J. Randy Taraborrelli 1978
Keď sme ja a John Whyman, fotograf, prudko zastavili pred zlovestne vyzerajúcou čiernou bránou z tepaného železa na Hayvenhurst 4641, Jacksonovic nehnuteľnosti, bola otvorená, napriek tomu Whyman stlačil bzučiak. Počuli sme o zlých strážnych psoch a nechceli nič riskovať. Zdalo sa, že sa zreteľne viditeľná elektronická kamera namontovaná na 15 stôp vysokom stĺpe priblížila pre bližšií záber. Naše postavy, ako sme sa neskôr dozvedeli, boli premietnuté na uzavretom okruhu TV obrazovky v Jacksonovic kuchyni. "Môžete vojsť", povedal neznámy mužský hlas. Zastavili sme na kruhovej príjazdovej ceste, stanovišti automobilov značky Cadilak, Rolls Royce, Mercedes Benz, Datsun 240Z a Pantara. Tri zúrivé strážne psi zavreté na konci cesty skákali cez drôtený plot. Ich divoký štekot kontrastoval s chrapľavým krikom troch veľkých pávov - jeden z nich, úplne biely bol zatvorený hneď vedľa. Zvuk, ktorý pávy vydávali pripomínal niečo medzi detským vzlykot a mačacím nárekom. Rozhodli sme sa počkať v aute. Keď som sa obzeral okolo, všimol som si na zákazku vyrobené značky, Jackson 5 Boulevard, umiestnené na kmeni susedného stromu. Naľavo stálo basketbalové ihrisko. Pozrel som na dvojposchodový dom a všimol si 4 bezvýrazných tvárou dívajúcich sa na nás z mnohých okien. Michael, LaToya, Randy a ich matka, Katherine, boli nalepení na okenné tabule, ako keby boli väzni v izolácii.
Zdalo sa, že nás nikto nechcel oslobodiť, takže sme využili šance, vyliezli z auta a prišli pred hlavné dvere. Zazvonil som. Otvorila 22-ročná LaToya, oblečená v tenisovom drese. Keď sa za chvíľu na to dostavil Michael, ospravedlnila sa. LaToya vyšla na cestu, nasadla do športového červeného Mercedesu s odklápacou strechou a "odfrčala".
"Teší ma, že ste to zvládli," povedal Michael, keď sme si potriasli rukou.
Mal na sebe žlté tričko Jaws, čierne jeansy a safari klobúk pod ktorým sa vlnil jeho afro účes. Bol bosý a zdal sa mi príšerne chudý. Hovoril zvláštnym šepotom, ktorý sa zdal byť ešte tichší než minulý týždeň, kedy sme spolu naposledy hovorili. Presne za týždeň oslavoval dvadsiate narodeniny.
Michael nás skrz dom zaviedol do obývačky. Obrovský žlto-zelený papagáj sedel na bidielku za oknom na rímse a pojedal arašidy. Červeno-modro-žltý kakadu nás pozorne sledoval cez ďalšie okno. Keď sme sa posadili vydal ušitrhajúci škrek. Náhle som sa cítil ako v Zoo.
"Ako to, že si svojim hosťom neponúkol limonádu?" Spýtala sa Katherine svojho syna, keď vošla do izby. Nemohol som nezaregistrovať, že sa pohybovala s nepatrným krívaním, čo bol následok obrny, ktorú prekonala ako dieťa. V istých chvíľach bol handicap zreteľnejší.
"Oh, prepáčte," zamrmlal Michael. Rýchlo odbehol do kuchyne a dal mi tak príležitosť porozprávať sa s jeho 49-ročnou matkou zatiaľ čo fotografom dával dokopy svoje vybavenie.
Dom, v ktorom žili od roku 1971, bol kombináciou nevýrazne žltej, svetlo zelenej a bielej, odrazom vrelej Katherininej osobnosti. Bola priateľská a vyžarovala z nej láskavosť. Povedala mi, že bola poverená zariadením domu. Spomenula, že Michaelovým obľúbeným jedlom je horúci jablkový závin a sladké zemiakové koláče.
"V súčasnej dobe ho však nedokážem prinútiť, aby jedol. Stále sa snažím," povedala, krčiac ramenami. "Stále mám za to, že bude jesť, až dostane hlad, ale on nikdy hlad nemáva. Všimol ste si aký je chudý? Trápi ma to."
Pozrel som okolo na honosné zariadenie. "Posledné roky boli určite dobré," povedal som Katherine. "Možno najlepšie vo vašom živote?"
"Nie tak celkom," odpovedala zamyslene. "Najlepšie roky som zažila, keď mal Michael tri a ja som s ním spievala ľudové pesničky. Vždy som chcela byť country hviezdou, ale kto kedy v tej dobe počul o čierne country star? Avšak, chlapci mali jednu spálňu, kde spali všetci pohromade na trojposteli. Skôr než išli spať, všetci sme spievali. Boli sme tak šťastní. Vzdala by som sa všetkého, čo teraz máme pre jeden z týchto dní, kedy bolo všetko tak ľahšie. Keď sme prvýkrát prišli do Kalifornie, už si ani nepamätám, koľkokrát som povedala, "Priala by som si, aby boli veci také ako v Gary." Ale nič už nebolo rovnaké, "dodala smutne. "Teraz sa všetko zmenilo."
Michael prišiel späť do izby, točil s dvoma pohármi limonády. Jednu odovzdal mne, druhú fotografovi a potom sa posadil na stoličku, v lotosovej pozícii. Katherine sa ospravedlnila.
Počas nášho dvojhodinového rozhovoru sa Michael podelil o svoje názory na veľa vecí. "Neviem toho príliš o politike," pripustil. "Zrejme nič. Niekto mi nedávno povedal, že bol Gerald Ford prezidentom."
Hlasno sa zasmial, čo robil často; to popoludnie bol v dobrej nálade, vôbec nebol tou plachou, samotárskou superstar, ktorou sa stal za niekoľko rokov. Smial som sa s ním, pretože som si bol istý, že išlo o vtip, ale nešlo. Hovoril vážne.
"Pamätám si, keď bol viceprezident," zamyslene pokračoval. "Na to si spomínam. Ale prezident?" Bezmocne potriasol ramenami. "To som nejako nezaregistroval."
Počas niekoľkých najbližších rokov sa Michael stal dychtivým čitateľom a vymieňal si názory na politiku s Jane Fondovou, ale vtedy bol Michael naivný, pokiaľ išlo o súčasné dianie. Ohromený touto extrémnou izoláciou 20-ročného človeka, začal som pátrať hlbšie. "Ako sa udržuješ v kontakte so súčasným dianím? Čítaš noviny? Sleduješ televíziu?"
"Sledujem kreslené filmy," odpovedal.
"Milujem kreslené filmy". Jeho oči sa rozžiarili.
"Mám veľmi rád Disneyho. Kúzelné kráľovstvo. Disneyland. Je to tak magické miesto. Walt Disney bol rojko, rovnako ako ja. A svoje sny uskutočnil ako ja. Dúfam."
"Ale čo udalosti súčasnosti?"
Michael sa na mňa bezvýrazne pozrel. "Súčasné udalosti?"
"Čítaš noviny?" Opakoval som.
Zatriasol hlavou. "Nie. Vieš, mám rád showbusiness. Neustále počúvam hudbu. Sledujem staré filmy. Filmy s Fredom Astairom, Genom Kellym, ktorého mám rád a Sammym Davisom. Sledoval by som ich 24 hodín denne. To je to, čo mám najradšej. Showbusiness, chápete? "
Chvíľu sme sa rozprávali o starých filmoch, o jeho účinkovaní v Čarodejovi, filme, ktorý práve dotočil a v ktorom hral strašiaka. Spýtal som sa, čo videl ako najväčšiu profesijnu výzvu.
"Splniť to, čo odo mňa očakáva Joseph."
"Joseph? Kto je Jospeh?" Uvažoval som.
"Môj otec, Joseph."
"Oslovuješ svojho otca menom?" Spýtal som sa.
"Uh-huh." (Súhlas)
"A splniť to, čo od teba očakáva je profesijná výzva?"
Michael zadumal nad mojou otázkou. "Áno, profesijná výzva."
"A čo osobná výzva?"
"Moja profesijná a osobná výzva je jedno a to isté," povedal nepokojne. "Jednoducho chcem baviť. Viete, keď som bol v druhej triede, učiteľka sa ma spýtala, čo by som si prial. Prial som si dom, mier na svete a byť schopný baviť ... môžeme hovoriť o niečom inom?
"Máš priateľov, ktorým môžeš naozaj dôverovať?"
Michael sa krútil. "Nie, ani nie. Mám pocit, že som celkom osamelý."
"A čo Tatum O'Neal?" Uvažoval som.
Michael pokrčil ramenami. "Je milá. Mala skutočne radosť, keď som získal rolu v čarodejníkovi. Ona a Ryan stáli po mojom boku, pomáhali mi s textom a ja som im veľmi zaviazaný. Zdá sa mi, že mi Tatum rozumie. Naučí ma ako riadiť auto. Zoznamuje ma s ľuďmi, známymi ľuďmi. Ale mojím skutočným randením sú dievčatá, ktoré tu stoja pred bránou. Chodím von a podpisujte sa im, keď to ide. Páči sa im to. Stoja na jednej strane brány a ja na druhej. "
"Chceš tým povedať, že je brána zatvorená?" Spýtal som sa.
"Oh, jasne. Samozrejme."
"A nejakí iní priatelia?"
"No, mám jedného priateľa," povedal. "Veľmi drahého, blízkeho priateľa, ktorému môžem zveriť svoje najhlbšie, najtemnejšie tajomstvá, pretože ona to nikomu neprezradí, živej duši. Jej meno je.“ Urobil dramatickú pauzu. „Slečna Diana Ross. "
"Máš hlboké, temné tajomstvá Michael?"
Zasmial sa, "Všetci majú hlboké, temné tajomstvá."
V tomto bode sa k Michaelovi pridali jeho bratia Jackie, Tito, Marlon a Randy.
Michael hovoril o úspechu ich skupiny v MOTOWNe a fanatickej hystérii, ktorú priniesla ich sláva, ktorú Motown opatril titulom "Jacksonmánia."
"Raz sa v obchode s nahrávkami sa objavila asi tisícka detí," povedal tichým tónom. "Všetci sa tlačili dopredu a rozbili okno. Veľký kus okna spadol na jednu z dievčat. A jej hrdlo ... urobil pauzu pre efekt," zostalo rozrezané." Michael rýchlo ukazovákom prešiel po svojom krku.
"Michael, nechaj toho. Je to hrubé," povedal jeho mladší brat Randy.
Michael ignoroval Randyho a pokračoval vo svojej historke. "Proste ju prerezal. Pamätám, že krv bola všade. Bože, toľko krvi. A ona siahla po svojom hrdle a krvácala a nikto jej nevenoval pozornosť. Prečo? Pretože som tam bol ja a oni chceli môj podpis." Michael si povzdychol. "Rozmýšľam, čo sa jej stalo."
"Pravdepodobne zomrela," zareptal Tito. Jackie sa snažil potlačiť smiech.
Fanúšikovia sú rovnako tak prekliatím ako požehnaním. "Máme tri strážne psy. Jeden sa volá Heavy, druhý Black Girl a ten ďalší meno nemá," povedal Michael. "Musíme ich mať" trval na svojom. "Vieš, raz jedna žena preskočila plot, dostala sa dnu a usadila sa tu. Prišli sme domov, ona sa na nás pozrela a povedala.." Obracia sa k Marlonovi o pomoc. "Čo to povedala?"
"Povedala: Som tu, pretože ma poslal Boh, "odpovedal Marlon.
"Yeah, poslal ju Boh," opakoval Michael.
Jackie sa znova smial. "Jasne, poslal ju Boh, aby sa posadila v Jacksonových dome a čakala na nás, aby získala autogram a snáď aj spoločnú fotku. Bola na duchovnú misiu. Človeče, to je vtipné."
"A potom raz sa nejako podarilo dovnútra dostať celej rodine, prešli si celý dom," pokračoval Michael. "Prezerali si všetky naše materiály, nachádzali naše najsúkromnejšie veci. A Janet tu bola, úplne sama. Bolo to strašidelné. A niekedy sa fanúšikovia pýtajú na divné otázky. Majú pocit, že nie ste skutoční. Raz sa ma fanúšik pred všetkými opýtal na hrozne trápnu vec. Povedal: Chodíš do kúpeľne? - Toľko som sa hanbil."
Uprostred rozhovoru, sa dobromyseľné bratské podpichovanie zvrtlo, keď niekto prišiel s témou prezývok.
"Mike má prezývku," povedal Jackie. "Je vážne dobrá."
Michaelova smejúca sa tvár sa náhle zmenila vo smrteľne vážnu. "Opováž sa Jackie," varoval ho. Otočil sa.
"Hovoríme mu ..."
"Prosím, chlapci!" prosil ich Michael.
"Veľký nos," pokračoval Jackie, nehľadiac na Michaelove rozpaky.
Bratia sa smiali. Michaelova tvár bola jeden veľký rumenec.
"Yeah, Veľký nos," opakoval Marlon, smejúci sa. "Hovoríme mu Veľký nos." Marlon sa natiahol a šťuchal žartovne do Michaela. "Čo je, Veľký nos?"
Ale Michael sa nesmial. Zdalo sa, že sa uzavrel. Ostatní ho ignorovali a pokračovali v tejto hre kým nevyzeral, že sa rozplače. Po zvyšok popoludnia už sotva prehovoril.
"To nie je vtipné chlapci," povedal Tito svojím monotónnym hlasom.
Keď skončilo interview, išli sme von zaobstarať nejaké fotky v slnečnej horúcej Kalifornii. Otec Joseph Jackson, mohutný, šesť stôp vysoký s materským znamienkom na tvári, tenkým fúzikmi a prsteňom zdobeným diamantom veľkosti guľôčky, vošiel pyšne si vykračujúc na dvorček. "Chlapci sa fotiť nebudú," povedal fotografovi Whymanovi.
"Ale pracovník propagácie z EPIC nám povedal, aby sme prišli vystrojení na fotenie," protestoval Marlon.
"Možno môžeme urobiť pár snímok spoločne s vami," ponúkol Whyman a dúfal, že Josepha obmäkčí.
Joe zvážil ponuku. Zhlboka sa nadýchol a nadul hrudník. "Poďme sa odfotiť chlapci."
Po fotografickom sedení fotograf a Michael zišli k susedným voliéram, kde sa nachádzali veľké farebné vtáky. Joseph Jackson pristúpil ku mne.
"Viete, mám svoju teóriu o výchove dieťaťa," povedal náhle, hoci som sa ho na nič nepýtal. "Môj otec bol prísny. Bol to učiteľ a ku mne sa správal, ako by som bol jedným z jeho študentov, nie ako k synovi. Nikdy som sa od neho nedočkal osobitného zaobchádzania. A som tomu rád. Keď som bol malý, bol som prísne vychovaný a vďaka tomu som bol schopný dosiahnuť mnohých vecí. Aj moje deti boli prísne vychované a pozrite, čo dosiahli. Myslím, že by sa deti mali svojich rodičov viac báť. Je správne, keď sa vás trochu bojí. Je to dobré ako pre nich, tak pre rodičov. Pre týchto chlapcov som urobil to najlepšie, najlepšie čo som mohol. "
"Sklamali vás niekedy?" Spýtal som sa.
Joe uvažoval nad otázkou. "Mnohokrát," povedal. "Vezmite si Jermaina. Jermaine je s Berrym v MOTOWNe namiesto tu s nami. Dal prednosť Berrymu. Viete, aký to je pocit? Vážne to bolí. Priamo tu." Joe ukázal na ľavú stranu hrudníka svoju zovretú päsťou.
"Bol som sklamaný aj mnohokrát inokedy," pokračoval. "Ale nemyslím si, že som niekedy svojích chlapcov nechal v úzkych. Keby áno, bolo by to pre nich veľmi zlé. Snažíte sa, ako najlepšie to ide, s výchovou detí. Pomohlo, že sa mali na čo tešiť."
"Moji chlapci mali vždy o zábavu postarané a ja, aby som ich trénoval. A tiež hrajú charakter posilňujúce športy ako futbal a baseball," predniesol hrdo." Povedali vám to? Jackie mohol byť baseballovým hráčom, keby chcel. Medzi tými najlepšími. Chicago White Sox. Všetci sú v športe dobrí. Až na Michaela. V živote nezdvihol pálku." Usmial sa Joe. "Nevedel by, čo s ňou.Doberajú si ho kvôli tomu, ale on sa tým veľmi nebaví. Michael bol vždy veľmi veľmi citlivý."
"Ďalšia vec, ktorú by ste mali vedieť o Michaelovi," povedal Joe „Je, že chcel byť zabávačom od 4 rokov. A vždy chcel byť jednotkou. To je dôvod, prečo ho toľko štvú športy, jeho bratia ho v športoch prekonajú. Ale v hudbe Michael vie, že je najlepší. Najlepší,“ opakoval Joe, pokyvujúc hlavou. "To je to, čím chcel Michael vždy byť. Jednotkou. "
"A keď hovoríme o Michaelovi, Marlon mi povedal, čo sa stalo. Nenapíšete o tej veci s Michaelovou prezývkou, že nie?" spýtal sa.
Povedal som mu, že si nie som istý, ako s tým naložím.
„Nepáči sa mu tá prezývka, ktorú mu dali. Mrzuté pery. "
"Mrzuté pery? Povedali mi, že jeho prezývka je Veľký nos."
"Oh, áno," povedal Joe." Ten chlapec je tak háklivý na svoj nos. Zdá sa vám na ňom niečo zlé?"
Pokrútil som hlavou. "Nie, vôbec nie."
"Ani mne," povedal Joe. "Ale on o tom stále hovorí. Jeho hlúpy nos. Vyhrážal, že si ho dá upraviť. Čo s ním môže robiť?“ Pozrel sa Joe zmätene. "Povedal som mu, že by som mu namlátil, keby si ho niekedy dal upraviť.“ Zasmial sa. „Nepotrebujete opravovať niečo, čo nie je zlomené. Jeho nos je skvelý. Vyzerá ako môj."
Následne sa Michael vrátil do obývačky, aby sa podelil o pár posledných pohľadov na život a kariéru. Ako sme ho ja a fotograf pozorovali, položil svoju ľavú nohu cez pravé koleno a začal sa roztržito pohrávať s nechtami na nohách.
"Keď nie som na pódiu, nie som ten istý človek. Som iný," komentoval. "Zdá sa mi, že som v istom zmysle na pódiu závislý. Keď sa na neho nedostanem nejakú dobu mám záchvaty a šaliem. Začnem plakať a konám divne a úplne pomätene. Nežartujem, naozaj je to tak. Začnem tancovať po celom dome."
Začal hovoriť rýchlo. "Je to ako keby som prišiel o časť samého seba a musel ju získať späť, pretože ak by som ju nezískal, nebol by som kompletný. Takže musím tancovať a spievať, chápete? Mám také nutkanie. Pódium je jediné miesto, kde sa cítim uvoľnene. Necítim sa uvoľnene medzi ...," urobil pauzu a hľadal správne slovo."Normálnymi ľuďmi. Ale keď sa dostanem na pódium, skutočne sa otvorím a nemám žiadne problémy. Nezáleží na ničom, čo sa deje v mojom živote. Som tam hore, v pohode a hovorím si, "To je ono. To je domov. To je miesto, kde presne mám byť, kde Boh chcel, aby som bol" Na scéne som neobmedzený. Som jednička. Ale keď som mimo pódium," pokrčil plecami. "Nie som tak úplne ..." znovu urobil pauzu a snažil sa nájsť správne slovo. "Šťastný."
Predtým tohto dňa som viedol rozhovor so Sidnym Lumetom, režisérom Čarodeja. "Michael Jackson je ten najnadanejších umelec, ktorého svet videl od čias, tuším, Jamesa Deana Povedal mi Lumet. Je to vynikajúci herec a tanečník, pravdepodobne jeden z najvzácnejších umelcov s ktorými som kedy pracoval. Jeho talent je úžasný."
Podelil som sa o Lumetův komentár s Michaelom. Na chvíľu sa zdal v rozpakoch. "Kto je James Dean?" Spýtal sa.
Neskôr začal hovoriť o svojej úlohe strašiaka v čarodejníkovi. "Čo sa mi páči na mojej postave," popisoval. "Je jeho, myslím, že by sa to dalo nazvať zmätenosť. Vie, že má tieto, eh, problémy, ale tak celkom nevie, prečo ich má alebo ako sa ich zbaviť. A je si vedomý, že vníma veci inak ako všetci ostatní, ale nemôže prísť na to prečo. Nie je ako ostatní ľudia. Nikto mu nerozumie. Takže celým životom prechádza s týmto, eh...“ urobil pauzu. "Zmätkom."
Michael Jackson sa na sekundu odvrátil od svojich nechtov na nohách. "Všetci si myslia, že je veľmi výnimočný," zamyslene zakončoval. "Ale v skutočnosti je veľmi smutný. Je tak, tak smutný. Chápete? Pýtal sa s naliehavosťou." Rozumiete jeho smútku? "