54. časť
ALLISON
„Ona sa nikdy nezmení. Je stále rovnaká!“ Ako sopka tesne pred výbuchom vletím do spálne a z očí sa mi začnú rinúť potoky sĺz. Svedkom mojej nálady je aj Michael spolu s Megan. Sklamane sa dlaňami zapriem o písací stôl tak, že mi na chrbtoch oboch rúk vystúpia navreté žily. Skloním hlavu a nechám kvapky sĺz dopadať na popísaný poznámkový blok. Spánky mi pumpujú, až mám z toho pocit, že mi každú sekundu explodujú.
Naposledy som bola na matku takto nahnevaná, keď od nás odišla. Nenávidela som ju.
„Pohádali ste sa?“ Prehovorí na mňa svojim pravým hlasom a podporne ma chytí za rameno.
„Hádka je slabé slovo, Michael.“ Zodvihnem hlavu a potiahnem nosom. Z vlasov vytiahnem ozdobnú sponu a nechám si dlhé vlnité gaštanové pramene voľne plávať po chrbte. Zavriem poznámkový blok a schovám do šuflíka, kde má Michael prísny zákaz nazerať (aj tak si myslím, že ho už má prebádaný), lebo hnedým dlhým krkom škúli ponad moje roztrasené plece na jeho obsah. Darebák, zvedavý je ako voš.
„To ma mrzí.“ Oči mu zosmutnejú.
„Vieš prečo sa moji rodičia rozviedli?“ Položím mu jednoduchú otázku, zdrapnem papierové obrúsky a so zamračeným čelom si vyfúkam plný nos.
„Lebo si našla milenca.“ Koniec vety zašepká. Ako by sa bál vysloviť to slovo.
„Správne, m.i.l.e.n.c.a!“ Kladiem dôraz na každé písmenko. „A vieš prečo si ho našla?“ V hádankách sa mu snažím vysvetliť maminu povahu.
Zmrví sa akoby košeľa, ktorú má na sebe bola pre neho prekážkou v pohodlí. „Na to si netrúfam odpovedať.“
„Lebo je na peniaze. Vždy bola a vždy bude.“ Vyslovím krutú pravdu. „Keď otec bol ešte vojakom, zarobil slušne. Neboli to horibilné peniaze, to zase nie. Bolo to skrátka viac ako plat obyčajného vyšetrovateľa. Ale samozrejme, mame sa to málilo, tak si chňapla dobre situovaného talianskeho podnikateľa.“ Bez akýchkoľvek emócii poviem, ako je to v skutočnosti s mojou mamou.
Myslela som si, že sa mama zmenila po tej skúsenosti s bývalým manželom. Zmýlila som sa. A to som ešte pred nedávnom chcela dať ocka s ňou dokopy. Dobre vie, prečo si ju drží od tela. Nechce sa popáliť.
„Pýtala odo mňa peniaze. Hovorila mi, ako som si mohla dovoliť dať ich Linde a dieťaťu a ju som nechala odísť naprázdno.“ Preglgnem horkú slinu.
„Nemal som tušenie.“ Nesnaží sa zamaskovať moment prekvapenia, hoci s podobnými typmi ľudí má viac než bohaté skúsenosti.
„Prečo si myslíš, že si ten najúžasnejší chlap na svete? Pre tvoje hnedé oči?“ Znechutene odfrknem. Všetko mi to dochádza. „Skôr pre tvoj tučný bankový účet.“
„Dobre si urobila, že si jej nič nedala.“ Rozhodne potrasie hlavou. Mohutná čierna kučera v strede čela sa mierne zakolíše.
„Po tom, čo si jej kúpil ten prekliaty dom, sa na teba prisala.“ Všimnem si, že mám nakrivo sukňu a odhaľuje mi takmer celý zadok. A ten nezbedník mi to ani nepovie. Prudkým pohybom ju napravím a udriem pritom aj Michaela. To má za to, že bez dovolenia čumí na moje polky.
„Nemal som to robiť za tvojim chrbtom.“
„To nič, Michael. Viem, že si to robil hlavne kvôli sestre a som ti za to vďačná, že sa o ňu staráš akoby ti bola vlastná.“ Rozcitliviem sa a zamumlem sa mu okolo krku.
„Sľúb mi však, že ak ťa o niečo poprosí, tak mi o tom povieš. Ak teda bude mať ešte záujem sa s nami vôbec baviť.“ Zúfalo spustím plecia. Ale uľavilo sa mi, keď som sa mu mohla vyžalovať.
„Urobím, čo si budeš želať.“ Spotenou dlaňou ma chytí za ruku. Avšak ani on mi nijako nedokáže pomôcť ukľudniť sa. Od nervov v ušiach počujem ako mi pumpuje srdce.
„Vďaka. A mohli by sme, prosím, túto tému uzavrieť?“ Podráždene ho poprosím a zvraštím pritom čelo. V zrkadle zbadám, že sa mi tak uprostred zjavila nepatrná vráska.
„Hmmmm.“ Kolísavým tónom zapradie a ukazovákom mi prejde po chrbtici. Nemotorne sa pomrvím, pretože sa necítim pohodlne, či už v spodnom prádle, alebo v hocičom inom. Odlepím sa od neho, lebo tá prekliata podprsenka sa odmieta prispôsobiť tvaru môjho poprsia. Bez okolkov siahnem rukou do výstrihu a napravím si košíčky.
Michael sa pri pohľade na mňa, ako zúfalo bojujem s nepohodlnou podprsenkou, zasmeje. „Nepotrebuješ s tým pomôcť?“
„Nie, už je to OK.“ Odstrčím mu ruky, keď mi začne šťuchať pod pazuchy.
Nadržanec, na posteľné hrátky si musí ešte chvíľu počkať.
Ešte v to popoludnie zavolám Clare a o všetkom jej poviem. Michael je v meste, takže si nemusím dávať pozor na pusu.
„Viem, už sa mi stihla vyplakať na ramene.“ Odsekne mi. Tiež znie rozhorčene.
„Ani si nevieš predstaviť aká som naštvaná.“ Hodím sebou do postele a obtočím si kábel od telefónu okolo prsta.
„Nezávidím ti. Darí sa ti, peniaze sa ti hrnú. Už to je pre ňu dosť veľké lákadlo. A to nehovorím o Michaelovi. On je kategória sama o sebe.“
„Vieš, nikdy som sa na Michaela nepozerala cez peniaze. Ale všetci si to o mne myslia. A aj to, že mám s ním dieťa len z vypočítavosti.“ Zlomene sa jej zverím. „A po tom, čo vyšli tie bludy ohľadom mňa a Jima zo mňa robia ešte aj najväčšiu štetku zo všetkých štetiek. Už nevládzem.“ Rozplačem sa do slúchadla.
„Ale to predsa nie je pravda. Všetci to vieme a na ostatných sa môžeš zvysoka vykašľať. Užívaj si, to čo máš.“
„Vďaka. Ale je to ťažké a poslednú dobu sa na mňa všetko rútiť.“ Neviem, asi má karma pocit, že mi musí všetko vrátiť. Začalo to Lindou a jej dcérou, nasledovalo Jimom a zaklincovalo sa to prebudenou matkinou majetníckou povahou.
„Nemáš zač. Veď si moja sestra. Poznám ťa lepšie ako svoje topánky.“ Humorne ma povzbudí.
„Ešteže ťa mám.“
„Veď čo by som to bola za sestru, keby som ti nevedela vyčariť úsmev na perách.“ I napriek tomu, že ma nevidí, dokonalo vystihla to, čo sa so mnou deje. Skutočne mám mäkký úsmev na perách.
„Fajn, ale už budem musieť končiť.“ Rozlúčim sa s tým blonďavým bláznom, pretože dnu nakukla kučeravá hlava. Na tvári má momentálne nasadený vážený výraz.
„Mohla by si ísť so mnou?“
„No tak to v žiadnom prípade!“ Prekrížim pred sebou ruky. Odmietam sa podieľať na jeho bláznivom nápade. Na to ho už dobre poznám a viem, že niečo pre mňa prichystal.
„Bude sa ti to páčiť.“ Zdrapne ma okolo pása a odnesie spolu s Megan do obývačky. Ako vždy, podľahnem mu.
„Toto je to tvoje prekvapenie?“ Pohodím rukami a usadím Meg do detskej sedačky.
„Ešte som nezačal.“ Urobí svižnú otočku a zastaví sa pri CD prehrávači. Stlačí tlačidlo PLAY a z reprákov sa ozve dôverne známy hlas Freda Astairea.
„Smiem prosiť, madam?“ Elegantne nastrčí ruku a puhúpe obočím do rytmu skladby I won't dance.
„Tak na to zabudni. Neviem tancovať a nemienim sa pred tebou strápniť.“
„Neskoro.“ Ako pravý tanečník si ma k sebe pritisne a jemnými krokmi ma začne viesť.
„Ešte chvíľu a budeš mať z nôh placky.“ Sústredene so sklonenou hlavou sledujem jeho pohyby nôh a pokúšam sa tak nedolámať mu kosti v prstoch.
„Robíš to zle.“ Povie mi ako učiteľ, nie partner.
„Ale, nehovor.“ Vo všetkej trápnosti sa uškrniem.
„Príliš sa na to sústredíš. Pozeraj sa mi do očí.“ Zodvihne mi hlavu za bradu a nastaví nás do klasickej tanečnej pózy. „Do očí, Lis.“ Poprvé ma tak osloví. Môžem sa aj roztopiť.
„Tak do očí.“ Napriamim telo a urobím, ako mi prikáže.
Jeden krok vzad, dopredu a tak ďalej. Jedná rezká otočka za druhou. Ja tancujem. Hýbem sa do rytmu a ani mu neskáčem po špičkách.
On to dokázal.
„Ide ti to skvelo.“ Usmeje sa zatiaľ čo sa točíme po celej obývacej miestnosti.
„Netušila som, že aj spoločenské tance máš v malíčku.“ Začnem si ho doberať.
„Nie je to nič zložité.“ Samozrejme povie. „Ale, ty sa učíš rýchlo.“
„Mám skvelého a veľmi atraktívneho učiteľa.“ Takmer sa dotýkame perami, ale nedovolím mu ich pobozkať. Chcem vedieť, koľko vydrží. Trochu ho podráždim tým, že mu stisnem pevný zadok.
„Dobre, ako si želáš. Dnes už odo mňa nedostaneš ani len malý bozk.“ Naoko urazene vypne CD prehrávač a vezme Meg do náručia. „Ty ma neodmietneš, všakže?“ Obtrie si nos o ten jej, ale čo čert nechce, pevne ho zaň chytí a odmieta pustiť.
„Tak ty takto, potvorka!“ Zvezie sa na zem a oprie o gauč. Zdvihne Meg nad hlavu a imituje zvuky lietadla.
V tejto chvíli môžem aj prasknúť od radosti, keď ich vidím ako sa smejú. Lepší pocit vo mne nikdy nebol.
„Ale pozor, lebo ti pustí slinku rovno medzi oči.“ Natiahnem sa po obrúsok a jemne jej prejdem po súmernej briadke, na ktorej sa rysuje niečo ako malá jamka. Viem, že je to nemožné a Michael svoju jamku v brade nadobudol vďaka zákroku, ale ona ju asi po ňom podedila. Alebo Michaelove spermie sú malí čarodejníci a obdarili ju týmto výnimočným zjavom.
„To mi bude česť.“ Nafúkne líca a vypúli oči. Meg sa môže aj smiechom potrhať na svojom otcovi – šaškovi.
„Mala by si sa s mamou ešte raz porozprávať. Nemôžete to takto nechať.“ Zreničky sa mu doširoka roztiahnu a z kútikov úst sa vytratí spokojný úsmev. Pre neho typicky nečakane mení tému.
„Nemám chuť sa s ňou baviť.“ Prekrížim si nohy do tureckého sedu a zubami začnem o seba tvrdo trieť. Prosila som ho, aby to nevyťahoval.
„Viem, že je to nepríjemná téma.“
„Tak prečo si to vytiahol?“ Skočím mu do reči a nenechám ho dokončiť vetu.
„Chceš, aby som to vytiahol.“ Priklincuje ma k podlahe. Čo to hovorí?
„Ako, prosím?“ S otvorenou pusou do korán na neho hľadím. Takmer mi sánka trepla o koberec.
„Tak ako ja, ťa nepozná nikto. Viem, ako myslíš.“ Dominantným pohľadom mi prepaľuje dieru priamo do hlavy. Odhadol to na sto percent.
Palcom mi šúcha po líci, ktoré hrá všetkými odtieňmi červenej. Z jeho pokožky taktiež sála nevýslovná horúčava. A moje hormóny okamžite naplno pracujú. Keby tu nebola naša dcéra, okamžite sa na neho vrhnem a vybozkávam každučký centimeter jeho tela. Už len pri tej predstave mi vibruje v lone.
„Má vôbec zmysel namietať?“
„To nemá.“ Dlhými prstami mi prejde po stehne a zastaví sa až na kolene, ktoré pevne stisne. Pod jeho mužným dotykom okamžite nadskočím.
Čelom sa opriem o jeho priehlbinku pod krkom. Moje čuchové receptory okamžite spozornejú. Prirodzená vôňa jeho pokožky, ktorá mi pripomína studenú zimu sa mieša s vôňou krycieho krému a mení sa na zmyselnú arómu, ktorá ma privádza do vytrženia.
„Tak čo na to povieš?“ Perami sa mi obtrie o nos.
„Len toľko, že nádherne voniaš.“ Zapradiem ako mačka. Zo sna ma zobudí až Meg, ktorá ma potiahne za vlasy.
„Aj teba maminka ľúbi.“ Vtisnem jej mäkký bozk priamo na pery a uvelebím sa medzi Michaelovými pokrčenými nohami.
„To som nemal na mysli, ale ďakujem.“ Mierny úškľabok mu ozdobí nádhernú tvár. Páči sa mu, keď mu lichotím.
„Porozprávam sa s ňou.“
Poslúchnem jeho radu a po príjemne strávenej chvíľke s mojimi dvomi bláznami sa odhodlám mame zavolať. Podľa tónu akým na mňa rozpráva, sa buď ukľudnila, alebo to na mňa hrá. Tak či onak sa dohodneme na stretnutí.
„Som veľmi zvedavá, čo mi povie.“ Odpijem si z pohára bieleho vína a poprehadzujem si ho v ústach. Chutí naozaj skvele.
„Hlavne buď na ňu milá.“ Poskytne mi malú radu. Ale neberiem ju vážne. Ak ma matka naštve, budem tvrdá ako betónový panel.
„Vieš, že ja vždy.“ Nevinne sa zatvárim a zahryznem sa do jeho spodnej pery. Postavím sa a jemne ho potiahnem. Potom uvoľním zuby a vydýchnem mu vzduch do úst. Už to v ňom vrie.
S vrtiacim zadkom idem po ďalšiu fľašu vína. Keď sa vrátim, čaká ma na stole zabalená škatuľa.
„Čo je to?“ Odložím víno a medzi prsty vezmem ružovú trblietavú stuhu.
„Pre teba.“ Samozrejme oznámi a chopí sa fľaše. Obom naleje do pohárov a slastne sa usmeje.
S napätím rozbalím papier. V poslednej dobe priveľa na mňa utráca. Budem to musieť zaraziť.
Otvorím podlhovastú škatuľu a vyskočí z nej spodné prádlo!?
Michael mi kúpil spodné prádlo?!
„Nepáči sa ti?“ Na jeden dúšok vypije pohár. Je nervózny. Taký intímny dar som od neho dostala poprvé. Chcela by som ho vidieť ako ho kupoval a snažil sa odhadnúť veľkosť košíčka.
„Také veru ešte nemám.“ Prstami zľahka prejdem po čiernej čipke. „Kupoval si to sám?“
„Sám.“
„A prečo práve spodné prádlo?“ Snažím sa z neho dostať odpoveď, čo ho viedlo k tejto myšlienke.
„Reč tvojho tela mi to povedala.“ Zopne ruky a podoprie si bradu. Svaly na krku a sánka sa mu pri tom napnú.
Reč môjho tela? Naráža na dnešné ráno, keď som pred ním takmer rozdrapila moju starú neposednú podprsenku a vyvalila kozy?
„Ďakujem, vybral si dobre.“ Zvodne na neho zazriem. Vezmem mu pohár z rúk a dychtivo ho ťahám do spálne vyskúšať tento prenádherný skvost medzi spodnou bielizňou. Zaiste musela stáť pekný balík peňazí.
Sadla mi ako uliata, ale dlho na mne nevydržala. Len čo ma v nej Michael zbadal, chopil sa iniciatívy a šmaril mnou do mäkkých perín.
Celá noc bola úžasná.
Na druhý deň popoludní tesne pred odchodom dám Michaelovi potrebné inštrukcie.
„Neboj sa, my dvaja to zvládneme.“ Pokrúti hlavou nado mnou, akože si beznádejný prípad, ktorý musí mať všetko pod kontrolou.
„Ja viem, že áno. Ale z nejakého dôvodu mám obavy.“
„To je samozrejme. Si mama.“ S pochopením na mňa pozrie. „A ako dlho sa zdržíš?“
„To bude závisieť od maminej nálady.“ Vtisnem mu tvrdý bozk na spánok a vezmem si Meg z jeho náručia. Dosýta sa s ňou vyobjímam a neochotne rozlúčim.
Nasadnem do auta a o necelé dve hodinky už sedím v priestranne zariadenej obývačke.
„Vonku je ale otrasné počasie.“ Znechutene s podnosom v ruke si ku mne mama prisadne. Na takéto počasie by mala byť predsa zvyknutá. Je rodená Britka, rovnako ako ja. A ja zvuk dopadajúcich dažďových kvapiek na okno priam zbožňujem. Tu, v slnečnej Kalifornii si ho veľmi málo užijeme, možno preto mi tak veľmi chýba.
„Mne sa páči.“ S pohľadom upreným na francúzske okno pozorujem, ako cícerky kvapiek na skle vytvárajú dokonalé obrazce.
„Chcela si so mnou hovoriť.“ Strčí mi pod nos horúci čaj.
„Áno, chcela.“ Odpoviem na jej oznamovaciu vetu.
„Tak hovor.“ Pozrie sa mi do tváre očami, ktoré sú presne ako tie moje.
„Mami, vieš čo pre mňa znamenáš.“ Od napätia zodvihnem plecia a zložím si dlane do lona.
„Viem.“
„To ale neznamená, že hocikedy keď za mnou prídeš a vypýtaš si peniaze, ti ich aj dám.“
„A Linde si mohla?“ Ostro na mňa zaútočí. Ako by sa ani nerozprávala s vlastnou dcérou.
„Preboha, zomiera jej dieťa!“ Vyprsknem a poslintám si pri tom bradu.
„Pokiaľ viem, má sa výborne. Nezomiera.“
Áno, isteže nezomiera. A to len vďaka Michaelovi. Išiel cez mŕtvoly, len aby Emily zachránil život. Hoci to ešte nemá vyhraté, vyzerá to viac ako nádejne.
„Ako môžeš byť taká chamtivá a sebecká, ako som ťa to vychovala?“
„Ja že som chamtivá a sebecká?“ Trepnem šálkou o sklenený konferenčný stolík, len tak zacengá. „A vychoval ma otec.“ Drsne sa s ňou rozlúčim. Ani sa neunúvam otočiť na jej volanie. Len nasadnem do auta a letím rýchlosťou, ktorá je vysoko nad limit, kade ľahšie.
A to sa mi pravdaže vypomstí.
V odraze spätného zrkadla zbadám vytrvalo blikať policajné majáky.
„Kurva!“ Zahreším ako nikdy a odstavím auto na krajnici.
No nič. Skúsim to zahrať. Stiahnem okienko a vrelo sa usmejem na pána policajta.
„Viete akého priestupku ste sa dopustili?“ S nezáujmom si odo mňa vezme papiere a ani nehne brvou. Ten pako nevie kto som?
„Šla som trošku rýchlejšie?“ Našpúlim na neho pery.
„Trochu? Prekročili ste maximálnu povolenú rýchlosť o 25 míľ za hodinu, slečna.“
Páni, to som letela rýchlosťou svetla? To sa mi snaží naznačiť?
„Ospravedlňujem sa, už sa to nestane. Viete, nemám dnes svoj deň.“
„To nemáme skoro všetci. Budem vás musieť pokutovať.“ Vytiahne zápisník a skôr ako doň niečo naškrabe z druhého konca cesty sa ozve mohutný hlas, ktorý ma okamžite pritlačí k sedadlu.
„Ahoj, Larry, ako to ide?“ Kamarátsky osloví toho nepríjemného, nafúkaného poliša.
„Žijem si svoj sen, Jim.“
„Mohol by si na slovíčko?“ Oprie sa o stĺp značky a pustí sa do reči s polišom, teda Larrym. Dobre nepočujem o čom sa bavia, rozumiem len niečo ako – „Tú babu dobre poznám.“ a „Ďakujem za oplatenú láskavosť.“
Potom sa Larry mohutným telom ku mne dotacká a na kamennej tvári uskutoční čosi ako úsmev. „Ospravedlňujem sa slečna, mali ste dôvod ponáhľať sa. Ale nabudúce dupnite na brzdu a nie na plyn.“ Nasadí si okuliare a odfrčí preč. „Príjemný deň, krásavica.“ Zavolá.
Mala som dôvod ponáhľať sa? To už čo je za argument.
S otvorenou pusou hľadím na Jima.
„Ako si to urobil?“ Vystúpim z auta. Vďaka dažďu je ulica vyľudnená.
„Starý známy, dlhoval mi láskavosť.“ Natiahne nado mňa svalnatý biceps a schová ma pod dáždnik.
„To musela byť riadna láskavosť. Neľutuješ, že si ju premrhal na mne?“ Zodvihnem hlavu a zastavím pohľadom až v jeho modrých očiach.
„Neľutujem. Cítim sa ako hrdina.“ Nafúkne sa ako moriak. Vypracovaná hruď takmer potrhá bledomodrú košeľu obopínajúcu jeho telo pri plytkom dýchaní.
„Asi by sme nemali stáť na daždi, kde parkuješ?“
„Neparkujem. Mám predsa zakázané šoférovať.“
Ach, iste. Sprostá, úplne som na to zabudla.
„Prepáč, nechcela som. A čo vlastne v takom počasí robíš vonku?“
„Stretnutia s cvokárom sú nevyhnutné aj takýto nečas.“ Zastrčí si prsty do vrecka obtiahnutých jeansov. Pod tým dáždnikom stojíme ako zaľúbenci.
„Tak ťa odveziem aspoň domov. Súhlasíš?“ Navrhnem mu. Musím mu nejako oplatiť toho otravného poliša.
O pár minút už parkujem pred rovnako dominantným domom ako chlap sediaci vedľa mňa na mieste spolujazdca.
„A ako sa vlastne máš?“ Skôr ako opustí priestor auta sa ho spýtam. Zaujíma ma ako sa mu darí. Na prvý pohľad totižto nevyzerá, že si prešiel pádom na dno.
„Nechceš sa o tom pozhovárať vo vnútri?“
Nemusí ma dlho presviedčať a už sedím v pohodlnom kresle v pracovnej miestnosti. Celá je zariadená zaujímavo. Na stene za mnou visí obraz polonahej éterickej ženy. Tipujem to na drahú maľbu, robená na zákazku. Rám ručne vyrezávaný. Kvalitne opracovaný. Je to dobre vykonaná práca, hodná svojej ceny.
V rohu izby sa nachádzajú dve malé taburetky, vôbec nezapadajú do tohto miesta. Absolútne s ničím neladia. Asi tu majú len dočasné 'bydlisko'.
Na zadnej stene, ktorá je spolovice presklená vidno do pomerne veľkej záhrady. Nie je v nej žiaden strom, len rozľahlý trávnik a živý plot. Pred oknom stojí mohutný pracovný stôl. Zasypaný je pracovnými papiermi týkajúcich sa bytov a domov. Je to pochopiteľné, keďže Jim pracuje s realitami. Drevená podlaha na mňa pôsobí sterilne. Dobre sa tu na to pozerá.
„Dáš si niečo?“
„Iste, džús.“ Vrelo sa na neho usmejem. Vyhovie mojej požiadavke a ladnou chôdzou odíde do kuchyne. Nedá sa nevšimnúť, ako sa jeho zadok v jeansoch hrdo vystavuje. Akoby hovoril pozeraj sa na mňa.
Ja vstanem z kresla a rozhodnem sa ísť preskúmať ten záhadný obraz.
Zaujal ma hlavne ten mierny erotický podtón aký má a samozrejme neznáma žena na ňom. Znalecky sa na neho zadívam a nechám, nech mi porozpráva svoj príbeh.
Čím dlhšie na neho hľadím, tým sa mi zdá neznáma éterická žena známa. Pohľad upriamim na autora maľby. V rohu sa mi prevedie známe meno.
Charlotte.
Snáď nie teplá Charlotte?
Ochmôjbože!
Dlhé vlnité gaštanové vlasy rozprestreté na nahom chrbte posiatom kvapkami vody. Zadok zahalený tenkou látkou a tajomný pohľad z profilu. Dlhé súmerné nohy. Členok ozdobený kvetinovým tetovaním.
Tá éterická žena som JA!?!
Zvečnená v známej situácii, ktorá sa odohrala na naše prvé výročie. Pohľad, ktorý som mu venovala, keď som vyšla zo sprchy. Dráždila ho telom.
Vyprovokovala som ho do šialenstva. Veľmi sa chcel vtedy so mnou vyspať. Nedovolila som mu to. Smel sa len dotýkať.
Doriti! Kedy to bolo namaľované?
December 1984.
Vtedy som sa rozišla s Jimom. A spoznala Michaela.
To je irónia ako prasa.
A teraz máme začiatok januára 1989.
„Páči sa ti?“ Za mojím chrbtom ma vyruší Jimov tajomný hlas.
„Ty si bol so Charlotte v kontakte?“
„Len ten jediný raz. Dal som ho namaľovať pre teba, ako dar.“ Smutne sklopí hlavu. Dal ho namaľovať pre mňa?
„Ale skôr ako som ti ho stihol dať. Rozišli sme sa.“
Pocítim výčitku svedomia.
„Prečo práve takto?“ Prejdem prstom po línii mojich vlastných kriviek. Nikdy som sa tak výnimočne necítila.
„V tú noc si bola nádherná. Vôňa tvojho Dioru ma paralyzovala. A keď si sa predo mnou zjavila nahá, takmer som onemel. Dokázal by som sa ťa dotýkať večne.“
Och, nie. Čo to robí? On ma balí?
„Bolo to dávno.“ Sadnem si späť do kresla. Sexuálne napätie medzi nami by sa dalo krájať.
„A ja to mám denne pred očami.“
„A Lindsay ti na ten obraz nič nepovedala?“ Opýtam sa na jeho bývalú. Vždy to zvrtnem na ňu.
„Ona bola len náplasť za teba.“ Zaskočí ma. Veď sa mali brať.
„Nikdy som ju nemiloval. No na sex s ňou sa sťažovať nemôžem.“ Sadne si do koženého kresla stojaceho hneď oproti môjmu. Oddeľuje nás len konferenčný stolík. Podá mi pohár s čerstvou ovocnou šťavou a oprie sa o operadlo. Prstami si prejde po dvojdňovom strnisku a hlasno sa nadýchne. Do nosa mi udrie vôňa jeho parfumu. Okamžite ho identifikujem. Armani. Nosil ho už v tej dobe, keď sme spolu randili. Odpije si z whisky a jazykom pomaly prejde po perách.
Pri pohľade na neho okamžite zmeraviem a pohár sa mi na pol ceste zastaví pred ústami.
„Deje sa niečo? Hodí na mňa skúmavý pohľad keď zbadá, ako na neho civím a prehodí si nohu cez koleno.
„Načo si ma sem vlastne zavolal?“ Nájdem spojenie s reálnym svetom a konečne si odpijem.
„Chcela si sa porozprávať. A vlastne keď už si tu, mám ešte jednu prosbu.“ Vstane z kresla a presunie sa k na mieru vyrezávanej polici s kvantom kníh. Jednu z nich vysunie a sadne si vedľa mňa.
„Mal som veľa voľného času, tak som si prečítal tvoj román.“ Položí knihu na stôl a prstami prejde po lesklej obálke. Začnem sa červenať. Pokúsim sa odvrátiť tvár, aby nezbadal môj rumenec. Ale nejde to. Sedí až príliš blízko. Boky máme na sebe doslovne nalepené.
„Netušila som, že si na také veci.“ Naoko ľahostajne odfrknem. V skutočnosti pištím od radosti, že si ju prečítal.
„Veď je od teba.“ Otvorí knihu na prednej strane a podá mi modro-zlaté atramentové pero. Poprosí ma o venovanie.
Vezmem pero a knihu z jeho rúk, pričom tie moje sa trasú. Popremýšľam, čo mu tam dám. Nakoniec úhľadným písmom napíšem:
Nič iné mi v tejto situácii nenapadne. Myseľ mám absolútne vygumovanú.
Podám mu knihu a venujem jeden vrelý úsmev. Vezme si ju odo mňa a niečo si zamrmle. Vstane (chvalabohu) a založí ju späť medzi ostatné.
V tom sa prudko otočí a ukazovákom pred sebou zatočí.
„Vieš, jedna vec mi nedá spávať.“ Nedokončí vetu.
„Aká?“ Položím nedopitý pohár džúsu na mahagónový stôl.
„Ten Blake Listter. To som ja. Všakže?“
Prudko preglgnem. Svojou otázkou ma absolútne odrovnal.
„Prečo si myslíš, že si to práve ty?“ Povýšenecky sa zasmejem.
„A nie som?“
„Všetci naokolo si myslia, že inšpiráciou mi bol Michael.“
„Ale nebol.“
Trafí klinec po hlavičke. Nebol mi inšpiráciou.
„Bol som to ja. Poznám sa. Po celú dobu si na mňa myslela, však?“ Sebaisto ma prepaľuje pohľadom.
Je pravda, že občas mi myšlienky tápali v minulosti a spomínala som na momenty strávené s ním. Ale išlo to zo mňa spontánne. Len som písala.
„Príliš sa s ním identifikuješ.“
„Nie, neidentifikujem. Jednoducho mi len povedz pravdu. Ja som ti bol inšpiráciou?“
No ak si o sebe myslí, že je zazobaný, arogantný, samoľúby, šialený a dominantný - tak áno, je to on.
Nahodí mužný postoj a mohutné ruky si prekríži na vypracovanej hrudi. A ja v tejto chvíli nedokážem zo seba vydať ani jedno jediné slovíčko. Pri pohľade na jeho telo sa cítim absolútne nemožne.
Prečo som sa s ním vtedy nevyspala? Vyzerá ako boh.
Preženie sa mi hlavou nezmyselná otázka.
No iste, lebo som nebola pripravená a taká nadržaná ako teraz a v podstate som nevedela o čom sex je. Alebo o moje panenstvo ma mal pripraviť ten pravý? Už v tej dobe som vedela, že Jim to nebude. Bol príliš zahĺbený do seba. Viac ako na ostatných, myslel na vlastné dobro.
Charakterizovala by som ho dvomi slovami.
Sexy bastard.
Kombinácia jeho zjavu, mužného hlasu a zvádzacích schopností je však magnetická.
Zapôsobil na mňa ako pred rokmi, keď som mu okamžite podľahla.
Ako je možné, že strácam pri ňom hlavu? Veď mám Michaela, to jeho milujem.
Ale ani myšlienka na neho ma nijako nezastaví. Začnem koketovať.
„Možno bol.“ Prehodím jednu nohu cez druhú a lakťom sa opriem o operadlo kresla. Ukazovák si priložím k spánku a prižmúrim oči.
„Ako odpoveď mi to bohato stačí.“ Presunie sa ku mne a chytí ma za zápästie. Donúti ma postaviť sa. Jednou rukou ma chytí za bok a zatlačí k pracovnému stolu.
Som natoľko opantaná, že sa mu nedokážem brániť.
Alebo nechcem?
Chytí ma za zadok a pevne mi ho stisne. Zhlboka vydýchnem.
Začne sa ku mne približovať a tým ma donúti si na stôl ľahnúť. Pobozká ma na krk a dychtivo mi rozdrapne blúzku. Gombíky z nej lietajú navôkol ako šrapnely a dopadajú na zem. Naskytne sa mu pohľad na moje plné prsia odeté v čipkovanej podprsenke. Dar od Michaela.
Bože! Nie! Čo to robím?
Chcem to ukončiť, ale nedokážem to. Moje telo je absolútne bezvládne. Namiesto toho sa nechám vášnivo bozkávať.
Priľahne ma ešte pevnejšie. Ruky mi vystrie nad hlavu a tým zhodí na zem telefón spolu s malou stolnou lampičkou. Jednu nohu si vyloží vedľa môjho boku a tvrdým rozkrokom sa začne šúchať o moje stehno. Ani si to neuvedomím a jeden prsník mám celkom nahý. Zbadám to, až keď sa ho živočíšne zmocní perami.
To už je jasný signál. Dosť!!!!!!
„Nie, Jim! To nemôžem. Nechcem!“ Celou silou, ktorú ešte pozbieram ho od seba odhodím a zleziem zo stola. Bleskovo si navlečiem podprsenku a nejako sa pokúsim zapnúť blúzku. Ale bez gombíkov mi to asi pôjde ťažko.
„Hanbíš sa? Ale ja už som ťa nahú videl. A nie raz.“ Jednou rukou sa oprie o okraj stola a svaly na predlaktí sa mu výrazne napnú.
„Áno, hanbím sa.“
„Prečo si sa teda podvolila?“ Napraví si rozlietané tmavé vlasy.
„Ja neviem. Neuvažovala som triezvo. Bola to obrovská chyba.“
„Takže chyba?“ Neberie ohľad na to, že som ho pred malou chvíľou odmietla a suverénne ma k sebe pritisne. Jeho erekcia ma tlačí na podbruško. „Vidíš, čo so mnou robíš?“ Vezme mi ruku a položí na rozkrok. Pumpuje mu ako o život.
„Jim, prestaň!“ Odskočím od neho. Začínam mať strach. A on to vycíti.
„Neboj sa. Nič ti neurobím. Len mi odpovedz na jednu otázku. Keby v tom pokračujem, vyspíš sa so mnou?“
„Nevyspím!“ Rozhodne prehlásim. „Tak ďaleko by som nikdy nezašla.“
„Skoro si to urobila.“
„Nechaj ma, prosím, odísť.“ Zúfalo a zmätene z toho čo sa tu stalo ho poprosím.
„Vieš o tom, že si mi týmto poskytla malú kvapku nádeje?“
„Jim, nič som ti neposkytla.“ Zhrabnem svoje veci a utekám svižným krokom z jeho dosahu. Nastúpim do auta a čo najrýchlejšie sa snažím dostať späť na ranč.
Prekristapána, čo som to vykonala? Nechala som sa zviesť mužom, ku ktorému absolútne nič necítim. Opantala ma len jeho fyzická príťažlivosť.
So slzami v očiach a s nečistým svedomím šoférujem auto rýchlejšie ako obvykle. A nech ma pokutuje aj sám náčelník policajného zboru. Je mi to jedno.
Na čelné sklo dopadajú mohutné kvapky dažďa. Cesta je absolútne prázdna, som na nej len ja.
Dupnem prudko na brzdu a zastavím motor. Buchnem si čelo o volant a zavriem oči. Ako sa Michaelovi pozriem do tváre? Veď som ho takmer podviedla.
S dobrým úmyslom ma podporoval. Chcel, aby som Jimovi pomohla. Hoci na neho žiarlil. Nepovedal mi to, ale dá sa to ľahko vycítiť.
A ja? Zradím jeho dôveru a nechám sebou hodiť o stôl ako z nejakého lacného porna. A takmer sa nechám pretiahnuť.
Bože!
Opätovne naštartujem motor. Už som takmer doma.
Zaparkujem auto a v strese vojdem do obývacej miestnosti. Michael spolu s Megan sedia uprostred koberca a hrajú sa s plyšovými hračkami.
Zovrie mi srdce.
„Ahoj, chýbala si nám.“ Vstane zo zeme a malú vezme do náručia.
„Ahojte.“ Vyvedená z miery uhnem pohľadom a snažím sa pred ním ujsť. To sa mi však nepodarí.
„Ešte pusu.“ Odhrnie mi rozpustené vlhké vlasy a zarazí sa. Natočí mi bradu nabok a zmätene pokrúti hlavou.
„Čo to má znamenať?“
„Čo?“ Roztraseným hlasom sa ho opýtam. Iba blázon by si nevšimol, že nie som vo svojej koži.
„Kde si vlastne bola?“ Nasilu mi roztiahne sako, pod ktorým si skrývam potrhanú blúzku.
„Božemôj!“ Ustúpi o tri kroky vzad a Megie pevne zovrie v náručí. Ako keby patrila len jemu.
Vletím nosom do kabelky a vytiahnem z nej malé zrkadielko. V domnienke, že mám niečo špinavé na krku vztýčim bradu a obzriem sa v odraze zrkadla. V tom mi do hrdla udrie prudký tep. Takmer sa nemôžem nadýchnuť.
Obrovský krvavý cucflek.
Jim, ten bastard jeden.
Komentáre
Prehľad komentárov
Thank you, Very good stuff!
i need a essay written https://ouressays.com custom essays no plagiarism https://bestpaperwritingservice.com
:DDD
(Veroniqa, 11. 8. 2014 15:58)no tesim sa predovsetkym na pokracovanie. inak, ten jej byvaly musi byt kus chlapa :D
.....
(Mišelína, 10. 8. 2014 22:30)
Moment moment... kedy sme sa dostali k Allisoninej mame? Niečo mi ušlo? :D Zásadný skok si spravila!
Teraz trochu pozmením taktiku a na začiatok ti poviem malú kritiku: chyby. Celkom dosť si ich tam prehliadla. Chce to asi fakt tie okuliare, ženo :D
Do textu sa nám votrel aj Fredík so svojou pesničkou, pochybujem, že existuje čitateľ, ktorý by to video preskočil a nepustil si to... Pekný výber!
All a Jim - keďže si mi dala ako-také nápovedy predtým, tak som čakala niečo podobné... A najradšej by som hlavnú hrdinku preventívne prefackala za hriešne myšlienky a hlavne za to, že sa nechala zatiahnuť k nemu domov! :D Je mi jasné, že na túto kapitolu mal veľký vplyv aj výber tvojej literatúry (you know what I mean) a je to tam nepochybne poznať, to nezaprieš. Čo k tomu dodať? Fyzická príťažlivosť je potvora a All asi potrebovala "dobrodružstvo", evidentne 3:)
Zabila si to koncom, to som veru nečakala vôbec a koooonečne poriadny zvrat v deji a som STRAŠNE zvedavá ako to vyriešiš a čo sa bude diať... myslím, že tam je ešte aj nejaká nevyriešená vec s Jimom, jej matka atď. Rozohrala si veľkú šachovú partiu, no máš čo robiť, aby si to dobojovala do konca na všetkých frontoch.
Fúúúúúúúú, ale ten cucflek!!!! Brilantný nápad a oživenie! Okorenilo to neskutočne dej a ja viem - chudák Michael - ale aj také veci sa stávajú. Aj medzi tým najzamilovanejším párom k tomu môže dôjsť, Michaelove vzťahy nie sú výnimkou... Dúfam, že teraz horlivo píšeš pokračovanie, lebo ak nebude nová (a dlhááááááááá) kapitola do 2 týždňov, tak asi skolabujem :D
BIG PLUS za záver, naozaj!!!! Len tak ďalej!
Keep Michaeling!
xx
how to teach essay writing l88kuf
(Gregorycek, 6. 4. 2023 3:18)