42. časť
ALLISON
„Ďakujem.“
Vezmem do jednej ruky šálku s horkým čajom a do druhej jeden malý suchár, ktorý na dva hryzy spucujem. Vypijem to odporné svinstvo a zaleziem pod paplón.
„Ako to všetko zvládaš? Myslím dvojičky, prácu a domácnosť.“ Odložím šálku a zamyslím sa nad Lindinou nevyčerpateľnou energiou. Ona totiž nikdy nebola rodinný typ, ale ako sa jej narodili Emily a Tommy zmenila sa. Všetko dokázala dokonale skĺbiť dohromady.
„Tak na toto nemám recept.“ Obráti sa na mňa a jemnou dlaňou mi prejde po čele a lícach. „Ale čo je s tebou, dievča? Vyzeráš, ako keby si umierala.“
„Neboj sa, Mick Jagger tak vyzerá už 20 rokov a stále žije.“ Zažartujem.
Opriem sa o čelo postele a láskyplne si pohladím prívesok od Michaela. Odkedy sme sa vrátili z Japonska späť do LA mám pocit, akoby som prežívala moje posledné dni na tejto planéte. Mám čo robiť aby som si zvykla na všetky tieto zmeny, veď už o týždeň odlietame do Austrálie.
„Vyzeráš presne ako ja, keď som čakala dvojičky.“ Zahojdá obočím. „Som si na tuty istá, že už spolu spávate, takže ma chápeš, prečo si ťa takto doberám tehotenstvom.“
Je pravda, že vyzerám ako tri kilá vyšťavených citrónov, ale to nad čím Linda uvažuje je absolútna sprostosť. Ja tehotná nie som. Michael si vždy dáva pozor, no vždy. Bolo to zatiaľ len trikrát. A je tu lepší príklad prečo mi je tak zle. Pred dvoma dňami som na posedenie zjedla také to menšie vedierko pistáciovej zmrzliny, potrebovala som si obaliť nervy niečím sladkým, pretože...Och, bože, no dobre. Tiež som mala podozrenie, že som v tom.
Meškali mi, tak som navštívila doktorku.
„Linda, nečakám dieťa! Bola som u gynekologičky a dala som si predpísať tabletky. To všetko pre tú zmrzlinu, prehnala som to.“ Razantne ju oboznámim so situáciou.
„Ty berieš antikoncepciu? Vie o tom Michael?“ Zhíkne a plesne si dlaňou po ústach.
„Nie, nevie.“ Strčím hlavu pod paplón, keď sa ocitnem pri myšlienke, ako tento fakt oznamujem Michaelovi. „Ale dnes sa mu to chystám povedať, okolo tretej sa má zastaviť.“
„Asi nebude nadšený, že si sa rozhodla bez neho, ale koniec koncov, je to tvoje telo. Ty najlepšie vieš, či sa na to cítiš, ty budeš deväť mesiacov rásť ako vzducholoď. A poviem ti, nie je to med lízať.“
„To hej, ale som jeho partnerka a dieťa by bolo spoločné, nemala som s tým na neho počkať?“
„A on na teba čakal a opýtal sa ťa, keď sa zmenil?“ Ľadovo sa na mňa zadíva.
„To nie, ale musíš uznať, že je mimoriadne sexy.“ Hrdo prehlásim.
„Poznám toho pána?“
Spoza pootvorených dverí zaznie známy zvučný hlas. V okamihu mi zamŕza úsmev na perách. Vo chvíľach, ako je táto, banujem, že som mu dala kópiu kľúča od môjho bytu.
„Nie, nepoznáš. Toho si sem vodím, keď tu nie si ty.“ Zvýsknem od smiechu a neohrabane vyskočím z postele na bosé nohy.
„Prišiel si skôr.“ Omotám mu ruky okolo krku a nežne sa na neho usmejem. Bozkom sa pre istotu vyhnem. Ešte ho niečím nakazím.
„Viem, chcel som ťa prekvapiť.“ Michael neberie na vedomie môj stav a pobozká ma.
„Dobre vy dvaja, tak ja sa vyparím ako gáfor, nevšímajte si ma.“
Čáry-máry. A naozaj, zmizla ako ten gáfor.
„O kom ste sa to bavili?“ Zvedavo zamumle. Dlhé štíhle hnedé ruky obmotá okolo mojich bokov a vryje sa mi do zreničiek. Bože. Vyzerá tak úžasne.
„Ale, len o takom milom a šarmantnom chlapíkovi.“ Zadívam sa mu do bezchybnej tváre. „Musím ti niečo povedať.“ Hlasito preglgnem.
„Dobre.“ Povie a zavedie ma do spálne. Posadí si ma na kolená a povzdychne si. „Ale skôr ako mi to povieš, niečo by som ti rád dal.“
„Naozaj? A čo?“
Z vrecka pleteného červeného svetra vytiahne podlhovastú škatuľku, elegantne zabalenú v striebornom baliacom papieri. Vôbec netuším, čo by to mohlo byť. Vezmem si ju od neho a zatrepem s ňou pri uchu.
Pokiaľ sa ja venujem odhaľovaniu daru, Michael ma so zaťatými perami horúčkovito sleduje.
„Fííííí, diamant!“ Neveriacky hľadím na obsah škatuľky. Na tomto svete sú tri elementy, pre ktoré mám slabosť – pistáciová zmrzlina, šperky a Michael. „Ty si taký blázon, ale ďakujem.“
„Páči sa ti? Pôvodne som ti ho chcel dať k narodeninám, ale nakoniec som nenašiel tú odvahu.“
Stisne plné ružové pery a pokúša sa nevybuchnúť.
„Nebuď ku mne zlý. Je naozaj úchvatný.“
„Nechcem aby si mala pocit, že si ťa niečím chcem kúpiť, alebo k sebe pripútať. Jediné, čo chcem, je potešiť ťa.“
Odpadnem z neho, mám toho najlepšieho chlapa na svete.
„Ale ty si mi chcela niečo povedať.“ Cupky-dupky preladí na inú tému.
„Iste, ide o to. Vieš, ak ťa naštve, to čo som urobila, budeš mať na to plné právo.“
„Deje sa niečo?“ Chlácholivo ma pohladí po chrbte ruky a vtisne mi na ňu nežný bozk, presne ako to robia klobúkoví gentlemani v starých čierno-bielych filmoch.
„Spomínaš si, ako som nemohla prísť k vám na večeru, pretože mi nebolo práve najlepšie.“
„Spomínam.“ Na čele sa mu zjaví hlboká vráska.
„Je mi to aj trošku trápne, ale musím ti to povedať.“ Povzdychnem si a teatrálne mávnem rukou. „Prosto, mi to meškalo, tak som bola za doktorkou. Asi vieš akú myslím. Našťastie to bol iba planý poplach. A dala som si predpísať tabletky.“ Všetko na neho vybalím, aby som to mala čo najrýchlejšie z krku. Lenže pri pohľade na jeho zmätený výraz neviem, čo si mám myslieť. Naštvalo ho to, či nie?
„Aha.“ Spustí plecia. Dozaista ho to sklamalo. Mala som s tým počkať na neho.
„Michael, povedz niečo k tomu.“
„Prečo si povedala, že to bol našťastie planý poplach!“ Ostražito sa ma opýta.
„Michael, ja nechcem deti.“ Vyblafnem na neho skôr, ako si to poriadne premyslím.
„Počkaj, nikdy?“ S plnou vážnosťou sa na mňa pozrie a odsunie ma nabok.
„Nie, nie. Zle som to povedala. V tejto chvíli by to nebol dobrý nápad. Veď vieš, turné, tvoja práca, moja kniha. Nechajme si to na neskôr. Tehotenstvo by som si rada užila v pokoji, s tebou a chladničkou plnou jedla. Nezniesla by som, ak by sa bábätku niečo stalo.“
„Máš pravdu, je toho ešte veľa, čo musíme urobiť.“ Zahľadí sa do okna, cez ktoré prenikajú novembrové slnečné lúče.
„Ale teba niečo trápi?!“ Objímem ho okolo krku.
„Nemaj strach, nechcem aby si si myslela, že mi to vadí. Len mi tak prebleslo hlavou, aké by to bolo mať dcéru, ktorá by bola presne ako ty.“
Bože, tak teraz ma dostal. Porodila by som mu ju hoc aj teraz. Ale to jednoducho nejde. Na to máme obaja ešte čas. Aspoň pokiaľ je Michael na turné.
„Keď ti skončí turné a ty si urobíš voľno, môžeme o tom reálne uvažovať. A ak sa posnažíš, nemusí to ostať len pri jednom dieťati.“ Huncútsky sa na neho usmejem a vtisnem mu bozk na čelo.
Michaela evidentne zaujal môj postoj k celej tejto záležitosti, preto ma s nadšením chytí za obe zápästia a priloží ich rovno na svoju hruď. V okamihu ucítim ozvy jeho silne búšiaceho srdca.
„Naozaj by si to chcela?“
„Čo myslíš? Mať s tebou dieťa?“ Poškrabem sa v dlhých vlasoch a pohodlne sa uvelebím v posteli. Jeden koniec prikrývky staroružovej farby nadvihnem a naznačím Michaelovi, aby sa ku mne pridal. Ten si však ešte pred tým ako tak urobí vyzuje obuv a vyzlečie pletený sveter, ktorý prehodí cez rameno kresla v rohu izby. Ostáva iba v bavlnenom krátkom tričku, v ktorom sa mu vynímajú dokonale vyrysované svaly na oboch rukách. Pôsobí na mňa tak mužne, vŕŕŕ.
„Nejakú dobu už nad tým premýšľam.“
„Ako dlho?“ Ľahne si na brucho a jednou rukou si podoprie hlavu.
„Odkedy ma Linda začala nechávať bez dozoru s dvojičkami. Asi vtedy to tak na mňa doľahlo a začala si predstavovať, aké by o bolo byť mamou. A ty?“
Vážne sa zamyslí a začne pohmkávať. Viem presne, čo má v úmysle. Chce ma poriadne ponaťahovať, ale ja sa mu nedám a iba s úsmevom čakám na jeho odpoveď.
„Premýšľal. Určite chcem deti. Vždy, keď ťa vidím s dieťaťom v náruči, tak ma to napadne.“
„Ďakujem, Michael, je to od teba milé.“ Rozčarovane sa pousmejem.
„Mám ešte jednu otázku.“ So svätožiarou nad kučeravou hlavou na mňa mrkne.
„Pokojne sa pýtaj, veď sme spolu už takmer tri roky. Treba sa aj na túto tému porozprávať.“
„Čo by sme robili, keby sme už v tejto chvíli čakali bábätko?“ Vychrlí na mňa a na sekundu sa mi zastaví prívod kyslíka do môjho mozgu. Pretože, keď som si myslela, že som tehotná prepadla ma panika.
„Neviem ako ty ale ja by som bola šťastná. Ale...“
„Ale čo?“
„Zvyšok svojho turné by si pravdepodobne absolvoval sám. Lietať vo vzduchu a pritom vedieť, že vo mne rastie malý človek, to by som ťažko zvládala.“
„A ty si myslíš, že by som ťa v tom nechal samú?“ Bleskovo vychrlí.
V okamihu sa medzi nami rozpúta vážna debata. Spočiatku mi napadlo, že by nedajbože zrušil celé svoje turné. Ale to by on určite neurobil. Po dlhom prosíkaní som nakoniec z neho vypáčila, že by bol ochotný obmedziť zopár vystúpení, ale tak, aby nikomu neostal nič dlžný. A taktiež mi bolo oznámené, že by mi najal dvadsaťčlennú posádku, ktorá by bola pripravená splniť každé moje prianie, počas jeho neprítomnosti. Je to hotový blázon.
„A čo ty?“
„Bol by som ten najšťastnejší.“
***
Ako hrča z desky hľadím na obálku v mojich rukách.
Nebolo by na tom nič zvláštneho, veď poštu dostávam takpovediac dennodenne, lenže toto nie je hocaká obálka či už z banky alebo od rodiny.
Je totižto od neho.
Zvalím sa do kresla a zvedavo ju roztrhám.
Ježišikriste!
Vedela som to, len čo na mňa vyletela zo schránky. Vedela som presne, čo bude jej obsahom, tak prečo to prekvapenie?
Môj bývalý priateľ sa ide ženiť.
Možno som prekvapená preto, lebo ešte pred rokom sedel u mňa v obývačke a úpenlivo vyznával, čo ku mne cíti. A teraz mi príde pozvánka na svadbu? To mi chce urobiť napriek?
Ale prajem mu to a aj tej jeho Lindsay. Určite vie, čo robí.
Zavadím očami o kukučkové hodiny.
Sľúbila som svojej sestre, že ju dnes poctím svojou vznešenou návštevou, predtým sa však ešte zastavím na moje obľúbené našľahané karamelové frapuccino. Nastúpim do nalešteného vínovočerveného Chryslera Cordobu a začnem si vychutnávať bezchybnú jazdu Beverly Hills.
Len čo zaparkujem pred mohutným domom na okraji mesta zostanem v nemom úžase.
Bola som preč sotva dva mesiace, ale mám pocit, akoby som prespala sto rokov tak, ako princezná Ruženka.
„Myslela som si, že žartuješ, keď si mi do telefónu oznámila, že je z teba právoplatná blondínka. A čo tá trvalá?“
„Však je to úžasné. Mala by si to aj ty skúsiť.“
„Nie, ďakujem, dávam prednosť prirodzenému vzhľadu mojich vlasov.“
Jediná vec, na ktorú som právom hrdá sú práve moje vlasy. A pochybujem, že by mi pristalo také afro. Necítila by som sa v tom prirodzene.
„Fúú, takže sa ti na to nakoniec podarilo Davida presvedčiť. Poviem ti, vyzerá to skvele.“ Ohromene civím na záhradu, v ktorej strede sa hrdo vyníma obrovský bazén s priezračne čistou vodou. „Čo si pre to musela spraviť?“
„No čo myslíš?“ S tajuplným úsmevom si prehrabne (už) blond hrivu.
„Počkaj, myslíme obe na to isté?“ Rozchichocem sa a hodím rifľovú bundu na záhradné kreslo. V mojich úvahách ma utvrdí jediné Clarine gesto znázorňujúce...
„Toto si dosiahla... sexom?“ Rozpačito na ňu zagánim a ovlhčím si končeky prstov vo vlažnej vode v bazéne.
„A čím iným. Teplou večerou, po ktorej nasledoval kurevsky dobrý sexuálny zážitok.“
„To nemyslíš vážne toto?“
„A prečo nie, ja mám sex rada. Ty nebodaj nie?“ Odbije ma s naozaj pozoruhodnou, zato trefnou poznámkou.
„To mám, ale zneužiť to kvôli niečomu ako je bazén sa mi zdá úchylné.“
„To hovoríš teraz.“ Zacerí sa.
„Prosím, mohli by sme sa baviť o niečom inom? Ako sa má Sophi a Jamie?“
„Majú sa skvele. Obaja sú zdraví, krásni a plní energie.“
Pomaličky sa presunieme do priestrannej obývačky, z ktorej je úžasný výhľad na terasu s hojdacím kreslom a malým stolčekom. K dokonalosti chýba len pekné počasie, pretože práve v tejto chvíli pretol oblohu blesk a hneď za ním nasledoval hlasitý hrom.
„Mám tu pre nich kopec darčekov. S Michaelom sme boli počas návštevy Japonska trošku nakupovať, niektoré sú aj od neho.“ Rozradostene vybehnem pred dom a z kufra auta začnem vyberať darčekové tašky skôr, ako sa rozprší.
„Viem, že ste boli nakupovať, boli toho plné noviny.“ Pripojí sa ku mne a začne si ma uštipačne doberať.
„Mohla by si s tým prestať. Je tu ešte jedna vec, ktorú ti chcem povedať. Potrebujem počuť na to tvoj názor.“
„Okej, hovor.“
Z kabelky vytiahnem rozšklbanú obálku. „Čo si o tom myslíš?“
Clara si len bezslovne obzerá pozvánku od Jima, občas si niečo pri tom zamumle. „A čo chceš počuť?“
„Ja neviem, čo si o tom všetkom myslíš? Mám tam ísť?“ Opýtam sa s najžiarivejšou svätožiarou nad hlavou. Neviem prečo, ale chcela by som počuť z jej úst kladnú odpoveď. Niečo ma tam nevýslovne láka.
„Chceš ísť na svadbu svojho ex? A ty máš všetkých päť pokope?“
„Clara, ja neviem, preto sa ťa na to pýtam.“
„Teba to štve, však? Tvoj exfrajer si berie nejakú Lindsay Monroeovú skôr, ako ty svojho Michaela Jacksona.“
Čože?! Počujem dobre?!
Aby mňa štvalo to, že Jim sa ide ženiť a ja som stále slobodná? To teda nie!
„Hrabe ti, Clara. Je mi jedno, že sa žení. Ide tu o to, že ešte pred rokom mi plakal na ramene a nasilu mi strkal jazyk do pusy.“
„Mám taký dojem, že jazyk nebolo to jediné čo chcel do teba strčiť. Veď to jeho guľky pekne chytali čo?“ Rozrehoce sa presne ako vtedy, keď som jej rozprávala historku o tom, ako Jim dostal kopanec do rozkroku, keď sa na mňa vrhol a dožadoval si ma násilím. Michaelovi som o tom radšej nepovedala. Ešte by na neho podal žalobu a to som naozaj nemala za potrebu.
„Máš pravdu, je to kravina.“ Zahodím svoju myšlienku do imaginárneho koša v mojej hlave. Aj keď by som veľmi rada videla na vlastné oči, kto to tá slečna Monroeová je.
„Presne tak, je to kravina. Vykašli sa na Jima a jeho Merilin, veď máš Michaela. Vari si na neho zabudla?“
„Panebože, samozrejme, že nezabudla, neblázni, Clara. Len ma prepadlo také nutkanie vidieť ich spolu, nič viac.“ Oznámim, pričom Clara na mňa neprirodzene vypleští orieškovohnedé oči.
„Chceš vidieť, kto zaujal tvoje miesto?“ Podíde ku mne, vytrhne mi lesklú igelitku z rúk a s nefalšovaným úsmevom sa v nej začne prekutrávať. „Chanel? Ja odpadnem, to je naozaj pre mňa?“
Rozosmejem sa, keď vidím, ako moja staršia sestra náruživo hladí kabelku kávovej farby.
„A to nie je všetko!“ Zapichnem ukazovákom pred asi trojicu ďalších darčekových tašiek.
„Nemôžem tomu uveriť. Valentino a Prada?!“
„Páčia sa ti? Nebol problém ich vybrať. Máš vkus a veľkosť takmer ako ja.“
„Kde si na to vzala, to muselo stáť majland, All. Ale neplatil to Mike, však nie?“ Spýta sa Clara uštipačne načo jej slová sprevádza tichý smiech.
„Nie, to je z môjho vlastného vrecka. Len dary pre Jamieho a Sophiu má na svedomí Michael, prisahám.“ Zodvihnem nad hlavu dva prsty na znak čestného ježiškovkého.
Aj keď som sama sebe nič nedopriala, vôbec mi to neprekáža. Práve naopak. Inšpiroval ma k tomu samotný Michael. Ja viem, nie sú to žiadne auta a ani drahé šperky - ako to už v jeho prípade býva. Je to len zopár tielok a kabát, ale som šťastná. Šťastná, keď ju vidím usmiatu a natešenú.
„Baby v práci puknú závisťou. Zo srdca ti ďakujem, sestrička.“
„Rado sa stalo. A kedy dorazí David s deťmi? Veľmi by som ich chcela vidieť.“ Nedočkavo zovriem v dlaniach pedantne zabalenú bábiku Barbie – Michael si naozaj nechal záležať, aby to vyzeralo perfektne. Bolo úžasne sledovať ho s akým nadšením sa pustil do balenia darčekov pre decká. Ruku k dielu som samozrejme priložila aj ja. Veď nákup hračiek nám zabral štyri hodiny života. Kufor a zadné sedadlá Michaelovho Mercedesu boli doslova prepchaté. My obaja sme mali problém dostať sa do auta. Dokonca aj Bill mal čo robiť, aby všetko bezpečne dopravil späť na hotel.
„Už tu dávno mali byť, neviem kde sa túlajú. Ozaj a s mamou si bola?“
„Len sme spolu telefonovali a znela veľmi čudne. Nevieš čo sa deje?“ Ostala som znepokojená pri spomienke na mamin utrápený hlas.
„Neviem, aj mne sa zdala nejaká divná. Myslím, že to má niečo spoločné s Elsie. Keď som sa jej na to pýtala, nechcela mi nič povedať.“
„Uhm, zajtra sa s ňou o tom porozprávam. Snáď sa mi z nej podarí dostať viac ako tebe.“
***
„Tak, Elsie, a ako sa máš ty?“ Nadhodím tému na rozhovor a s nedočkavosťou čakám na odpoveď mojej mladšej sestričky. Nedalo sa nevšimnúť je smutný výraz v tvári. Vôbec nemám poňatia, čím je to spôsobené. Nepáčia sa jej tie mandľové šaty, ktoré so jej priniesla? Čo iné som jej mala doniesť? Veď je už veľká dvanásťročná slečna, hádam neočakávala hračky?
„Ďakujem, dobre.“ Stroho mi odpovie. Toto snáď nie je moja Elsie, ale len jej náhradná kópia, klbko nešťastia.
„Mami, čo sa s ňou deje?“ Nenápadne mrknem na mamu, tá len rezignovane spustí plecia.
„Vôbec netuším, nechce sa so mnou o tom baviť.“
„Necháš nás prosím samé. Skúsim to ja, dobre?“
Mama súhlasne kývne hlavou a nechá ma s Elsie o samote.
„Zlatíčko, čo sa deje, nepáčia sa ti tvoje šaty?“ Strategicky začnem rozohrávať svoj plán hry.
„Sú pekné, ale...“
„Ale čo?“ Zdesene vykríknem, pretože výraz moje sestry sa zmenil na zúfalý.
„Pozri sa na mňa ako vyzerám!“ Hystericky začne jačať. „Tie šaty bol mamin nápad však? Nikdy si ich na seba nedám, nikdy! Vyzerám hrozne. Je to hrôza.“
V okamihu mi docvakne, o čo tu vlastne ide. Pripomína mi mňa samotnú, keď som ja začala zvádzať svoj boj s prichádzajúcou pubertou. Nenávidela som sa vtedy.
„Nie je to hrôza, zlato, ale realita. A to že nevyzeráš ako tie dievčatá z časopisov neznamená, že nie si krásna.“
„Nie som krásna a ja to viem, chcem vyzerať ako tie ženy z obálok.“ Vezme do chudých rúk jeden z tých nablýskaných časopisov a úpenlivo sa zahľadí na titulku.
„Elsie, to nie sú ženy, ale modelky.“
„Tak chcem potom vyzerať ako ty. Chcem byť dospelá. Chcem mať dvadsaťsedem.“ Na čele sa jej zjaví nepatrná vráska.
„Dočkáš sa. Ale teraz si moja dvanásťročná sestrička.“ Vezmem si jej tvár do dlaní a vtisnem pravý sesterský bozk na ružové líčko.
„Toho sa nedočkám nikdy. Chcem mať prsia a frajera, tak ako ty.“
„Neboj sa, sľubujem, že to príde.“
MICHAEL
Spopod lesklých vlnitých vlasov na mňa zazrie párik prenikavo zelených očí.
Oči, ktoré už dôverne poznám.
Opatrne vezme moju ruku do svojej a prepletie si so mnou prsty. Pohodlne sa uvelebí v mojom náručí a vypne rozpozeranú rozprávku.
„Uhm, prepáč nevnímal som ťa.“ Zamrvím sa a zmením polohu aby sa nám čo najpohodlnejšie ležalo. Dnes som není vo svojej koži.
Strojcom mojej sklesnutej nálady je videoklip k singlu Smooth Criminal, ktorý ma vyvolať pocit atmosféry z gangsterky z Al Caponeho éry. Má to byť o vrahovi, ktorý vyčíňal v Los Angeles a San Francisku v rokoch 1984 a 1985. Nechcel som aby niekto v Kráľovskej sieni zistil, čím som bol skutočne inšpirovaný, preto to držím v tajnosti. A darí sa mi to.
Ale členovia môjho náboženstva si našli niečo celkom iné, čo ich rozhnevalo. Vo videu sa objaví scéna so zbraňou – skutočnou zbraňou, ktorú ma učili použiť znalci. Bola nutná pre zachovanie línie scenára. Ale háčik a problém je v tom, že žiaden Svedok Jehovových nesmie vlastniť a nieto ešte použiť strelnú zbraň. Z Kráľovskej siene začali na mňa tlačiť – buď chcem byť Svedkom, alebo umelcom. Zranilo ma to.
„Napísal som im list.“
„Aký list?“ Zhlboka sa nadýchne a vydýchne.
„Dištancujem sa od Svedkov Jehovových.“ Oznámim tlmeným hlasom. „A požiadal som ich, aby som nebol považovaný za pokrsteného Svedka.“
„A si si tým istý?“ Medzi prsty vezme prameň mojich vlasov a začne sa s ním pohrávať.
„Uhm.“ Zlomene vyfúknem vzduch pomedzi zuby.
„Určite vieš, čo robíš a nech sa rozhodneš akokoľvek, budem na tvojej strane.“ Usmeje sa, čím ma uistí o svojich slovách.
„Aké je kresťanstvo?“ Spýtam sa pokojne.
„Ako to myslíš?“ Nakloní sa mojim smerom a pohladí ma po líci.
Síce mám prečítaných niekoľko kníh o tomto náboženstve, nikdy som sa však hlbšie o neho nezaujímal. Možno je to aj tým, že z toho čo som sa dozvedel, mi niektoré veci nesedeli. Na mysli mám podmienky tohto náboženstva. Verím v Boha a tiež by som chcel vedieť, aké to je sláviť Veľkú noc, alebo Vianoce.
„Ty si o svojom náboženskom presvedčení presvedčená, že je správne, si spokojná?“
„Vychovávali ma v tomto duchu, tak myslím, že áno.“ Jej obočie sa vyšplhá do obrovských výšin. Je prekvapená z mojich zvedavých otázok. „Ale toto si asi nechcel počuť, však?“
„Chcem vedieť trochu viac.“
„Vedieť viac o podmienkach?“
„Presne!“
„Tak to si sa obrátil na zlého človeka. Porušila som pravidlá, zhrešila som a nemám z toho zlý pocit. Práve naopak, mám veľmi dobrý pocit.“ Potmehúdsky sa usmeje.
„Asi potrebujem viac času.“ Zamyslene sa poškriabem vo vlasoch. „Chcel by som vedieť aké je to mať Vianoce.“
„Veď môžeš. Nikto ťa nebude kontrolovať. Máš voľnú ruku a keď budeš poslúchať, tak ti z New Yorku niečo prinesiem.“ Vyhlási a jemne ma pobozká na čelo.
„Hlavne si tam daj pozor.“ Znepokojene poznamenám.
„Nemaj strach, veď tam budem spolu s Clarou a Lindou. Navyše väčšinu času budeme v Marylande, New York je len zastávka na pár dní.“ Hodí po mne psie očká.
Neznášam keď toto na mňa urobí, pretože vždy jej na všetko len kývnem.
Komentáre
Prehľad komentárov
Ejha, ejha, ejha!
Prekvapkala si ma novou kapitolou, vždy ju vychrlíš tak nečakane, že to ani nestihnem zaregistrovať! Ale možno to bude tým, že nemám čas na FB... :D
No tak čo povedať?
Asi to zhrniem, lebo vážne nie je veľmi o čom. Skvelé. Som nadšená!
Táto veta pobavila: "Dnes som není vo svojej koži." Aký zlatý slang :D
Dejovo je táto časť spolu s predošlou KLENOT tvojej tvorby, ani sa nedá vyjadriť kam si sa posunula... štýl, gramatika a úprava geniálne. Jedna, dve chybičky sa dajú ospravedlniť pri tak dlhej kapitole. Precízne vybraté vety, myšlienky dávajú zmysel, všetko do seba zapadá... bravo!
Možno jediné na čo by som upriamila tvoju pozornosť sú odseky. Každý odsek (a myslím tie s ****) sú trošku kostrbaté, niekedy prejdeš z jednej situácie do druhej príliš hŕŕ, ak chápeš čo tým myslíš. Chce to lepšie preklenutie, lepšie zapracovanie plynulosti. Niekedy ten odsek stačí šikovne nahradiť pár vetami, prípadne inak ;)
Čo sa týka pejoratívnych slov, tak hoci neznášam nadávky, musím uznať, že tá v časti o bazéne sa tam dokonale hodila, ako riť na šerbel :D To ti nemôžem ani v najmenšom vytknúť!
OVERALL RATING: Bravissimo! Len tak ďalej a to myslím vážne! Ešte niekoľko kapitol a pripravuj si obálku na knihu! :D
GBY !!!!!!!
Ej ha ! :-D
(Adulienka303, 4. 2. 2013 19:40)
Začnem zrejme tým, že na túto časť som sa tešila :-D :-D
Bodla mi táto svieža inšpirácia, v duchu milovanej story o najsladšom mužovi planéty :-D :-D :-*
Takže, veta ktorá ma najviac pobavila znela takto : Teplou večerou, po ktorej nasledoval kurevsky dobrý sexuálny zážitok ..
No na toto som mala vyplieštené očiská niekoľko sekúnd, a keby si počula ten môj sekaný smiech tak asi by si odišla preč :-D :-D .. akoby som čítala myšlienky môjho skazeného ja :-D :-D :-D
Páčilo sa mi v akom štýle si to tam vložila, a zdôraznila :-) .. celkovo si tú časť s Clarou nahodila super, sedelo mi to tam akoi puzzle :-D
Čo sa týka Michaela a Allison, tam zrejme nie je veľmi čo kritizovať, ale páčil sa mi ten part, kde si písala o tehotenstve, rodičovstve a tabletkách .. to mi pripomenulo typické dnešné baby/ženy ... každá sa od tehotenstva dištancuje pre chujovinky ako sú postava, kariéra atď .. hrozné :-D :-D kedysi ženy slúžili najmä preto :-D :-D ...
Ale ak ti mám pravdu povedať, potešilo by ma keby bola Allison v tom, ani by sama nevedela, a Michael by bol isto rád, čo rád, zaplesal by od šťastia a nenechal by ju v tom samú :-D :-D romantické .. :-*
Stanka moja najdrahšia, ďakujem za kúsok únikovej cesty, do ríše fantázie, romantiky a dávky myšlienok, ktoré ma hrejú v mysli aj pri srdci .. meno Michael ma poteší zakaždým, ani ho vysloviť nemusím a nie to čítať čo povie v tejto story :-D .. balzám pre oči a zmysly :-D
Teším sa na pokračovanie, horím nedočkavosťou bejbéé :-*
......
(Misi255, 5. 2. 2013 21:13)