Dvadsiataštvrtá časť
MICHAEL
„Ako bolo v Londýne, Michael?“ spýtal sa ma Marlon a s čudným výrazom v tvári ma potľapkal po pleci.
„Aké je to mať vlastné dvojča rovno v Londýne,“ pristúpila ku mne Janet a objala ma. „Som na teba pyšná. Si skvelý, braček.“
„Ďakujem.“ potichu som odvetil. „Nehnevajte sa na mňa, ale už pôjdem do svojej izby. Zajtra sa o tom môžeme porozprávať,“ zívol som si. Pomalým, unaveným tempom som sa postavil zo semišového gauča. „Vďaka mami, za privítanie...aj za šálku skvelého čaju.“ vtisol som jej pusu na líce.
„Konečne doma.“ spokojne som si povzdychol a hodil som sa do mojej milovanej postele.
KLOP-KLOP-KLOP. Moje sladké vylihovanie narušil zvuk klopkajúcej osoby, ktorá sa nachádzala za dverami mojej izby. „Áno.“
„Ahoj, smiem ešte na minútku.“
„Marlon, myslel som si, že sme tému Londýn odložili na zajtra.“ nervózne som sa na neho pozrel.
„Nejde tu o to, teda vlastne hej, nie, teda vlastne niečo v tom zmysle. Trochu to s tým Londýnom súvisí, ale nie priamo. Potrebujem to s tebou prebrať o samote.“
Pobavene som sa pozrel na Marlonovú tvár a nechal ho vojsť do izby.
„Vieš Michael, ide o...ako začať.“ posadil sa do postele vedľa mňa. „ Všetci vieme, že si tam nebol, hm, v tom Londýne sám. A tak mi napadlo.“
„Marlon o čo ti ide?“ nechápavo som sa na neho pozeral.
„Michael, si muž a ona žena, chodíte spolu takmer dva mesiace. Tak som chcel vedieť či ste už...“ V tom mi konečne docvaklo kam Marlon tými jeho otázkami mieri.
„Ty chceš vedieť či sme spolu to....hm, TO?“
„No áno, veď sex, alebo ako si to nazval ty, TO, k normálnemu vzťahu patrí .“ zvedavo sa uškrnul popod fúzy. „Michael, prepáč, že som taký smelý a pýtam sa ťa to takto na rovinu, ale kým si ma nezoznámil s Allison som sa normálne začínal o teba báť. Nikdy som ťa so žiadnou ženou nevidel.
A okrem toho ti ako starší, už skúsený, brat rád poradím a odpoviem na otázky, ktoré sa týkajú žien. Ver mi, viem to s nimi.“
„Aha, takže ty to so ženami vieš. A ja som doteraz bol v tom, že to bola práve Carol, čo ťa dostala.“ zachichotal som sa a chlapsky ho potľapkal po ramene.
„Michael, to je detail. Teraz sa nebavíme o mne a o Carol, ale o tebe a Allison...Tak čo, ako ďaleko ste sa dostali? Bolo už nejaké to šup-šup, to-to.“
„Marlon,“ začal som cítiť ako sa moje líca začínajú rozpaľovať. Jeho otázkami ma privádzal do rozpakov. A tie jeho pomenovania. Áno, bratia si ma často pre toto doberali. Ja, ako jediný muž z Jacksonovského klanu som mal najmenej skúsenosti so ženami.
„Michael, kto mlčí ten svedčí, alebo?“
„Nie, až tak ďaleko sme sa ešte nedostali, a ani to v pláne nemáme. Je na to ešte priskoro. Vieš Marlon, vzťahy nie sú len o tom jednom. Vážim si ju, vážim si ju ako ženu a záleží mi na nej.“
Marlonov výraz tváre sa zmenil na prekvapený. „Michael, čo sa v skutočnosti stalo v Londýne, tá tvoja rozžiarená tvár ma desí.“ rozosmial sa Marlon. Rozchichotal som sa aj ja a zo srandy som po ňom hodil vankúš. „Marlon, to na čo myslíš sa tam neodohralo a ani nikdy predtým. Jasné.“
„Dobre, dobre braček, verím ti. Už ťa nebudem trápiť. Som rád, že si šťastný. A ešte niečo som chcel.“ ukázal na mňa prstom a jednou rukou ma objal okolo ramien.
„Počúvam.“
„Som s ňou spokojný. Myslím s Allison. Vyzerá ako správne a rozumné dievča, dobre si si vybral, Michael. Všetci ti ju schvaľujeme.“ usmial sa a chystal sa odísť z mojej izby.
„Vďaka, Marlon.“ stihol sa ešte poďakovať.
„Michael, zlatko, kľudne si môžeš pozvať aj Allison a obaja nám porozprávate ako ste sa mali v Londýne.“ s úsmevom navrhla moja mama pri príprave všakovakých dobrôt na dnešný večer.
„Skvelý nápad mami, akurát sa za ňou chystám, určite tvoje pozvanie príjme.“ urobil som pauzu a pokračoval som ďalej. „Mami, chcem ti ešte niečo povedať.“
„O čo ide, zlatko?“ prekvapene na mňa pozrela.
„V tom Londýne, o všetkom som jej povedal, teda vlastne tak trochu na to sama prišla.“
„Hovoríš o svojej chorobe?“ odložila všetky veci a sadla si so mnou za stôl.
„Porozprávali sme sa o všetkom. Aj potom neskôr na izbe. Povedal som jej aj o mojom zranení. Aj to, že to má nejaké následky. Aj o liekoch, ktoré musím brať.“
„Ako na to zareagovala.“
„Vzala to veľmi dobre....Mami, povedala mi, že ma miluje, a neprekáža jej to. A vôbec, to, ako sa ku mne správa, pozerá na mňa, rozpráva. Všetko je úprimné, aj jej city voči mne sú pravé. Mami, myslím, že ona je to dievča, o ktorom si mi vždy vravela.“
„Michael, zlatko, ani nevieš akú radosť si mi urobil. A ty? Tvoje city?“
„Bol som prvý, ktorý to povedal. Bolo také spontánne a nádherné. Konečne viem, aký je to pocit milovať a BYŤ milovaný. Som si ňou absolútne istý. Ona je to pravé dievča pre mňa. Viem to.“ Z očí mojej matky sa pustili slzy a priznávam, aj mne nejaká tá slza ušla.
„Tak, ja už pôjdem, a nezačnite bez nás.“ ešte som mamu objal a požiadal Billa o odvoz.
„Je to nápad mojej mamy, teší sa na teba.“
„Naozaj nebudem nikomu prekážať.“ váhavo a zamyslene sa na mňa pozrela.
„Určite nie, aj Janet sa neustále vypytuje kedy ťa privediem.“
„Tak ja sa pôjdem pripraviť, počkáš na mňa minútku......................................................
„Bol to nekonečný výsluch, do tretej rána mi nedala pokoj. Ale nič som jej neprezradila. Až to napokon vzdala, odula sa a prestala sa so mnou rozprávať.“ krútiac hlavou zo strany na stranu mi v krátkosti opísala svoj príchod domov. „Ty si asi ničím podobným nemusel prejsť.“
„V podstate aj ja, len som nemusel trpieť až do tretej rána.“ pobavene som odpovedal.
„Marlon mi nedal vydýchnuť. Až som sa mu nakoniec priznal.“
„Priznal?“ vydesene na mňa pozrela a čakala na objasnenie situácie.
„Pýtal sa ma...“ v tom som pri spomienke na včerajší rozhovor s Marlonom veľmi rýchlo očervenel. „Pýtal sa či sme, veď vieš čo.“ okamžite som sklopil zrak k zemi.
„Čože?“ šokovane vykríkla. „Mala som tú česť spoznať Marlona. Nepriznal si sa k niečomu čo sa nestalo.“
„Nie, nemaj obavy. Aj keď mal zo začiatku problém mi uveriť. Dopadol som dobre.“
„Zato mne Linda neverí a myslí si svoje.“ nasrdene si prekrížila ruky cez prsia a zahryzla si do spodnej pery.
„Veď ju to raz prejde.“ rukou som jej siahol na koleno a začal som ju pomaly hladiť. Automaticky ako som tak urobil zachvela sa.
„Nech dáma ráči vstúpiť ako prvá.“
„O, vďaka pane, dáma si cení vaše vyberané správanie.“ potmehúdsky sa na mňa usmiala. Zložil som jej sveter z ramien a prevesil ho na vešiak.
Všetci na nás už netrpezlivo čakali. Len čo sme vošli každý sa s nami príjemne zvítal. Dnes bol dokonca doma aj Joseph. Chcel som ich spolu zoznámiť. Síce sa už spolu stretli, ale len vo dverách. Mal tak naponáhlo, že ju dokonca nestihol ani len odzdraviť.
„Otec, rád by som ti niekoho predstavil. Toto je Allison Simmonsová.“ Vážnym pohľadom si ju premeral.
„Allison, toto je môj otec, Joseph Jackson.“ Podala mu ruku. Otec ju prijal a zatriasol jej ňou.
„Teší ma, rada vás spoznávam.“ Otec len prikývol hlavou a pustil sa do listovania akýchsi papierov. Len som kývol plecami. Dalo sa čakať od otca takéto správanie.
„Prepáč mi to, Joseph je už raz taký.“
„Joseph? Nazval si svojho otca menom?“ ohromene pozerala. „Michael, máš s ním nejaké problémy, alebo je to kvôli mne?“
„Nie, ty s tým nič nemáš. Vieš, on je trochu zvláštnej povahy. Raz ti o tom porozprávam.“ Potichu som si povzdychol a vzal som do svojej ruky Allisoninu.
„Bol to príjemný večer. Príjemne som sa porozprávala s tvojou mamou. Je veľmi milá. Dokonca sa mi zdalo, že aj tvoj otec sa potajomky popod fúzy uškieral.“ Sediac na mojej posteli sme sa rozprávali.
„Všimol som si to. A kto ho rozosmial? Predsa ty.“ Natiahol som sa k nej a pobozkal ju na líce. „Myslíš tým ako som rozliala ríbezľový džús na čisto biely obrus, alebo tým ako som doplietla mená tvojich súrodencov.“ Provokačne mi štuchla do boku. „Myslím, že obojím.“ Snažil som sa potlačiť smiech ale nepodarilo sa. Pri spomienke na jej vydesenú tvár, to jednoducho nešlo.
Allison sa na mňa vrhla a začala ma poriadne štekliť. Zvíjajúc sa od smiechu sme sa šmykli z postele a spadli sme rovno na zem. „Auvajs, druhýkrát si radšej rozmyslím, či po tebe skočím.“
„Pomaly si začínam zvykať na tieto drobné nehody. S tebou sa nikdy nudiť nebudem .“ privial som si ju k sebe a ostali sme ležať na podlahe. Zahľadela sa mi na môj krk a ukazovákom mi po ňom prešla.
„Je to už moc vidieť, však?“ nervózne som odbočil pohľadom do neznáma.
„Michael, už som ti raz povedala, že mi to nevadí. A hovorím ti to znovu. NEVADÍ MI TO.“ Allison sa ku mne natiahla a perami mi začala prechádzať po celom krku.
„Vždy som mal problém s tým ako vyzerám. Odraz v zrkadle sa pre mňa stal nočnou morou.“ Allison sa posadila a nohy si prekrížila do tureckého sedu. Tiež som sa posadil. Vzala moje ruky do svojich a nahlas si povzdychla. „Och Michael, prečo takto hovoríš?“
„Ty si krásna. A ja? Nie som zrovná typ príťažlivého muža. Ani vlastne neviem či ti dokážem poskytnúť plnohodnotný vzťah. Nebude to také jednoduché.“
„Psst,“ priložila mi prst k perám. „Michael, toto už nikdy nechcem z tvojich úst počuť, jasné. Si nádherný, Michael. Nepochybuj, prosím. A čo sa týka nášho vzťahu, vybrala som si ťa. A keby som si tebou nebola istá, nepúšťala by som sa do niečoho, čomu by som sama neverila. Michael, toto nie je len také pobláznenie. Myslím to s tebou vážne. Chcem s tebou ostať. Milujem ťa, Michael. Verím tomu, že tento vzťah má budúcnosť.“ Na každé jedno slovo kládla dôraz.
„Tiež to takto cítim, milujem ťa.“ Vzal som jej tvár do dlaní a začal som ju jemne bozkávať. Allison si ma bližšie pritiahla. Obkročmo si na mňa sadla. Prstami mi prechádzala po krku a tvári. Neprestával som s bozkami. Jednou rukou som jej zašiel pod tričko.
V jednom okamihu som mal chuť vyzliecť Allison, a urobiť viac ako sú len bozky.
Nie Michael! Ovládaj sa. Sám to predsa nechceš. Všetko toto prišlo v návale emócií. Nemysli na to.
Okríkol som svoje druhé ja.
Allison sa odo mňa odtrhla. „Michael, už je dosť neskoro...“
„Odveziem ťa.“ Pohotovo som navrhol.
„Nemusíš si robiť starosti. Počkám na autobus.“
„To v žiadnom prípade. Nepustím ťa takto neskoro v noci samú. Počkaj minútku. Len si dačo na seba vezmem.“ Bleskovo som vstal a priskočil ku skrini. Vytiahol som z nej mikinu červenej farby a chcel som ju zavrieť, keď mi doplo. Allison mala na sebe tričko s krátkym rukávom a tenký sveter. A vonku bolo dosť chladno. Vytiahol som preto ešte tenšiu čiernu bundu. Prehodil som jej ju cez ramená.
„Vonku sa dosť ochladilo.“
„Vďaka.“ Priviala bundu k sebe a zhlboka sa nadýchla. „Michael, tvoje veci vždy tak úžasne voňajú.“
„Tak v tom prípade je tvoja.“
„Michael, to nemôžem.“ Pokrútila hlavou. „To je v poriadku. Chcem aby si mala dačo moje.“ Láskavo som ju pohladil po líci. Hneď sa začervenala.„Vďaka. Ďakujem za všetko, čo pre mňa robíš.“
„Nemusíš mi ďakovať.“
„Michael, musím. Ani neviem či ti niekedy toto všetko vrátim. To čo robíš, veľmi to pre mňa znamená.“ Oči sa jej začali lesknúť od sĺz. „Robím to pre nás oboch.“ Pevne som ju objal a zaboril tvár do jej ramena. Silne si ma pritisla. Nechcel som ju pustiť. Napadla ma aj taká vec, aby tu zostala cez noc, ale to by asi nebol najlepší nápad. Všetci sú doma a ako poznám mojich bratov, dlho by im to nedalo pokoj. Ale jednom viem určite, že v budúcnosti si chcem zopakovať večer podobný tomu dnešnému.
Komentáre
Prehľad komentárov
Bože, mne sa táto story tak páči, že ani neviem čo mám vlastne písať do týchto komentárov ... vo väčšine sa len opakujem, ale píšem pravdu, nechcem, aby si si myslela, že je to výmysel, naozaj obľubujem tvoju story, naozaj sa mi v nej všetko páči, dej, zápletky, provokácie, milostné scénky, je to roztomilé, proste na spôsob MJ !!!
Ďakujem, že tak fantasticky píšeš, cením si to ako čitateľ ! :-*
....
(Misi255, 3. 7. 2011 20:00)
Takže.
Ako začať???
To keby som vedela:D
Asi začnem vetou, ktorá ma tak rozosmiala, že mi nejde von z hlavy:D Tu ju máme: "Konečne neviem, aký je to pocit milovať a BYŤ milovaný." Tak to bolo zlaté fo pá:D
Ideme ďalej. Text bol naozaj dlhší, čo ma potešilo, čím dlhšie, tým lepšie:)) Dej sa posunul ďalej, čo som úprimne nečakala, ale dodalo to tomu taký šmrnc:*
Škoda len, že si neopísala ten krátky pobyt spojený so zoznámením s Jacksonovcami viac, do hĺbky, na to som sa tešila, ale bohužiaľ som to tam nenašla, fňuk. Nič to, ďalej si si to vynahradila opísaním spoločných chvíľ Michaela a Allison, čo bolo veľmi sweet:)
Záver sa mi takisto páčil, ukončenie bolo veľmi pekné.
Mimochodom - ten rozhovor s matkou a jumper stuff mi bol dosť povedomý!:D nechala si sa inšpirovať???:P
PS: Som hrozne zvedavá ako to bude pokračovať a čo vymyslíš do novej časti, pretože zatiaľ je to príjemné čítanie a odreagovanie sa.
Vlastne my dve sme už asi jediné, ktoré pokračujú vo svojich príbehoch, čím získavame miernu výhodu, a tiež som rada, že v tom pokračujeme (min. ja sa nechystám skončiť v dohľadnom čase, dúfam, že ani ty:)
PS2: Bola by som nadšená, ak by si v budúcej časti pridala nejaký akčnejší prvok (wild action, nejaký zvrat, novú postavu alebo podobné oživenie deja). Mysli na to;)
THANKS FOR EVERYTHING! GBY ILY!!!!!!!!!!!!! <3
...
(Atiiik, 3. 7. 2011 18:26)
Tak konečne som si našla čas na skomentovanie ďalšej úžasnej časti :D ja už ani neviem, ako ťa mám chváliť a čo ti mám vlastne písať, keď nikde nenachádzam chybu :D naozaj
Ale tak ...
Presunutie deja do iného časového úseku sa mi páčil, nemám proti tomu nič, aj keď som myslela, že by sa tam mohlo niečo pekné odohrať :* ale tak ty si to nechávaš až na neskôr, neprotestujem :D
Začiatočný part s Marlonom ma naštartoval do skvelej nálady :D musím ti povedať, že si to vychytala :D
Večera - no jasné, čo sa dalo očakávať od Joa, presne to som predpokladala
No a potom to v Michaelovej izbe, už len predstava, že som tam je taká úžasná :D a sveter, aj ja chcem jeho sveter :D
Och, jasné, naše sny, to je niečo :D
Tak, prajem kopec inšpirácie do ďalších častí, aj keď viem už dopredu, že budú také úžasné ako tie doteraz :D
A ešte sa chcem dopredu ospravedlniť za chyby, ktoré som možno urobila, pretože včera som si bola robiť umelé nechty a nedá sa s nimi písať :P a zhodou okolností vtedy pustili Who Is It, tak som si mohla zaspievať :D Nerada po sebe čítam, tak to len tak, že PS :D :D
GBY, ILY :**
Michael
(aďuška-jackie, 16. 9. 2012 15:08)