Devätnásta časť
MICHAEL
„Musím sa ti s niečím priznať.“ povedala Allison potom čo sa odo mňa prudko odtrhla. Sedela na posteli vedľa mňa celkom rozrušená a v rukách žmolila lesklú čiernu mašľu na šatách, ktorá obopínala jej štíhly pás. Opatrne som si k nej prisadol a ľahko ju pohladil po ramene. Uprene sa na mňa zahľadela a pokračovala ďalej.
„Vieš, Michael, asi by to mal vedieť.“ preglgla a sklopila zrak k zemi. „Ja som ešte nikdy predtým so žiadnym mužom, veď vieš čo.“ urobila krátku odmlku počas ktorej prehodila vlasmi, z ktorých bolo cítiť príjemnú sviežu vôňu, ktorá sa mi pri každom jednom nádychu dostávala pod kožu. „Nie som na to pripravená.“ bruškami prstov som jej prechádzal po chrbte ruky a na pokožke sa jej zjavili zimomriavky, čo som bral ako signál, že jej to je pravdepodobne príjemné.
„Allison, ani ja.“ ucítil som silné búšenie môjho srdca a žalúdok som mal celkom stiahnutý, hoci sme sa pred malou chvíľou vrátili z príjemne strávenej večere. Určite som sa červenal, moje líca totiž horeli tak, že by sa dalo na nich upražiť celé vajíčko. Nervózne som sa pohrával s gombíkmi na košeli. Môj mozog podal dočasnú rezignáciu, takže som nemohol normálne uvažovať. Nevedel som čo v tejto chvíli povedať. V celej izbe ostalo len ticho.
Zrazu som ucítil jej teplú dlaň na mojej. Chvíľku sme sa pohrávali s prstami. Vzal som jej ruku do svojej a priložil som si ju k perám. Nežne som ju začal bozkávať. Pomaly som sa dostal k jej hebkému krku. Allison zaklonila hlavu a povzdychla si.
„Michael?“
„Áno.“ odpovedal som. Milujem to, akým spôsob vyslovuje moje meno. „Ďakujem, bol to nádherný večer. Ďakujem ti, že si to pre mňa spravil, aj keď si nemusel.“ sadla mi na kolena a pevne ma objala. Pohladil som ju po líci a vtisol jej bozk na pery. Allison vstala a podišla k skrinke. Z nej vytiahla malé vonné sviečky. Položila ich na nočný stolík a zapálila. Postupne sa z nich začala uvoľňovať jemná jablkovo-škoricová vôňa.
„Trochu romantiky.“ priskočila a ľahla si do postele. Ľahol som si k nej a privial som si ju k sebe. Hoci bolo neskoro, nemal som tu potrebu pobrať sa domov. Jediné, čo som v tejto chvíli potreboval, bola ona.
−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−
Len čo som otvoril oči a rozhliadol som sa okolo seba som zistil, že nie som vo svojej izbe. Večer sme pravdepodobne museli zaspať. Vlastne, bolo to po prvýkrát, čo sme spolu spali v jednej posteli a ja som si to poriadne ani neuvedomil (následok náhlej únavy).
Vo vzduchu bolo stále cítiť príjemnú vôňu zo sviečok. Museli tam horieť takmer celú noc, našťastie sa nič nestalo a sviečky bezpečne samy dohoreli.
V tom sa otvorili dvere na izbe a dnu vošla ona. Na tvári sa jej pohrával jemný úsmev, bolo vidieť, že má veľmi dobrú náladu. „Dobré ráno, spachtoš.“
„Spachtoš?“
„Áno, veď je už takmer pol dvanástej.“ usmiala sa a vtisla mi bozk na pery. „Nie si hladný?“
Aj keď by to môjmu žalúdku padlo. Nemohol som to prijať. Dnes ma čakalo veľa práce. „Hm, Allison, dnes to už asi nepôjde, budem už musieť ísť.“
„Oh, samozrejme, chápem to.“ pohladila ma po líci, ale na jej tvári som uzrel pocit sklamania.
V mojom vnútri sa razom nahromadil pocit viny. Viny za to, že nebudem môcť byť s ňou. V najbližších dňoch ma čakalo veľmi veľa práce. A nechcel som ju zanedbávať. To vôbec nie. Potreboval som byť s ňou, cítiť ju pri sebe, držať ju, objímať. Pri nej som nadobudol pocit ľahkosti. Už nie som tak uzavretý ako predtým. Je ako mojim anjelom, ktorý ma bude sprevádzať v mojom živote. Ja viem, nie sme spolu dlho, nie je to príliš dlhá doba, ale ja som to mohol s určitosťou o nej povedať, viem, že jej môžem dôverovať.
Aj keď nám osud prinesie do života prekážky, bez nich by to život nebol, len spolu tie nástrahy života prekonáme.
Som si tým istý.
„Večer ti zavolám.“ pousmial som sa a pohladil som ju po vlasoch. Za malý okamih zazvonil zvonček pri vchodových dverách. Smutne som spustil plecia a Allison ma šla vyprevadiť von. Cez okienko v chodbe som si všimol, že tam stojí zástup ďalších novinárov. Večer nás museli sledovať. Naposledy som jej vtisol bozk na pery, do ktorého som sa snažil dať maximum, ako aj z neho vyťažiť. Allison otvorila dvere a ja som vhupol do šialeného zovretia novinárov. Bill ma našťastie závratnou rýchlosťou bezpečne dostal k autu. Ale nevyhol som sa hlúpym otázkam.
„Pán Jackson, ako pokračuje váš vzťah so slečnou Simmonsovou.“.....cvak, cvak, cvak.......
„Čo nám poviete k dnešnej noci strávenej s vašou milenkou.“
„Máte v pláne svadbu?“ ..........cvak, cvak, cvak...... „A čo dieťa?“
Dieťa? Povedal dieťa? To ako ho mohlo napadnúť.
Zlosť vo mne v tejto chvíli priam kypela. Nemal som ďaleko od toho aby som mu vynadal. Ale to som radšej neurobil a hovoriť pravdu v tejto chvíli by bolo asi zbytočné. Aj tak si to prekrútia podľa seba. Potrebujú nejakú svetovú senzáciu.
Na podobné veci som si už zvykol, hoc ma to bolelo. Aj ja som len obyčajná ľudská bytosť, ktorá ma v sebe city. Ale im je to vcelku jedno. Ide im len o peniaze. Vôbec im nezáleží na mojich pocitoch.
Teraz ma však najviac trápi, že do toho zatiahli aj Allison, obzvlášť osobu tak citlivú. Ako to príjme ona?
Bože, nech to už skončí, tento cirkus.
„Zdravím ťa, bratku môj.“ prisadol si ku mne Marlon za kuchynský stôl a pod pazuchou mal poskladané noviny. Rozostrel ich predo mňa a naznačil mi, aby som si ich prečítal. Do oka mi hneď padla titulka najmenej cez pol strany a pod ňou bola fotografia na ktorej som ja a Allison, pri tom, ako opúšťame reštauráciu. Pozorne som sa preto začítal.
POTVRDENÉ: AMERICKÝ SPEVÁK MICHAEL JACKSON A JEHO BRITSKÁ KRÁSKA TVORIA ŠŤASTNÝ PÁR!
Michael Jackson, idol mnohých žien a dievčat, a britská kráska potvrdili svoj vzťah. Špekuluje sa aj o údajnej svadbe ako aj o príchode spevákovho prvého potomka. Či to bude chlapec alebo dievčatko si budeme musieť zatiaľ ešte počkať...
Spamätal som sa z prvotného šoku. Môj mozog spracovával toto všetko veľmi pomalým tempom.
Poriadne som si prečítal titulok ešte raz. Videl som dobre? Zaklipkal som očami a čítal znovu.
Britská?
−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−
„Poďme do mojej izby.“ spolu sme vyšli po drevených schodoch, ktoré pri každom kroku, čo i len tom najjemnejšom, vydávali tichý vŕzgajúci zvuk.
Posadili sme sa na posteľ, tentokrát ale bola medzera medzi nami nezvyčajne väčšia.
„Michael, ani neviem čo mám k tomu povedať.“ prehovorila na mňa trasúcim hlasom. Zahľadel som sa na jej krásnu tvár, oči sa jej leskli slzami. V tom mi srdce zovrelo.
„Nenútim ťa do ničoho, ak nechceš, nemusíme sa o tom baviť.“
„Nie, Michael.“ chytila ma za ruku. „Musím ti to povedať.“
„Dobre.“ privial som si ju k sebe.
„Ani neviem ako začať.“ zhlboka sa Allison nadýchla. „Ide vlastne o to......moja matka je pôvodom Britka a otec Američan. Keď sa vzali ostali žiť v Anglicku. Krátko po svadbe sa im narodila Clara a potom ja. Keď som mala asi tri roky rodičia sa rozhodli vrátiť do štátov. Všetko bolo v poriadku až do tej doby, kým matka nedostala v Londýne prácu kurátorky v miestnom múzeu. Pochopiteľne sme sa tam opäť presťahovali. To som mala asi pätnásť rokov. Bola som celkom aj rada. Vždy ma brávala so sebou do práce. Všetky tie výstavné exponáty ma doslova fascinovali, milovala som to tam.
Len potom sa to stalo. Našla si niekoho iného. Keď sa to otec dozvedel začal strašne zúriť. Vzal mňa a Claru a vrátili sme sa do Ameriky. Neskôr mama podala žiadosť o rozvod. Vlastná matka sa mňa a Clary pred súdom vzdala, nechcela nás. Vraj chcela začať nový život.
Krátko po rozvode sa vydala za toho jej Taliana a teraz majú spolu deväťročnú dcéru, ani neviem ako sa volá.
Ale aby toho nebolo málo, otec v tej dobe začal veľmi piť. Skoro vôbec som ho nevidela. Ráno odišiel do práce a vrátil sa až neskoro večer, opitý. Veľmi som vtedy trpela. Keď som ho potrebovala najviac, utápal sa v alkohole.“ hlasno vzlykla a začala si utierať stekajúce slzy z tváre. Pevne som ju objal, celá sa triasla. Bola tak krehká a zraniteľná. Tak veľmi som jej chcel pomôcť, ale nevedel som ako. Objal som ju ešte pevnejšie a hladil po chrbte. Nič iné som v tej chvíli nedokázal. Allison sa pevne zaborila do môjho ramena a rozplakala sa ešte viac.
Odtiahol som ju od seba a utrel jej slzy z tváre. Nebolo ľahké pozerať sa na ňu ako trpí.
V tom niekto zdola zazvonil, Allison sa strhla a šla dolu otvoriť. Vstal som a pomaly som šiel za ňou. Nechcel so ju nechať samotnú ani len sekundu. V obývačke som si sadol na gauč a sedel. Načúval som, kto je za dverami. Bolo počuť iba časti z ich rozhovoru.
„.....obálka.“
„Ďakujem pekne.“
„Tu mi to podpíšte.“
„Ďakujem.“
„Dovidenia.“
„Dovidenia, slečna.“ zabuchla dvere a prišla za mnou do obývačky. Posadila sa vedľa mňa a rezignovane si povzdychla. Obálku, ktorú držala v ruke pohodila na konferenčný stolík a len ticho sedela hľadiac na ňu. Bol som veľmi zvedavý, čo v nej môže byť.
Na vrchnej strane bola adresa odosielateľa. Bola to Kalifornská univerzita v Los Angeles.
Allison sa na mňa pozrela. „Chceš, aby som ju otvorila.“
„Je to len na tebe.“
Vzala ju do rúk a prezrela si ju. „Nemôžem. Mám strach.“ podala mi ju, a požiadala ma, aby som ju otvoril ja.
Nevedel som, či je to najlepší nápad, je to predsa len jej pošta, ale Allison na mňa naliehala.
Vzal som si teda obálku a začal ju otvárať. Ruky sa mi pri tom neskutočne triasli. Vytiahol som z nej list a začal som čítať.
'Vážená slečna,
na základe doručenia Vašej žiadosti Vám oznamujeme, že podmienky pre prijatie na Katedru histórie, pre pozíciu Prodekanka pre históriu umenia a umeleckú činnosť spĺňate..................'
Allison sa nadšene na mňa pozrela a vytrhla mi list z rúk. Prebehla si ho očami a od radosti sa mi vrhla do náručia.
„Michael, nemôžem tomu uveriť, už som prestala dúfať, že sa ozvú.“ vtisla mi bozk na pery.
Tá radosť, ktorá z nej začala sršať dodávala aj mne energiu. Ešte pred malou chvíľou bola na dne a teraz, ako šibnutím čarovného prútika je všetko úplne inak.
Milujem na nej, keď je šťastná, keď sa smeje.
Milujem ju!
ALLISON
Som šťastná.
Inak sa môj momentálny pocit ani opísať nedá. Vyskočila som z gauča a Michael so mnou. Bola som radosťou bez seba, až som sa prestala ovládať a skočila mu do náručia. Rukami som ho chytila okolo krku a nohami objala okolo pása. Michael ma pevne zovrel a začal sa so mnou točiť. „To musíme osláviť.“ vbehla som do kuchyne a priniesla so sebou obrovskú vanilkovo-čokoládovú zmrzlinu. Nelenili sme a s chuťou sme sa do nej pustili.
„Si taká krásna, keď sa smeješ.“ líca mi zahoreli ako nikdy, bola som taká rozrušená. Michael sa ku mne naklonil a pobozkal ma. Pomaly sme si ľahli na gauč a pokračovali sme. Bolo to tak nádherné. Na Michaelových perách som cítila zvyšky zmrzliny. Začal sa nežne pohrávať s mojimi perami, úplne ma tým dostal a jediné čo som v tej chvíli dokázala bolo, oddať sa najsladšiemu bozkávaniu v mojom živote.
Komentáre
Prehľad komentárov
Toto bolo husté !!!
Ostala som riadne zarazená a všetko som prežívala s hlavnými hrdinami ... to bolo ale svinstvo od novinárov, písať veci ohľadom dieťaťa !! To je posvätná vec, a potom ten jej plač, to ma veľmi dostalo, smútila som s ňou, naozaj !!!!
Na druhej strane ma potešilo, že ju prijali na univerzitu, to muselo byť v skutku radostné, kto by nebol šťastný :-DDD
A tá zmrzlina a tie bozky, no lepšie si to zakončiť nemohla :-)
dodatok:D
(Misi255, 6. 5. 2011 21:29)Čo sa týka tej mojej "sladkej požiadavky" - díkes za splnenie priania! :D :D
.....
(Misi255, 6. 5. 2011 21:27)
Táááákže.
Ja mám niečo hovoriť za meškanie??:D Radšej sa k tomuto nevyjadrujem.
Opäť som si to prečítala a opäť s obočím až kdesi vo vlasoch:D Tentoraz ma to ale dostalo riadne teda. Myslím, že v opisoch a štylistike sa mi táto časť páčila zatiaľ zo všetkých najviac, ver tomu. Prehrýzala som sa každým jedným slovom, významom, vetou a to sakra pomaličky. Nadchlo ma, že čoraz viac čerpáš zo svojho spisovateľského mozgu a snažíš sa ho čo najviac využívať. Klobúk dolu.
Už len prvá veta - "Musím sa ti s niečím priznať." - sa mi veľmi pozdávala, ako vhodný začiatok:)
„Si taká krásna, keď sa smeješ.“ - tak toto ma tiež zasiahlo riadne hlboko pri srdiečku:-*
Poriadne som si prečítal titulok ešte raz. Videl som dobre? Zaklipkal som očami a čítal znovu.
Britská?" - ani neviem prečo tak špeciálne toto, ale hrozne sa mi to páči:D Tá typická Michaelova všímavosť. A nečakala som, že sa sústredí na slovo Britská.
V mojom vnútri sa razom nahromadil pocit viny. Viny za to, že nebudem môcť byť s ňou. V najbližších dňoch ma čakalo veľmi veľa práce. A nechcel som ju zanedbávať." - tak tak. Potešilo ma, že pani spisovateľka nemyslí len na "zábavky", ale dáva tomu reálnosť - tj. Michaelov život plne nabitý prácou. Hurá!
V tom sa otvorili dvere na izbe a dnu vošla ona. Na tvári sa jej pohrával jemný úsmev, bolo vidieť, že má veľmi dobrú náladu. „Dobré ráno, spachtoš.“
„Spachtoš?“
„Áno, veď je už takmer pol dvanástej.“ - áno, áno!:D Jedna z Michaelových neodškriepiteľných čŕt, ktoré milujem. Žiadny príbeh sa bez tohto detailu neobíde:)
Je toho oveľa viac, ale jelikož nemám vôbec time teraz písať, a toto plním, pretože som to sľúbila (no nemysli si, že to robím z povinnosti!).
Len jediný návrh mám - prosím ca, nerob až toľko odsekov, lebo mi nestačia skákať oči po nich:D
Ďakujem, že píšeš. Ďakujem, že vytrvávaš. Ďakujem, že neprestávaš. Ďakujem, že nás unášaš niekam ďaleko (hlavne píšuce osoby, ktoré sa chcú tiež nechať uniesť).
GBY ILY KM KB KW!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!
Teším sa na novú:D
...
(Atiiik, 27. 4. 2011 12:00)
Taaakže..
Ja viem, opäť s dlhým meškaním a veľmi sa za to ospravedlňujem, ale robila som na mojej story, tak som úplne zabudla to tu okomentovať...
Ale napravím to a už sľubujem, že nebudem toľko meškať ..
Chvalabohu,mám teraz čas, lebo som doma chorá a nemusím chodiť do school.. tak sa idem vyblázniť na komentovaní :D
Len ešte si najprv pustím nejakú music a idem do toho...
Takže ešte raz ..
Začiatok, akože perfect .. ja neviem čo mám na to viac povedať ..predstava byť s Michaelom na posteli, len sami dvaja.. o tom sníva každá baba ..teda ja určite a aspoň tie predstavy mi pomáhajú, aj keď niekedy mi to príde málo a nestačí mi to ... vtedy si pustím videá a predýchavam to ..
A ráno, prebudenie pri Michaelovi.. asi by som sa nechcela postaviť a odísť od neho.. a pravdepodobne by som nepustila ani jeho.:D aj keby musel.. mne by sa nevyšmykol spod rúk :D
Ale tak on musel odísť ..
A to s tými novinármi.. ja som sa tak smiala, keď si tam dala to cvak, cvak, cvak .. veľmi ma to pobavilo, aj keď to čo robili a tie otázky to bolo bláznivé, ale naozaj skvelá časť .. :D
A ďalší šok čo nasledoval, tiež som sa smiala.:D To o tom dieťati si úplne perfektne napísala.. celý článok nemal chybičku ..:D Znova rehot :P
Práve prestal po tej príhode.. akože fakt úžasne opísaný život .. mňa by niečo také asi ani nenapadlo.. naozaj, ani neviem čo povedať ..
A potom ma znovu dostala tá veta .. počkaj nájdem :D
V obývačke som si sadol na gauč a sedel.
Neviem, čo je na nej také smiešne, ale mňa dostala ..:D To bude asi dnešným dňom, zo všetkého sa smejem ...
A potom ten koniec, ja naozaj neviem, čo povedať ..:D Ibaže znovu koniec v tom najlepšom ..ale tak to už sa dá nejako prežiť, aspoň dovtedy, kým ďalší diel príde čo nevidieť .. ale aj to bude trvať pridlho, asi sa zbláznim ...D
Ale nie, budem musieť čakať, čo už narobím ..:D
Celý čas, čo som čítala som sa usmievala na monitor ako priblblá ..ale tak to ja robím stále, pretože je to také pútavé, že sa od toho nemôžem odtrhnúť .. :D
Cez komentovanie som stihla pozrieť také jedno nádherné video, ktoré myslím, že si už stopercentne videla, ale pridávalo mi to na fantázii.. som zvedavá, čo ja dnes do večera ešte nevymyslím.. och, vlastne nič, keďže idem do divadla zo školy.. to bude zase nuda, budem myslieť na niečo pekné .. :DD
No ale tak dneska rozpisujem, asi by som mohla prestať, ale nedá sa, keďže mi to tak kecá ... veď byť uveznená v byte celý deň a s nikým sa nerozprávať dá zabrať ...:D
Okey, tak ja už len, že neprestávaj písať a dúfam, že tých nápadov na písanie budeš mať koooopec ..:P
ILY, GBY :*
:))
(Katra, 22. 4. 2011 15:32)Fuuu ženo moja predýchavam:) hehe tú zmrzku si tam predsa len dala:DD sladké tam musí byť:D aaaach nádych výdych:D ten konček je zase úžasný a prerušený v tom najlepšom !:) také sladké bozky od Michaela by som brala v ktorej kolvek hodine :) mnaaaaaam:) krásne drahá kritizovať sa nedá nič,len tie končeky:D ILY:*
zmrzlina
(aďuška-jackie, 13. 9. 2012 14:51)