Desiata časť
Michael
„Myslím, že voda už začala vrieť,“ odbočil som od rozhovoru, keď som začul pískajúci zvuk, ktorý prichádzal priamo z kuchyne.
Allison vstala a šla zaliať čaj, ktorý sme si pred malou chvíľou spoločne prichystali.
„Nemám ti s tým pomôcť,“ ponúkol som svoju pomoc, po tom, čo som začul ako začala kanvici nadávať do neužitočných pomocníkov do domácnosti.
„Niééé, to je v poriadku, len kľudne seď, dajako si s tým...au ...poradím,“ lenže moja povaha mi to nedovolila, vstal som z gauča a namieril som si to rovno do kuchyne.
„Stalo sa ti niečo,“ nakukol som cez dvere a zbadal som, ako si oplachuje ruku pod silným prúdom studenej vody.
„Som v poriadku, nerob si starosti,“ zastavila tečúcu vodu a utrela si ruky do čistej utierky.
„Zdá sa mi, že by som ti s tým predsa mal len pomôcť,“ vzal som kanvicu a zalial som čaj nám obom, z kredencu som vytiahol podnos, čajové lyžičky a všetko som naň symetricky uložil. Na linke som si všimol aj nachystané čajové pečivo, tak som ho tam pridal a všetko som chcel zaniesť späť do obývačky.
„Nie, tam nie,“ zakričala Allison na mňa. „Pôjdeme hore, do mojej izby,“ s úsmevom vybehla z kuchyne a ruke niesla nejakú krabicu.
„Do tvojej izby,“ prekvapene som sa na ňu pozrel a podnos v mojich rukách sa začal chvieť.
„Áno, do mojej izby. Máš snáď zo mňa strach,“ prehovorila na mňa hororovým hlasom a pred očami mi zatriasla s tou krabicou. V tom som pochopil jej úmysly. Bola to totiž jedna zo spoločenských hier.
„Ahááááá, tak ty takto. Priprav sa nato, že ťa porazím!“
„Tak o tom pochybujem pane, ja som totiž majster v tejto hre.“
Allison
„To nie je možné! Toto sa mi ešte nestalo, aby ma niekto porazil. Ako si to urobil,“ urazene som sa posadila na posteľ s rukami prekríženými cez prsia (v skutočnosti som nebola urazená, len prekvapená, možno trošku nahnevaná).
„Ty si musel podvádzať,“ zošuchla som sa z postele a prezrela si poriadne hracie pole hry.
„Ja a podvádzať, veď pri tejto hre sa to ani nedá. Len hádžeš kockou a posúvaš figúrky,“
hodil na mňa nevinný pohľad a zahryzol sa do poslednej sušienky.
Srdce sa mi v tom momente rozbúšilo, vyzeral tak nevinne sladko. Dalo sa vôbec v tej chvíli na neho hnevať? A k tomu moje myšlienky, ach.
Ale, no tak...heš, heš....choďte z mojej hlavy von!
Pomaly som vstala zo zeme a šla som dole do kuchyne zaniesť šálky a podnos.
Ani neviem kedy, ani neviem ako, ale vo dverách sa zrazu zjavil Michael. Podišiel bez slova ku mne a vzal mi šálky z rúk. Trochu ma aj vyľakal, ale strach ma v tom momente prešiel, keď som sa zadívala do jeho nádherne hnedých očí. Vzdialenosť medzi nami bola tak minimálna a obaja sme sa k sebe stále viac a viac približovali, až som zacítila jeho sladký dych na mojich perách.
V tejto chvíli prestalo všetko okolo mňa existovať. Stále som však hľadela do jeho očí, teraz za žiadnych okolností nemôžem odbočiť.
Ale čo čert nechcel, stalo sa, čo sa stalo. Do kuchyne vletela Clara a len čo nás uzrela, zabrzdila a začala sa ospravedlňovať.
„Prepáčte, nevedela som....ja radšej p-pôjdem,“ dajako zo seba vykoktala a pritom ako odchádzala sa stihla potknúť o prah do izby.
Samozrejme, že nás jej akčný príchod vydesil a obaja sme sa od seba odtrhli.
„Prepáč, ale ja už asi budem musieť ísť,“ povedal Michael a jednou rukou sa jemne poškrabkal na hlave.
„To je v poriadku,“ tiež som sa na neho pozrela a sklamane som spustila plecia.
„Ale ak chceš....zajtra mám celý deň voľno a ak by si chcela mohol by som ťa niekam pozvať.“
„Michael, to je naozaj lákavá ponuka, ale zajtra k nám príde na Vianoce otec spolu so starkou, takže sa obávam, že to nebude možné.“
„Samozrejme, chápem to, ale zavolať ti môžem,“ svitla v ňom malá nádej.
„To samozrejme môžeš,“ súhlasila som a obaja sme si navzájom vymenili telefónne čísla.
„Nechcem ťa otravovať, ale moja ochranka tu nie je a....“
„A potrebuješ si zavolať...to je v poriadku. Telefón je tam v predsieni, na tom malom stolíku,“
ukázala som mu smer, ktorým to je a sadla som si za stôl.
Po chvíli za mnou prišiel a prisadol si ku mne. Len sme tak mlčky sedeli a občas sme si vymenili pohľady.
Asi po pol hodine zazvonil zvonček. To bol s najväčšou pravdepodobnosťou Michaelov odvoz.
„To bude Bill.“
Aha, takže Bill. Konečne som prišla na meno chlapíka z predného sedadla.
Obaja sme naraz vstali a šli sme ku dverám.
„Tak, dúfam, že sa čoskoro uvidíme,“ otočil sa ku mne, ešte skôr ako som stihla otvoriť dvere.
„No, to dúfam aj ja. Musíme si dať odvetu,“ siahla som na kľučku a chystala sa otvoriť, lenže Michael ma stopol a pribuchol mierne pootvorené dvere. Jeho čin ma mierne zaskočil, ale to čo nasledovalo potom.............................................................................................................
Roztiahol ruky na znak, že ma chce objať. Samozrejme, že som nezaváhala ani na sekundu, pomaly sa k nemu priblížila a rukami ho objala okolo krku. Bol to tak príjemný pocit, cítiť jeho vôňu. Plnými dúškami som si to vychutnávala.
Keď sme sa od seba odtrhli ma pohladil po ramene, otvoril dvere a šiel v sprievode Billa k zaparkovanému autu. Po ceste sa stihol ešte otočiť a rukou urobil imaginárny telefón na znak toho, že sa mi ozve.
Mierne som si povzdychla a zavrela za sebou dvere.
Michael
„Michael, óóóóóó Michael.......“ začul som ako mi niekto šepká do môjho ucha. Strhol som sa, rozlepil oči a na jednej strane postele sedel Randy, na druhej Marlon a v rukách držali čerstvý výtlačok novín. Hodili ho predo mňa a hľadeli, akoby ma videli po prvýkrát. Siahol som po novinách a ako inak, na titulke moje meno. Poriadne som zaklipkal očami, že si prečítam nezmysly, ktoré zase o mne napísali. Lenže to, čo som uvidel ma takmer zabilo.
Na titulnej strane bola fotografia, ako odchádzam od Allison. Poriadne som si ju obzrel a začítal sa do článku.
Michael Jackson a jeho tajná milenka!
Viac sa o tejto osobnosti, ako aj o jeho utajovanom vzťahu dozviete na strane....
„Toto nemyslia vážne,“ pokrútil som hlavou a hodil noviny do kúta izby.
„Odkiaľ majú tú fotografiu. A vôbec, prečo na mňa tak hľadíte. Vy tomu veríte,“
hodil som na bratov rozzúrený pohľad.
„To nie, ale je očividné, že si to ty, takže.....kto je to dievča?“
„A nie je to jedno,“ stiahol som k sebe kolená a nasrdene si zahryzol do pier.
„Haha, ja umriem, náš malý Michael má frajerku,“ poznamenal Marlon a rozosmial sa na plné hrdlo.
„To nie je pravda,“ schmatol som vankúš, hodil ho po ňom a tiež som sa rozosmial.
„Tak kto to potom je.“
„Sme len priatelia,“ uviedol som všetko na správnu mieru.
„No jasné, len priatelia,“ uštipačne poznamenal Randy. „Podľa mňa je v tom niečo viac,“
vzal do ruky vankúš a začal s ním predvádzať smiešne divadlo. Najskôr sa s ním objímal a potom ho vybozkával. „Och, áno Michael....neprestávaj, tvoje pery sú také sladké....“
„Prestaň Randy, povedal som, že sme len priatelia,“ to som sa už naštval. Celú situáciu našťastie zachránila Janet. „No tak vy dvaja, nechajte ho na pokoji.“
„Dobre, dobre, veď sme to tak nemysleli,“ obaja naraz vstali a odišli z mojej izby.
Janet podišla ku mne a len mlčky sedela.
„Mám ju rád,“ vyletelo zo mňa a pritom sa moje kútiky úst značne nadvihli. Pozrel som sa na Janet a na jej tvári sa pohrával jemný úsmev.
„Ja viem,“ stroho odpovedala a pohladila ma po kolene.
Ona to vie? A odkiaľ. Nikomu som nič nepovedal. „A to odkiaľ vieš,“ prekvapene som sa na ňu pozrel. „Veď si môj brat. A tvoj úsmev vraví za všetko,“ sklopil som zrak nadol a pohrával sa s dekou, ktorú som mal na posteli.
„Ako ste sa spoznali,“ naklonila hlavu nabok a snažila sa nadviazať so mnou očný kontakt.
„V nemocnici.........“ nadchol som sa a všetko jej vyrozprával. „.........ale ona je jednoducho iná,“ vydýchol som a ukončil môj monológ.
„Ale teraz jej musím zavolať, ak si ten článok prečítala, určite ju to vzalo.“
„Len bež,“ potľapkala ma po pleci a odkráčala preč.
Rýchlo som vyliezol spod deky a utekal k telefónu. Vyťukal som číslo a čakal.
Tút.....tút....tút.... „Prosím,“ ozvalo sa na druhej strane.
„Allison?“
„Áno to som ja....Michael to čo bol za článok v tých novinách,“ vydesene vykríkla do telefónu. Na jej hlase bolo počuť, že je značne rozrušená, ale kto by v takejto situácií nebol.
„Prepáč, je to moja vina. Mal som si dávať väčší pozor.“
„Michael, nemohol by si prosím prísť.................“
Komentáre
Prehľad komentárov
A je to tu !
Opäť naši priatelia novinári napísali niečo "milé" a "pravdivé" o Michaelovi. Je to stále to isté, samé lži, nezmysli, totálne výmysly ...
Opäť mu to znepríjemnilo deň a Allison samozrejme tak isto keďže mali fotku, ako MJ od nej odchádza, určite to videla aj je rodina !!!!
Nič-menej kapitola bola uchvatná, teškám sa ďalej :-DD
:...
(Misi255, 6. 2. 2011 11:48)
Tak ten koniec... :D OMG:D
A inak sa mi to podobá na my situation v story, úha:D
Ale ty máš trošku iné Michaelove reakcie, asi si ho tak predstavuješ, ja zase inak - čo sa mi páči, že každá máme na to iný názor ;D
Veľmi sa mi páči, že píšeš ako jedna z mála almost bez chýb, gramatika je so great a za to ťa veeelice prevelice chválim:) :D
Držím palce na ďalšie časti, veľa inšpirácie prajem a veľa skvelých nápadov:-*
GBY MBY ILY !!!
...:D
(Atiiiik, 21. 1. 2011 21:39)
No čo povedať... je to fakt úžasnéé,ale veď to ti píšem stále.. no je to pravda.. :D:D
Páči sa mi tvoj štýl... vždy to vieš tak dopliecť :D
Ale už len kúsok chýbal od :* cmuuuk :D
A ten koniec .. tak aako vždy to zakončíš v tom najlepšom ... :DD
No nedá sa hnevať na teba, pretože si šikovná a ja viem, že čoskoro sa dočkáme ďalšej časti ... :D
ILY, GBY :* :D
noviny
(aďuška-jackie, 8. 9. 2012 15:52)