. Jej prstenník skrášľuje nenápadná obrúčka.
„Margot, smiem osobnejšiu otázku?“
„Iste.“
„Vy ste vydatá?“
„Už desať rokov. A podotýkam, že veľmi šťastne.“ Spokojne sa zatvári.
„Desať rokov?“ Ohromene vykríknem. Koľko má rokov? „To ste sa kedy vydávali?“
„Bola som vo vašom veku.“
Odpoveďou ma prikuje k zemi. Tá žena má 38 rokov? To si robí prdel zo mňa?
„To naozaj?“ Vypleštím oči a nadvihnem spodničku aby som si mohla navliecť na nohy perleťové sandáliky.
„Áno, s manželom sme spolu randili takmer osem rokov keď ma požiadal o ruku. Súhlasila som, vzali sme sa a za tú dobu sa nám stihli narodiť tri krásne a zdravé deti.“ Ostanem ešte väčšmi prekvapená. Tá žena porodila tri deti?
„To by som na vás nepovedala.“
„To skoro nik. A chcela by som sa vám ospravedlniť za to malé faux pas. V prítomnosti cudzích mužov sa cítim nesvoja.“ Začne narážať na incident s pusou.
„To je v poriadku. Mne sa to pri ňom stáva nonstop.“ Rozosmejeme sa obe naraz. Nakoniec nie je z tých ku ktorým som ju priradila. Je to obyčajná matka troch deti, ktorá je 10 rokov šťastne vydatá, akurát dbá o svoj zovňajšok.
„Ako sa volajú vaše deti?“ Začnem byť zvedavá.
„Najstarší syn sa volá Patrick po otcovi, a dcéry Samatha a Nicki.“
„Bože, až teraz som si uvedomila, že vás s Michaelom po celú dobu oslovujeme slečna a pritom ste pani.“ Začnem sa červenať.
„Nevadí. Nikomu na počkanie nestrkám pred nos obrúčku. A pokojne mi tykajte.“
„Fajn, tak ja som Allison.“
„Margot.“ Kamarátsky mi stisne ruku.
„A mimochodom, ako si ťa Michael vybral?“ Začnem sa vypytovať. Naozaj netuším ako prišiel k takejto žene.
„V centre mesta vlastním malý svadobný salón. Bolo už pred záverečnou keď sa spolu s tým starším pánom zjavil v mojom obchode a poprosil o pomoc.“ Zapne mi zips šiat na chrbte.
„Ospravedlňujem sa, že stále otravujem. Len mi nejde do hlavy ako ťa našiel.“
„To netuším ani ja. Povedal mi len, že hľadá diskrétnu osobu a plní tvoje želanie.“ Ako inak keď som si u neho vydupala svadobný salón a nie jeho výmysly so šatami od návrhárov princezien.
„A sľúbil ti niečo za to?“
„Áno, ale odmietla som. Nepožadujem od vás dvoch nič navyše, len to čo obvykle podľa cenníka.“
„To je typický Michael. Veľmi rád odmieňa.“ Otočím sa k zrkadlu a uhladím si prameň zviazaných vlasov. No už teraz viem, že bude veľmi štedrý. A podľa toho čo sa predo mnou odráža v zrkadle bude pekelne štedrý. Sama sebe vyrážam dych.
„Myslím, že moja práca sa tu skončila.“ Zbalí si všetky veci a tesne pred západom slnka odchádza.
Ale kam so šatami, aby ich nevyňúral?
To doriešim neskôr, lebo z Michaelovho štúdia sa ozývajú lahodné tóny. Spravím obom teplé kakao a zaklopem mu na dvere.
„Ahoj, smiem vojsť?“ Zastavím sa na prahu dverí. Usmeje sa a tým mi dá jasné znamenie len poď ďalej. Podám mu rozvoniavajúci hrnček a sadnem si vedľa neho.
„Čo to bolo za melódiu? Znela úžasne.“
„Nepoznávaš ju?“
„Nie. Počula som ju po prvýkrát, tak ako ju môžem poznať?“ Zatvárim sa zmätene. Som si istá, že je to novotina. Jeho prácu mám v malíčku. Stačí jediný tón z akejkoľvek skladby a obratom ju identifikujem.
„Si to ty.“ Odpovie a nepozerá sa mi pri tom do očí, len si čosi zapisuje do papierov. Je v rozpakoch a týmto gestom sa to snaží zamaskovať.
„Ja?“
„Áno, keby si bola melódia. Znela by si presne takto.“ Stlačí gombík a pustí mi svoj výtvor. „Je len pre tvoje uši.“ Od dojatia sa mi stiahne hrdlo. Tak úchvatnú melódiu som ešte nikdy nepočula. Musela mu dať zabrať.
„Nikdy mi nikto nenahral pieseň. Len pre mňa.“ Zasnene sa pozriem na jeho hnedé dlhé prsty. Okamžite mi v hlave začnú pobehovať nemravné myšlienky.
„To je dobre. Som rád, že som prvý.“
„Ty si prvý vo všetkom.“ Cudne na neho mrknem a zmocním sa jeho pier, sladkých od kakaa.
„A ako dopadla skúška?“
„Na výbornú. A poviem ti pikošku. Ty si vedel, že Margot je vydatá?“ Opretá o jeho rameno mu slastne vzdychnem do ucha.
„Nevedel. A tak si sa bála. Nemala si čoho.“
„No to neznamená, že by si ťa nemohla klofnúť.“ Drgnem doň a nechtiac mu vylejem horúce kakao rovno do rozkroku. „Bože, prepáč! Nechcela som!“ Schmatnem papierové obrúsky stojace neďaleko odo mňa a automaticky ho poutieram. Ani si neuvedomujem, čo robím. Upozorní ma na to až jeho prenikavý pohľad, ktorým mi prepaľuje dieru do hlavy.
„Čo sa deje?“
„O čo sa pokúšaš?“ Zasmeje sa keď ešte stále hnietim jeho rozkrok. To, čo to s ním robí mi trkne v momente, keď ucítim, ako sa pod nohavicami čosi pohne.
„Očistiť ti nohavice.“ Nezaujato odpoviem. No najradšej by som bola keby sa to zvrhlo na niečo vášnivejšie.
Michael ma chytí za bradu a palcom mi prejde po spodnej pere. „Vieš o tom, že máš tie najšťavnatejšie pery aké som kedy videl?“
„To si myslíš?“
„Áno.“
„Tak v tom prípade ti nič nebráni aby si ich okúsil.“ Zavriem oči a čakám na jeho útok. Lenže ten neprichádza. Namiesto toho ma len zodvihne na ruky a odnesie preč.
„Kam ma nesieš?“
„Kam predsa? Sľúbil som vám prechádzku.“ Chopí sa iniciatívy a prichystá malú. Ja sa medzitým navlečiem do koženkovej bundy a zopnem si vlasy do neforemného drdolu.
„Dúfam, že šaty ti sedia ako uliate.“
„Ako Popoluške črievička.“ Zasmejem sa a obmotám sa mu okolo jeho ramena.
„Uvedomuješ si, že sa to stane už zajtra?“
„Uvedomujem.“ Nadýchnem sa sviežeho vzduchu. Pomyslenie na to, že zajtra sa zo mňa stane pani ma napĺňa miliónmi pocitov, ktoré sama neviem stopercentne identifikovať.
„A dúfam, že sa tešíš?“ Zastaví sa a pobozká ma.
„Ani si nevieš predstaviť ako veľmi.“ Zvýsknem ako malé natešené dievčatko. „A ty?“
„Mám strach.“
„A to mi hovoríš až teraz?“ Šokovane na neho vypleštím obe oči. Skoro mi vypadli z jamôk. Deň pred sadbou na mňa vybehne s tak vážnou vecou ako strach?
„Mám strach z toho, že by si nebola so mnou šťastná.“
„Och, Michael, tak to sa nestane nikdy. S tebou môžem byť len šťastná.“ Rozhodne dodám.
„Urobím všetko preto, aby si bola.“
„Ja viem, ja viem.“ Dám mu za pravdu. Hoci v jeho hlase stále počuť mierne obavy. No nemám chuť sa púšťať do výmeny názorov o tom , kto je pre koho najlepší. Som unavená. Preto len čo skončíme s prechádzkou zakotvíme všetci traja v posteli a len tak ležíme, rozprávame sa a hráme.
Asi po hodine a pol zacvrliká telefón. Michael sa poň natiahne a pohodlne sa uvelebí vedľa mňa. „Prosím, Michael Jackson.“ Prehodí tón hlasu z prirodzeného na nacvičený. „Ale určite.“ Odpovie a podá mi slúchadlo.
„Prosím?“ Napriamim sa a uhladím sveter. „Oci!!! To naozaj? Ale Michael niečo má. Vieš čo, dohodnem sa s ním a zavolám ti neskôr.“ Zložím a rozklepem sa.
„Čo sa deje?“
Nervózne sa pozriem na Michaela a povzdychnem si. Ten pako si to naozaj lepšie naplánovať nemohol, ako v deň našej svadby. „Otec. Zajtra chce prísť. Vraj sa musí so mnou pozhovárať.“ Automaticky si plesnem po čele a pozriem na plafón. O čom sa asi tak chce rozprávať, keď sa trepe z jedného konca Ameriky na druhý?
„A kedy presne?“
„Lietadlo má pristáť krátko pred štvrtou.“
„Nemaj obavy. Stihneme všetko včas a tvoj otec sa nič nedozvie.“ Povzbudí ma, keď zbadá ako ma to vyviedlo z miery.
„Ale raz mu to musíme povedať. Všetkým to raz musíme povedať.“ Urobí sa mi ťažko pri myšlienke na to.
„Nad tým budeme premýšľať neskôr a niečo určite vymyslíme.“
„Si veľmi pokojný. Nemáš z toho strach?“ Ťuknem mu do voľne padajúcej kučery na čele.
„Na tento druh strachu teraz nie je priestor, zlato.“
„Ale na strach, že by som sa s tebou nudila priestor je?“
„Teraz sa o tom nebavme. Mám pre teba prichystané prekvapenie.“ Neohrabane vstane z postele a na štíhle nohy si navlečie čierne mokasíny.
„Och, zase si robíš starosti, Michael?“ Prevrátim očami, keď ma nasilu začne ťahať z postele. Len čo sa postavím na rovné nohy, oblečie ma do niečoho teplejšieho. Vezme si do náručia našu dcéru a prikáže mi, aby som ho nasledovala.
„Ale teraz budeš musieť zavrieť oči.“
„Tak na to zabudni.“ Odseknem mu.
„Ako myslíš.“ Starostlivo a opatrne mi podá Meg na ruky a z vešiaka vezme moju šatku. Postaví sa za mňa a zaviaže mi ju cez oči.
„Bože, beriem si toho najtvrdohlavejšieho chlapa v celom vesmíre.“ Bez akéhokoľvek nadšenia do neho rypnem. Už to s tým obdarúvaním naozaj preháňa.
„To som akože nepočul.“ Nasrdene zafuní. Viem, že to len hrá. Baví ho to.
„Tak už mi konečne ukáž to prekvapenie, nech to máme za sebou.“ Naslepo našmátram jeho ruku a silno ju stisnem.
„Nasleduj ma a dávaj si pozor.“
To sa mu povie, keď prd makový vidím.
„Pripravená?“
„Ja som už pripravená na čokoľvek.“ Rezignovane vzdychnem, pretože už asi tuším o čo sa tak môže jednať. Prezrádza mi to zápach benzínu a gúm.
„Tadáááá!“ Veľkolepo mi stiahne šatku z očí a predo mnou sa hrdo pýši nablýskaný biely Rolls-Royce. „To je prvá časť môjho svadobného daru pre teba.“
Svadobný dar? To nemôže myslieť vážne. Ja som si pre neho nič neprichystala, sakra!
„Ďalšie auto?“ Prepadne ma úzkosť.
„Veď ho predsa potrebuješ. Časom sa do toho dostaneš. Nechcem od teba aby si začala hneď so šoférovaním.“ Venuje mi láskavý úsmev.
„To ani tak skoro nezačnem. Ale je krásne. Zo srdca ti ďakujem.“
„To nestojí za reč.“ Vzduch medzi nami začne pulzovať. Mám chuť vrhnúť sa na jeho plné pery.
„Hm, slečna Simmonsová, bozky si šetrite na zajtra.“ Spokojne zapradie.
„Hm, pán Jackson, na vašom mieste by som neodmietala ani jediný letmý pohľad, ktorý vám dnes darujem, pretože v noci spíte vo vašej obrovitánskej posteli celkom sám.“ Zrazím mu hrebienok z hlavy. Táto informácia ho nepotešila. Usudzujem tak podľa jeho zvrašteného čela.
„A môže mi moja lady vysvetliť, kam touto svojou požiadavkou mieri?“
„Až po svadbe ma budeš mať len pre seba, drahý. Jednu noc to hádam vydržíš. Si už veľký chlapec.“ Zaškerím sa. No moje útroby zapĺňa vražedná túžba po jeho horúcich dotykoch. Bude to veľmi dlhá noc.
„Chápem, tradícia.“ Smutne na mňa mrkne.
„No tak, Michael. Je to len jedna noc.“ Súcitne ho pohladím po neposlušne rozlietaných kučerách.
„Neboj sa. Prežijem to. Veď budeš spať len o poschodie vyššie. Keby sa schyľovalo k najhoršiemu, vybehnem len pár schodov.“ Začne hovoriť s napodobňujúcim plačom v hlase.
„Ale neber to ako samozrejmosť, len keby ti šlo o život.“ Zasmejem sa nad touto komickou scénkou.
„Súhlasím.“ Zodvihne ruku do vzduchu. Natiahnem tú svoju a tľapnem po jeho dlani. Potom už len vo veselej nálade odkráčame späť do domu.
„Ja pre teba nič nemám.“ Smutne poviem.
„Nevadí, Lis.“ Nezaujato odpovedá.
„Ale mne to vadí. Takmer denne ma zahŕňaš darmi. A nie práve lacnými.“
„To je v poriadku. Všetko čo chcem, mám na dosah jednej ruky.“ Prsty pevne cez látku legín zarýva do môjho zadku a pritlačí si ma k sebe.
„To znelo veľmi romanticky.“ Zasmejem sa a pobozkám ho.
„Veď je to pravda.“
„Tak prečo ma ty môžeš zahŕňať darmi a mne zakazuješ kúpiť ti hoc len obyčajný kúsok čokolády?“ Spýtam sa ho. No nie vyčítavo.
„To som ti predsa nikdy nezakázal.“ Zatne čeľusť. A je pravda, že slovo čokoláda medzi nami nikdy nepadlo. Bol to len príklad, ktorý vzal doslovne.
„Dobre, tak sa priprav na inváziu kakaa.“
„Teším sa.“ Veselo sa rozosmeje. Neodolám jeho prenikavému a nezameniteľnému smiechu, preto sa na neho dravo vrhnem.
„To snáď hádam nie. Až po svadbe.“ Moju túžbu zrazí na kolená a zadupe pod zem. Dostal ma do vlastnej pasce. Och, ten chlap je neuveriteľný.
dissertation help g35btp
(EugeneHuH, 6. 4. 2023 6:39)