Dvadsiatasiedma časť
MICHAEL
„Michael, nie! Ja – ja neviem. Neviem čo mám robiť.“
„Nemusíš dať hneď na moje rady.“ prerušil som Allison. „Je to len na tebe ako sa rozhodneš. Je to tvoja osobná vec.“
„A možno máš pravdu a lepšie bude ak budem súhlasiť. Musím si to ešte nechať prejsť hlavou.“ Urobila rozhodujúce gesto rukou akože koniec tejto debaty.
„A naozaj sa pýtala aj na mňa?“ nedalo mi to a spýtal som sa. Zodvihol som hlavu a našiel si cestu k jej očiam. „Pýtala.“ Odpovedala a mykla plecami.
„A? Čo si jej povedala?“ zostal som viac menej zneistený. „Nič. Ako rýchlo načala túto tému, tak rýchlo som ju ukončila.“ Pritiahla si k sebe kolená a povzdychla si. „Ha, povedala mi, že sa teší, aj keď som jej nedala jasnú odpoveď.“ Pokrútila hlavou z jednej strany na druhú. „Vieš, aj napriek tomu čo urobila, niekde vo svojom vnútri ju mám stále rada a chcem ju vidieť.“
„To je pochopiteľné, veď je to tvoja mama.“ Pousmial som sa a zhrnul som si vyhrnuté rukávy na tričku.
„Michael?“ prosebne vyslovila moje meno. „Nikomu to prosím nevrav, o mame. Ak sa to niekto dozvie, alebo nedajbože sa do dostane k otcovi, budú len zbytočné problémy.“
„Nemaj strach, nikomu nič nepoviem.“
„Vďaka, Michael.“ Naklonila sa ku mne bližšie, objala ma a pobozkala. „Oú, toto si nechajme na neskôr.“ Vstal som a ponáhľal som sa do kúpeľne, dať si sprchu.
Keď som bol so všetkým hotový, zistil som, že som si v izbe zabudol vrchnú časť z môjho pyžama.
Ajejej, snáď na chodbe nikoho nestretnem. Opatrne som nakukol cez pootvorené dvere. Fajn, nikoho nikde. Prebehol som do izby a zabuchol som za sebou dvere. Allison len nehybne sedela na posteli so zrakom upreným na moje poodhalené telo.
Priznám sa, že som sa v tejto chvíli necítil najpríjemnejšie.
„Ja viem, je to až moc vidieť a nevyzerá to najlepšie.“
„Michael, to vôbec...“ vstala a podišla ku mne. „Vôbec tu nejde o to. Si nádherný, Michael.“ Natiahla ruku a pohladila ma po hrudi. „Nedokážem od teba odtrhnúť zrak.“
V žalúdku som pocítil staré známe trepotanie motýlích krídiel. Zodvihol som ruky a objal ju okolo ramien. Allison sa ku mne pritisla a oprela si hlavu o moje rameno. Po chvíli som ucítil jej dych na krku, ktorý ma príjemne zohrieval, tak ako aj jej telo v mojom objatí. „Milujem ťa.“
Len čo som to vyslovil, už som mal jej pery na tých mojich. Jemne sa po nich kĺzala až nakoniec splynuli v sladký bozk. Dlaňami ma hladila po nahom chrbte. Moje telo na to automaticky zareagovalo zachvením. Prstom som ju pohladil po šiji. Allison zaklonila hlavu a ja som mohol pokračovať v bozkávaní jej krku. Z chrbta spustila svoje ruky nižšie, až ma nakoniec objala okolo bokov.
Opäť reagujem zachvením.
Úplne som sa odviazal. Obaja sme každým bozkom, každou sekundou boli vášnivejší. Môj mozog a telo ma prestali akoby počúvať. Dávam do toho stále viac a viac. „Ach, Michael, zbožňujem ten spôsob akým to robíš.“ Zastonala a sadla si na posteľ. Prisadol som si. Dlaňou som ju pohladil po líci. Usmiala sa na mňa, ale teraz to bolo tak zvláštne, šibalsky. Rukou mi pomaly prechádzala po kolene a smerovala vyššie k stehnu. „Allison, toto...“ chytil som ju za ruku a zastavil som ju.
„Michael, prepáč, to som nechcela. Neovládla som sa.“ Červená v lícach sa odo mňa odtiahla a sklopila zrak k zemi. „Nič sa nedeje.“ Pohladil som ju po dlhých vlasoch.
„Asi by sme si mali ísť ľahnúť.“ Zahabkala. Nadvihla cíp paplóna a vkĺzla pod neho. Natiahol som na ešte na seba vrchnú časť môjho nočného odevu a pridal sa k nej. „Dobrú noc, Michael.“
„Aj tebe pekné sny.“ Pod paplónom som našiel cestu k jej ruke. Chvíľu som sa pohrával s jej prstami až sme si ich napokon preplietli.
„Michael, spíš?“ tichučkým hlasom mi pošepkala po niekoľkých minútach do ucha. „Nie.“
„Nemôžem zaspať.“ Pomrvila sa až si nakoniec sadla. „Stále musím myslieť na ten rozhovor s mamou.“
„Môžem urobiť niečo aby si sa cítila lepšie?“
„Priniesol by si mi prosím pohár čistej vody?“ Milo poprosila a ja som neváhal ani sekundu a šiel som splniť jej prianie. Keď som sa vrátil stále sedela na posteli so zrakom upreným smerom k oknu. „Michael, videl si už niečo také?“ Vystrela ruku pred seba a prstom zapichla na oblohu. „Je to nádherné, však?“ vstala a otvorila okno. Vonku už bolo mĺkvo, sem tam sa ozval brechot psov z ulice.
Pristúpil som k nej a oprel sa o okenný rám. Predo mnou sa zjavil nádherný pohľad na nebo posiate tisícmi hviezd. „Nikdy som nevidel tak žiariace hviezdy, je to nádhera.“ Nevychádzal som z údivu.
„Už chápem to tvoje nadšenie, keď si mi opisovala toto miesto.“
„Mám to tu rada, navždy to ostane pre mňa tým najkrajším kútom na svete.“ Spokojne si povzdychla.
„Aj pre mňa to tak navždy ostane.“
„Máš na mysli Gary?“ Obrátila sa s úsmevom smerom ku mne. „Presne tak.“
„Aké to tam je? Nikdy sme sa o tom nebavili.“
„No, je veľmi podobné tomuto miestu, len je trochu väčšie. Na to mesto mám mnoho pekných spomienok.“ Mykol som plecami a vysadol si na parapetu. To isté urobila aj Allison a oprela sa o moje rameno. Krátku chvíľu sme len potichu sedeli a so zatajeným dychom sledovali oblohu, v tom sa nám ako na nejaký povel obom naraz zívlo.
„Asi by sme si mali ísť ľahnúť, inak zajtra nestihneme lietadlo.“
„Tak to s tebou len súhlasím, som na smrť unavená.“
Obaja sme sa zakutrali pod nadýchaný paplón a vo mne razom prepukol pocit absolútneho šťastia.
ALLISON
„Otec je v poriadku. A to je to hlavné.“ Odpovedala som na Lindine zvedavé otázky. Odkedy sme sa vrátili z Rosemontu nedala mi vydýchnuť. „A čo pán Jackson?“ vyvalila na mňa tie jej modré oči (v skutočnosti si k tej farbe dopomohla šošovkami). „Ako to myslíš? Čo by malo byť s Michaelom?“
„No päť dní sami, ďaleko od všetkých.“ Nahodila jej typický provokačný tón hlasu.
„Linda, opäť s tým začínaš.“
„Tak prepáč, zaujíma ma to.“ Nadvihla do výšin dokonalo upravené obočie. „Máš dvadsaťštyri rokov, onedlho dvadsaťpäť.“
„Linda, ale to ja viem.“ Snažila som sa vyhnúť tejto debate. „Vážne sa to medzi vami ešte nestalo?“
Panebože, tá jej priamočiarosť. Neznášam ju. Prečo sa ma pýta tieto otázky? Je síce pravda, že ona mi o svojich nápadníkoch vždy všetko povedala. Ale pre mňa je toto príliš citlivá téma a tak isto nerada na túto tému rozprávam.
„Nie, nestalo. Spokojná.“ Celá zapýrená som nakoniec odpovedala.
„Som spokojná, až nadmieru. A mimochodom, ak je pravda, to, čo sa o ňom hovorí, že je to posledný poctivý chlap Hollywoodu, znamená, že ste obaja čistí ako dve ľalie.“ Zamyslene si poklepala prstami po spánkoch.
„Linda, prečo sa ma pýtaš na tieto veci?“
„Allison, nič vážne v tom nehľadaj ja, len som si spomenula na svoje po prvýkrát.“ Zvláštne sa zadívala smerom k oknu. Zrejme sa zahĺbila do vlastných myšlienok. „Pamätáš si, ako som ti hovorila o Chrisovi?“
„Máš na mysli Chrisa Cartera? Hviezda školského basketbalového tímu, ak sa nemýlim.“
„Áno, ten. Tak celkom to nebol on.“ Pokrútila Linda hlavou. „Ako to myslíš, že nie? Veď vtedy, pred maturitou, alebo?“ zostala som prekvapená. Ešte teraz mám v živej pamäti ako sa Chrisom chválila.
„Bolo to síce pred maturitou, ale spomínaš si na Marvina Morrisa.“ Urobila pauzu a teatrálne si povzdychla. „Tak on.“
„Marvin? Ten Marvin, čo chodil v starých vyšúchaných menčestrových nohaviciach po bratovi a s hrubými rámami na dioptrických okuliaroch?“
„Benzínová pumpa, dva bloky od školy.“ Zaborila tvár do vankúša a spustila nekonečný smiech.
„Linda, robíš si srandu.“ Rozosmiala som sa aj ja. „Prečo si mi teda tvrdila, že to bol Chris?“
„Allison, ako by som vyzerala. Linda Leonowensová a Marvin Morris, najväčší outsider z celej školy.“
„Prečo? Náhodou bol milý. Častokrát mi pomáhal s chémiou. A okrem toho, Chrisa som nemala nikdy rada. Robil si srandu z môjho strojčeka na zuby.“ Vycerila som sa na ňu (už s rovným chrupom).
„Allison, na tvojom mieste by som sa až tak nevyškierala. Dobre viem o Mattovi, aj o školníkovom sklade harabúrd.“
„A to vieš od koho?“ neveriacky som sa na ňu pozrela. Nikdy som o tom nikomu nepovedala. A myslím, že ani Mattie nie. Alebo? „Tajné zdroje. Takže sa nehraj na svätú. Tvojmu pánovi úžasnému by sa to asi nepáčilo.“ Provokačne sa zasmiala. „Ale keďže som tvoja najlepšia priateľka, mám v úmysle mlčať a nikomu neprezradiť o tvojej bozkávacej akcii v školníkovom sklade.“
„Linda, si šialená, vieš o tom?“ Zo srandy som po nej hodila vankúš. „Nečerti sa hneď.“
„Ja sa nečertím, ani nič podobné, len si ma tým zaskočila.“ V skutočnosti som bola z toho rozrušená. Cítila som ako moje líca začínajú horieť a určite som sa nevyhla ani červeným rumencom.
„Dobre, zabudnime na prehrešky z minulosti. Dlho sme nikde neboli. Neskočíme niekde? Alebo už máš na dnes nejaké plány?“ Navrhla Linda. „Súrne potrebujem niekde vypadnúť.“
„Linda, ja neviem.“ zaváhala som nad jej návrhom. Aj keď som nemala žiadne mimoriadne plány, iba ak napustiť si vaňu a zrelaxovať sa. „Prosííím, poďme. Po nekonečných týždňoch mám konečne v práci voľno.“ Začala ma presviedčať. „A kam by sme išli?“
„Dávaju Nočnú moru v Elm Street 2: Freddyho pomstu.“ Nadšene poskočila z gauča.
„Ale to je horor.“ Zaváhala som nad jej výberom. „Veď práve, bude zábava.“
„Ok, tak poďme.“ Nakoniec som súhlasila, aj keď vnútorne som so svojím rozhodnutím bojovala. Horory a podobné filmové žánre mi nie sú zrovná po chuti. „Super, idem sa pripraviť.“
„Linda, veď ideme len do kina.“ Zostala som zaskočená z jej výberu oblečenia. „No práve. Nikdy nevieš koho stretneš. Musím byť vždy pripravená.“
„Naozaj si myslíš, že tým výstrihom a opaskom okolo bedier niekoho zaujmeš?“ snažila som sa Linde citlivo naznačiť, čo na seba vlastne navliekla. „Akým opaskom? To je sukňa. A okrem toho, nie všetci muži sú ako ten tvoj.“ Toto som akože prepočula.
Natiahla som na seba čiernu bundu (Michael mi ju pred nedávnom daroval. A ešte z nej bolo cítiť jeho príjemnú vôňu, takto som mala pocit akoby som ho mala pri sebe).
„Olympic Boulevard, prosím.“ Nadiktovala adresu a z kabelky vytiahla jemne červený rúž spolu so zrkadielkom. Našpúlila pery a starostlivo si ho na ne naniesla. „Ty si nedáš?“ natiahla ruky ku mne a podávala mi ho spolu so zrkadlom. „Nie, vďaka. Som spokojná s tým čo mám.“ Odmietla som a oprela som sa o sedadlo.
„Asi som mala viac premýšľať, keď som ťa volala na tento film.“ Schúlila sa Linda v sedadle a oboma rukami si zakryla celú tvár. „Ja som ti vravela, že to nie je dobrý nápad.“ A presne ako Linda som si zakryla rukami tvár.
„Načo tam tá hlupaňa išla?“ nakukla jedným okom na plátno.
„Linda, ticho. Inak sa nič nedozvieme.“ Napomenula som ju a ďalej som sa od strachu zvíjala v sedadle.
„To nie je možné!“ Zvýskla Linda, a pukance čo držala v ruke sa jej vysypali po zemi. „Linda, kľud. Už je po všetkom.“ Chytila som ju za rameno a potriasla ňou. „Dobre fajn, poďme rýchlo domov.“ Vstala a z lona si striasla zvyšky pukancov. „Počkaj, a čo ten neporiadok.“
„To je jedno. Niekto to za nás urobí.“ Chytila ma za ruku a ťahala von. „Už nikdy na žiadny horor nepôjdem.“ Urobila razantne gesto a snažila sa nám chytiť taxík. „Linda, je to márne títo nám nezastavia.“
„Nejako sa domov musíme dostať.“ Dupla nohou o chodník. Lenže chodník bol príliš tvrdý a opätok na jej čiernych lodičkách prislabý. Samozrejme, že to nevydržal a zlomil sa.
„Dofrasa, moje lodičky. A môžem ich vyhodiť.“ Vyzula sa, povzdychla si a jednou rukou si pretrela čelo.
A keďže sa nám ani na miliótykrát nepodarilo stopnúť nejaký ten taxík, rozhodli sme sa cestu domov absolvovať pešo.
Ulica, ktorá mala byť podľa Lindy skratkou, bola prázdna a opustená. Sem tam prešlo nejaké auto alebo chodec. Pouličné lampy nesvietili, a ak sa našla nejaká, ktorá bola v dobrom stave, tak osvetlila veľmi malú časť ulice.
„Hej slečinky, nepotrebujete odvoz?“ Zastavil pred nami Chevrolet modrej farby a z okienka sa vykukol neznámy muž.
Obe vystrašené z jeho pohľadu sme pridali do kroku.
„Ale, kamže krásky. Nechcete sa s nami zabaviť.“ Vystúpil z auta ten muž s hadím pohľadom a namieril si to k nám. „Nie ďakujeme, my máme už iné plány.“
„Linda, buď ticho. Nerozprávaj sa s ním.“ Lakťom som do nej drgla a všetky moje sily som sústreďovala na možný útek.
V tom čase prechádzal touto ulicou aj čierny Mercedes, ktorý mi je veľmi známy. Zastavil a z neho vystúpil Bill!?
Len čo ho moje oči uzreli moje srdce zaplesalo.
Sme zachránené!!!
Obe nás chytil za ruky a zaviedol nás k autu. Zadné dvere sa otvorili a ja spolu s Lindou sme bez väčších protestov nastúpili.
Tam sedel Michael s vystrašeným pohľadom. „Ste v poriadku?“ Spýtal sa ma s roztraseným hláskom a chytil ma za ruku. „Videl som ako vás otravovali. Nič vám tí muži neurobili?“
Neodpovedala som mu. Namiesto toho som sa mu dívala priamo do očí. „Obe sme v poriadku.“ Odpovedala Linda.
„Prečo ste išli touto ulicou a ešte k tomu takto neskoro večer. Mohlo sa vám niečo stať.“ Nervózne si zahryzol do spodnej pery a stále ma hladil po ruke. „My, chceli sme si skrátiť cestu domov.“ Šepotom mu odpovedám. „Vďaka Michael, nebyť teba, ktovie ako by sme skončili.“
„To je v poriadku. Teraz vás odveziem domov. A tomuto miesto sa radšej vyhýbajte, obe dve.“
„Sľubujem, už sa to nestane.“ Vydýchla som.
Naše zreničky sa stretli a ja som mala s tej chvíli chuť mu za jeho záchrannú akciu dať obrovský bozk. Ale zdržala som sa (príliš veľa zvedavých pohľadov).
„Ja pôjdem už hore. Tak sa maj Michael, a vďaka za odvoz.“ Zavrela za sebou dvere a ja som ešte zostala spolu s Michaelom v aute.
Ruky som mu položila na koleno a len sa na neho dívala. Po chvíľke sa ozval Michaelov hlas.
„Oh, až teraz som si uvedomil, že máš na sebe moju bundu.“
„Veď vieš.“ Pritiahla som k sebe límec a privoňala k nemu. Michael sa len usmial a pohladil ma po líci.
„Michael, ešte raz ďakujem. Milujem ťa.“
„Aj ja ťa milujem.“ Dlaňou ma chytil za krk a pobozkal ma. „ Zabudol som ti povedať. V najbližšie dní mám toho viac, takže sa tak skoro neuvidíme.“ Prstom si prešiel po spodnej pere a v zapätí na to si odhrnul zablúdenú kučierku z čela. „V poriadku, chápem. Aj mne sa toho teraz v práci nakopilo.“
Pohladila som ho po chrbte ruky a venovala som mu jeden z tých pohľadov “nehnevám sa na teba“, keď som v jeho očiach uvidela menšie výčitky za jeho pracovnú vyťaženosť.
„Ale ak by si chcela mohol by som ťa niekedy vziať na jednu zo skúšok.“ S malou dušičkou navrhol.
Spočiatku som váhala (ale to len na oko) až som nakoniec súhlasila (inak sa ani len nedalo. Pri tom jeho pohľade a úsmeve som musela len súhlasiť).
„Takže...hm, ja už asi pôjdem.“ Povedala som. „Áno, iste. Nebudem ťa už viac zdržiavať.“
„Michael, vieš že ty nikdy. Len Linda zabudla na jednu vec.“ Z vrecka (Michaelovej) bundy som vytiahla zväzok kľúčov .
„Neuveriteľné, ešte stále si pri mne a už mi veľmi chýbaš.“ Prisadol si ku mne bližšie a vzal ma do svojho náručia. Hlavou som sa zaborila do jeho pleteného svetra a ukradla si z neho Michaelovej vône, ktorá ma hneď na niekoľko sekúnd omámila. Pomaly som sa od neho odtiahla. „Pekný zvyšok večera.“
„Aj tebe, Michael.“ Venovala som mu ešte jeden úsmev a vystúpila z auta.
MICHAEL
„Nie Joseph, prestaň!!“
„Okamžite sem poď, ja ti ukážem ako sa to robí!!!!“
Strhol som sa.
Oh Bože, bol to len sen, jeden z tých príšerných. Prstami som si zašiel do vlasov a prešiel si po mieste, kde sa nachádzala jazva od popáleniny. Vyhrabal som sa z postele a v kúpeľni som prešiel mojim každodenným rituálom.
„Dobre ránko, Michael.“ Veselo zaštebotala Janet, sediac za okrúhlim stolom a s raňajkami pred sebou. „Dobré, sestrička.“ S dobrou náladou som odzdravil. „Tak čo, tešíš sa na dnešný deň?“
„Áno, teším sa, Janet. Som z toho nadšený.“ Usalašil som sa vedľa na stoličku a z jej taniera som uchmatol kúsok z hrianky. „Bež preč, to je moje.“ Prisunula k sebe tanier a mne sa ušla okrem hrianky aj poctivá rana do ramena. „Nerád skáčem do vašej plodnej debaty, ale mám pre teba malý darček.“ Hodil predo mňa noviny Randy.
„No super, ďakujem.“ Ironicky som odpovedal a zrolované noviny som odsunul bokom. „Naozaj si to neprečítaš? Mohlo by ťa to zaujímať.“
„Čo také by ma už len v bulvári mohlo zaujať, povieš mi to?“ ukazovákom som do nich štuchol.
„Pozri si to a uvidíš.“
Zrakom som prebehol prvú stranu. Bolo na nej zopár fotiek (samozrejme zložené z fotomontáži), ale jedna nie!
„Sú odporní.“ Zložil som noviny a prstami poklepkával po stole. „Ukáž to.“ Vzala si ich Janet a prezrela si ich. „Michael, ale táto jedna je originál, však?“
Prstom ukázala na fotografiu na ktorej som zachytený ja spolu s Allison pri tom, ako jej dávam bozk!!!
„Odkiaľ je tá fotka?“
„Spred troch dní. Keď som sa vrátil domov, vy viete odkiaľ. Len som sa s ňou chcel rozlúčiť.“ Nervózne som sa pomrvil na stoličke. „To už je fotka tri dni stará a zverejnili ju až teraz? Tak to im trvalo.“ Provokačne poznamenal Randy.
„Buď ticho, hlupák.“ Zahriakla ho Janet. „Ale vyzerá to veľmi romanticky. Pristane vám to spolu.“
„Óóó, prestaňte s tým. A okrem toho, Michael, nemáš dnes náhodou niečo na pláne.“ Zamával predo mnou svojimi hodinkami na ruke.
„Máš pravdu, musím už ísť.“ Odsunul som sa zo stoličky a vybral sa smerom z kuchyne. „Dobre, tak sa maj pekne a uži si to.“
„Vďaka Janet, aj vy sa majte.“ Odzdravil som a nastúpil do vopred pripraveného auta.
„Dobre, tak si to vyskúšame ešte raz.“ Utrel som si tvár od potu a pridal sa k ostatným. „Možno len keby. Kahea, Donald a Cameron, vás by som chcel viac vpredu.“ Dorovnal som ešte menšie detaily a mohli sme sa do toho pustiť.
„Okej, na začiatok by to mohlo stačiť. Skvelá práca, ďakujem vám.“ Poďakoval som sa, a so všetkými sa ešte rozlúčil.
„Rovno domov?“ To bola prvá Billová otázka. Nevedel som kam tým mieri. No dobre vedel, len som sa tváril, že som nevedel. „Áno Bill, rovno domov.“ Odpovedal som mu, aj keď v mojej hlave sa ozýval tichý hlások a šepkal mi, že možno predsa.
Ale nie, to je hlúposť, je už predsa takmer pol dvanástej?! Udivene som sa pozeral na náramkové hodinky.
Onedlho sme sa už nachádzali na známom Hayvenhurst Boulvard a mne sa naskytol pohľad na ešte známejšie domy, ktoré boli osvetlené záhradným osvetlením podobne ako aj rozľahlé záhrady a pozemky.
„Vďaka za odvoz. A nehnevaj sa, že som ťa zdržal.“
„V poriadku, Michael.“ Potľapkal ma po pleci a vybral sa svojim smerom.
ALLISON
Je už dosť neskoro. Omyl.
Viac než neskoro. Presnejšie pol druhej po polnoci.
Hm, vôbec nezavolal. Sedela som na posteli a bez toho aby som sa len pohla som tupo hľadela na telefón.
Bože, nad čím uvažujem. Jasné, že už nezavolá. Určite už spí ako každý normálny človek v tomto meste.
A možno by som to mohla skúsiť.
É, urobím to, pri najhoršom mi to nezdvihne (s tým, že by som ho zobudila ani nepočítam. Poznám Michaela už natoľko a viem, že niečo ako zvoniaci telefón ho len tak nezobudí).
Vytočila som jeho číslo. Ale v tom sa vo mne niečo zlomilo a ihneď som položila.
Panebože, ono to zazvonilo. Ale to nemohol započuť. Och, správam sa ako trápna pubertiačka. Lenže keď ono to nejde. Čokoľvek robím, hocičo, stále mám jeho úsmev pred očami. Dokonca aj dnes v práci som na neho neustále myslela.
Tá prednáška bola trapas. Chudáka Michelangela som premenovala na Michaellangela. Samozrejme, že študenti sa na tom veľmi svojsky pobavili.
Hmmmmmmmmmm, zakvílila som a zahrabala sa pod perinu.
Odrazu moje uši začuli zvuk rinčiaceho telefónu.
Yes!!!
Vyskočila som z postele. Počkať, nesmiem to hneď zodvihnúť. Michaelovi by to došlo, že pred pár minútami som to bola ja, čo volala.
Chvíľku som počkala, nechala ho ešte zopárkrát zazvoniť a až potom som zodvihla. „Áno?“
„Ahoj, nezobudil som ťa.“
Áno, áno, áno. Tak predsa je to môj princ.
Moment, tak teraz si rozmysli, čo mu poviem. „Ale nie, akurát som sa chystala si ľahnúť. Zastihol si ma včas.“
„Nevolala si mi pred malou chvíľkou?“
Ajejej, zapni mozog a nepremýšľaj nad tým, čo by bolo keby si práve s ním. „Niéé, určite nie.“ Zahrala som to na akože ja nič.
„Zvláštne, myslel som si...ale nevadí.“ Nachvíľu zostalo ticho. „Ako bolo dnes v práci?“
„Povedala by som, že veselo. A ty? Ako si sa mal? Ako dopadla skúška.“
„Tiež by som povedal, že bolo veselo.“ Obaja sme sa nad našimi odpoveďami rozosmiali.
„Zajtra odchádzam z domu skôr, ak by si chcela mohol by som ťa odviesť do práce.“ Tak s tým som musela len a len súhlasiť. „Skvelé, tak o pol ôsmej som u teba, či je to príliš skoro?“
„Nie, je to tak akurát.“
Ešte sme sa dohodli na detailoch môjho vyzdvihnutia, až sme s úderom druhej hodiny rannej ukončili náš rozhovor.
Spokojne som sa zakutrala so vyhriatej periny a so spokojným úsmevom som okamžite zaspala.
„Allison, dnes ma nečakaj. V práci mám dôležitú prezentáciu a po nej ideme s babami z redakcie na babský záťah, okej.“
„Samozrejme.“ Mávla som rukou a venovala som sa mojej raňajšej šálke čaju. „Ale moju neprítomnosť ti s najväčšou pravdepodobnosťou nahradí dakto iný, tipujem to na pána Jacksona.“
„Ha, a tentokrát vedľa. Má nejaké dôležité stretnutie, alebo niečo také. Pôjdem s Clarou na menšie nákupy.“
„Fajn, veď v poriadku, ja len tak.“
Dopila som posledné zvyšky čaju a bežala som sa prezliecť. Trvalo mi dlho kým som vytiahla zo skrine niečo s čím som bola spokojná. Nabudúce sa pre každý prípad nachystám už večer. Nemienim každé ráno tráviť štvrťhodinu pred šatníkom.
Keď som bola oblečená, nalíčená a pripravená na odchod, v mojom tele sa prebudili isté biologické potreby. Rýchlo som vpochodovala do kúpeľne.
Sakra, práve dnes.
Nič lepšie ako červenú návštevu si na ráno ani neviem predstaviť.
„Linda, ja ťa zabijem, ty si mi minula všetky tampóny.“ Vybehla som z kúpeľne a rozčúlene som mávala nad hlavou s prázdnou krabičkou od hygienických pomôcok určených výhradne pre ženy.
„Michael!!!“ zhrozene som vykríkla, keď som ho uzrela ako stojí vo dverách. Inštinktívne som schovala krabičku za chrbát a dúfala, že si toho nevšimol a prepočul moje hromženie.
Ale čo si to namýšľam, kričala som tak, že ma museli začuť aj na prvom poschodí naši polohluchí susedia.
„Pekné ráno.“ Potichu pozdravil a založil si ruky za chrbát. Bolo na ňom vidieť, že je v rozpakoch presne tak, ako aj ja. „Michael, ja, hneď som tam. Len minútku počkaj.“ Zahanbená z toho ako som pred ním krútila krabičkou od tampónov som ušla do kúpeľne.
„Bože môj najdrahší, prečo mi toto robíš?“ Opretá o stenu som klesla do kolien a s pohľadom upreným k nebu (v skutočnosti som hľadela len na plafón) som so vzlykaním vyslovila moju otázku.
Pri spomienke na jeho zmätený pohľad som vyprskla do smiechu. „Allison, si v poriadku?“ Ozval sa Michaelov hlas spoza dverí. „Ale áno, hneď som tam.“ Vstala som zo zeme a tú prekliatu krabicu som zahodila do koša pod umývadlom. Zhlboka som sa nadýchla a v duchu som si povedala, že nič také hrozivé sa nestalo. Otvorila som dvere, Michael sedel na gauči a niečo si pohmkával. „Ale tak túto nepoznám.“ Zabudla som na to, čo sa pred malou chvíľou stalo a prisadla som si k nemu. „Ani nemôžeš, napadlo ma to po ceste sem.“
„Znelo to veľmi romanticky.“ Oprela som si hlavu o jeho rameno a začala si pohmkávať s ním. „Ide ti to.“ Znalecky zhodnotil Michael a pri tom mal významne nadvihnuté obočie. „Michael, to na čo myslíš okamžite vypusti z hlavy.“
„Prečo, viem, že vieš spievať a dosť slušne. Bola by škoda nevyužiť to.“ Zatváril sa tak, ale ja to myslím vážne. Ja som však v najbližšej budúcnosti nemala plány ani chuť nejako zužitkovať môj talent (Ak sa to, čo som práve predviedla dá tak nazvať).
V tom som začula ako sa z predsiene ozýva zvonenie pokazeného zvončeka („Mala by som niekoho zavolať, až nám to dá doporiadku,“ povedala Linda a to ešte pred dvomi týždňami.). „Dobrý deň, mám tu zásielku, uf, prepáčte. Pre slečnu Simmonsovú.“
„Momentík, hneď vám ju zavolám.“
Neuniklo mi čo sa tam odohráva. „Allison, môžeš na moment.“ Zvolala Linda.
Vo dverách stál starší muž, poslíček, a v rukách držal špeciálnu zásielku pre mňa.
„Kamoška moja, nevrav mi, že je to od neho. Tak to je pekný prúser.“ Zhrozene sa pozrela Linda na obrovskú kyticu červených ruží. „Obávam sa, že hej.“ Neverila som vlastným očiam.
„Sakra, čo si ten chlap o sebe myslí, veď ste sa rozišli.“ Vykríkla a k tomu dodala. „Je to idiot.“
„Krásna kytica.“ Odrazu sa Michael zjavil vo dverách a na tvári sa mu nepohrával dvakrát veselý výraz.
„Je od neho, však?“
„Michael, ja.“ Nedokázala som zo seba dostať ani jedno jediné slovíčko. Bola som v takom napätí až som ružami mykla a z nich vyletela rovno pod Michaelové nohy kartička s odkazom. Zohol sa po ňu a podal mi ju. „Asi by si si ho mala prečítať.“
Vzala som si ju a očami som ju preletela.
"Spomínaš si na tento deň? Ja na neho nikdy nezabudnem. Navždy ťa budem milovať.
S láskou, Jim."
Zovrela som kartičku s odkazom do pevného stisku a poriadne pokrčila.
Je to možné, zase som mu to urobila. Opäť som mu ublížila tým, že som mu zatajila asi jednu z najpodstatnejších vecí v mojom živote. „Michael, mám taký pocit, že by som ti mala prezradiť viac o tejto časti môjho života.“
Komentáre
Prehľad komentárov
You actually said it terrifically.
abstract dissertation https://essaywritinghelperonline.com thesis works https://essaywritingservicelinked.com
pecka
(aďuška-jackie, 19. 9. 2012 16:08)
Tak toto je ozaj peckovica !!!
Celé to je také tajnostkárske a zatajené !!!
Prečo ma tak naťahuješ ? Najprv sa dozvedám niečo o Allisoninej mame, potom o nevraživosti jej otca k MJ (to sa už vyriešilo) a teraz zase niečo o Jimmovy !!!
Sakra pes to je ale des !! :-D :-D
Robíš to ale skvele, vieš zaujať všetkým čo tam napíšeš, dávaš si záležať na detailoch, čo ja vysoko oceňujem :-*
...
(Misi255, 22. 8. 2011 13:37)
Konečne sa dostávam ku komentáru, na ktorý som si dlho nenašla čas:D
Musím povedať, že najskôr ma TOTÁLNE prekvapila dĺžka tejto kapitoly, čo ti kvitujem - zmieňovala si sa o nej aj v perexe, ale vtedy som ešte nevedela, aká DLHÁ bude keď ju otvorím!:O :D Wow! Naozaj si ma tým překvapila:D
Už som si u teba zvykla na kvalitnejšie prevedenie, bezchybnosť (na pár výnimiek) a už sa k tomu pridali aj pedantné odseky:D
Táto časť sa mi pozdávala, aj keď občas si niektoré udalosti priam pýtali viac rozviť dej... ale o tom potom.
Chudáka Michelangela som premenovala na Michaellangela." - Tak toto sa mne stalo minimálne dvakrát!:D Vážne:D Ale čo si pomôžeme?:D Už som taká "pomichaelovaná", že aj svoje vlastné meno pomochlím a nepridám "a" na konci:D Hrabe mi:D
To, ako Michael a jeho ochranka zachraňovali dve dievčatá uprostred noci na nebezpečnej ulici - typický Michael superhrdina!:D Bolo to tu už toľkokrát, že niekedy mám chuť vracať pri niektorých stories, ale u teba to predsa len malo akúsi úroveň a neprišlo mi z toho špatne:D Achh, sladký Michael!
Čo dodať? Som rada, že píšeš a tak ako som ti napísala na svoju stránku - že ja sa nechystám skončiť predčasne - tak verím, že to bude aj u teba!
Prajem veľa, veľa nápadov, tri tetky múzy do zásoby, čas na písanie, šťastie v hľadaní práce a pevné nervy v písaní až kým nepomrieme:D
GBY, trasiem sa ako huspenina čo ďalšie sa z teba vysype!!:P Ďakujem že píšeš
...
(Atiiik, 17. 8. 2011 0:55)
A teraz k dnešnej časti, teda včerajšej alebo tak nejako :D tvoje statusy ma už privádzali do šialenstva, už som sa nevedela dočkať ďalšej časti a ty vždy píšeš už len pár úprav alebo niečo také :D alee nakoniec to prišlo a ja som opäť happy, že mám čo čítať :D a teraz už aj komentovať :D začalo ma to veľmi baviť a hlavne teraz, v takúto neskorú večernú hodinu a to mi už pekne šibe :D som nevyspatá, nenajedená ale žije sa mi perfektne :D :D
Opäť veľké plus k tak dlhej časti :D naozaj sa oplatilo čakať :D vždy som taká nedočkavá čo nové vymyslíš, a potom ma dostaneš takými úžasnými slovami, ktoré by som nevedela poskladať do vety tak ako ty :D
A ešte musím dodať, že som PRVÁ, čo píšem komentár, po dlhej dobe :D dúfam, že sa mi to bude dariť :D
Tak to s jej mamou vyzerá byť zaujímavé :D som zvedavá čo vymyslíš :D
No a hneď na začiatku si to zavŕšila s Michaelom hore bez :D vieš, čo na to môžem len povedať? že :O a :**, som bez slov, najkrajší pohľad na svete :D ale to ja by som to len tak nenechala, už by na sebe nemal ani spodky potom :P
A tá Linda, počúvaj začína sa mi páčiť :D tie jej reči nemajú chybu :D som sa zase posmiala :D a jasné, najlepšie je ísť do kina na horor, to je fakt masaker :D ja som bola raz a potom som kričala po celú cestu domov, lebo som sa tak bála :D no našťastie ma nechceli napadnúť tak ako tu :D inak mi to pripomenulo tú scénu z Twilightu :D a tiež ešte, že zase mám niečo podobné pripravené aj ja, no chápeš je toto možné :D myslíme skoro na to isté :D až na to, že ja to budem mať trošku nie s dobrým koncom, ale veď to sa dozvieš potom :D :D
A nakoniec má každý povinnosti, takže sa uvidíme zajtra ráno :D keďže sme si to sľúbili po telefóne :D ale to mám fakt rada :D čakám, že mi zavolá, ale on stále nič a nič a tak, keď sa odhodlám sama, že mu zavolám, nakoniec tak neurobím, ale ďalej čakám, kým si na mňa spomenie :D no hrozné dačo, úplne real :D
No a teraz si ma tými tampónmi doslova zabila :D práve som mojím smiechom zobudila sestru, ktorá spí nado mnou :D ale vidieť Michaelov výraz by stálo za všetko :D normálne si to viem predstaviť :D najlepší part tejto časti, teda až po Michaelovi hore bez :D ani sa to nedá porovnávať, ty ma fakticky zabíjaš každou jednou chapter :D
Prajem veľa ďalších skvelých inšpirácií a chcem čím skôr new, aby som mohla písať komentíky :D :D GBY, ILY :*
how to write a rogerian essay z116wt
(Gregorycek, 6. 4. 2023 14:25)