Dvadsiatadruhá časť
MICHAEL
Ráno, keď som sa zobudil, nenachádzal som sa vo svojej izbe.
Vedľa mňa sladko spala Allison, bola schúlená pod mäkkým paplónom a jednu ruku mala položenú na mojej hrudi. Večer sme sa dlho do neskorej noci len tak rozprávali (no dobre, nezostalo to len pri rozprávaní, bolo aj niečo viac). Usmial som sa a pritúlil som sa k nej bližšie. Bolo príjemné cítiť teplo jej tela ležiaceho blízko toho môjho. Opatrne som ju pohladil po ramene. Allison na to zareagovala a začala sa naťahovať, potichu si zívla a schúlila sa ešte viac. Nespala. „Dobré ránko.“ potichu som jej zašepkal do ucha.
„Pekné ránko.“ odvetila a pretrela si prstami oči.
„Spalo sa ti dobre?“
„Nikdy sa mi tak sladko nespalo.“ zašepkala a vtisla mi bozk na líce.
„Ale teraz musím skočiť do kúpeľne, pomôcť si.“
„Allison, ty žiadnu pomoc nepotrebuješ, veď vyzeráš nádherne, nepochybuj o sebe.“
„Vďaka za kompliment.“ usmiala sa a stratila sa v kúpeľni. Ja som sa zatiaľ v posteli výdatne ponaťahoval a zostal ležať. Pozrel som sa na hodiny, ktoré ležali na nočnom stolíku, bolo už takmer desať hodín.
Dnes v noci sa mi tak príjemne spalo, vôbec sa mi nechcelo dnešný deň niečo robiť, ale musel som.
„Hotovo.“ veselo vybehla a chystala sa ustlať posteľ. „Vstávaj, spachtoš.“ kľakla si ku mne a začala ma vytláčať z postele. Takmer som z nej zletel.
„Tak čo, aký máš na dnes program?“
„Najradšej by som zostal ležať v posteli spolu s tebou, celý deň.“
„Ale to nemôžeš, takže vstávaj. Povinnosti čakajú.“ vyskočila Allison na mňa a capla ma po zadku. „Už som hore, mami.“ vykríkol som a takmer som sa udusil smiechom.
„Neprovokuj!“ schmatla vankúš a hodila ho po mne. Obaja sme automaticky vyprskli do nehorázneho smiechu.
„Divadlo.“ vydýchol som z posledného.
„Ako?“ zadýchane sa ma spýtala. „Dnes ma čaká návšteva divadla. A si istá, že nechceš ísť so mnou?“ smutne som sa na ňu pozrel a čakal čo mi na to povie, aj keď som jej odpoveď už dopredu poznal. „Michael, moju odpoveď už asi poznáš. Možno nabudúce. Dobre.“ roztomilo sa na mňa pozrela a pohladila ma po líci.
„Samozrejme, rešpektujem to. Vieš, že by som ťa nenútil do niečoho čo sama nechceš.“
„Viem, a ďakujem ti za to.“
„Dáme si raňajky?“ navrhol som.
„A čo keby sme išli dole.“ potmehúdsky sa na mňa usmiala.
„To asi nepôjde. Zatiaľ čo ty si bola v kúpeľni, objednal som ich.“
„Čo by som ja bez teba robila. Si dokonalý.“ priskočila ku mne a pobozkala ma.
„Hm, tak na dokonalého sa budem hrať častejšie.“ odkašľal som si a prehrabol som si vlasy prstami.
O chvíľu už klopala na dvere hotelová služba s spolu s našimi raňajkami. Allison sa nesmierne potešila, keď videla čo som nám zaobstaral. Čerstvá zelenina, syr, čerstvé pečivo a svieža pomarančová šťava.
Po výdatných raňajkách som sa pobral do svojej izby. Prezliekol som sa a potreboval som sa aj upraviť. Keďže ma predstavenie čakalo až večer mal som teda veľa času a bolo tu to prekvapenie, na ktoré som sa nesmierne tešil ako aj na to, čo na to povie Allison. Vyšiel som zo svojej izby a zaklopal som jej na dvere. „Pripravená na sľúbené prekvapenie?“
„Prekvapenie?“ nechápavo sa na mňa pozrela.
„No sľúbil som ti, že mám pre teba prichystané prekvapenie, spomínaš.“
„Samozrejme, že áno, ale nečakala som to tak skoro.“ zmätene sa začala obracať vo dverách. „Počkaj, len sa prichystám.“ zabuchla dvere a nechala ma čakať pred nimi. Po krátkej chvíle sa otvorili a vyšla von. Na sebe mala bledomodré jeansy, šedú mikinu pod ktorou mala oblečené biele tričko s obrázkom malého králika.
Pred vchodom do hotela už čakalo prichystané auto. Všetci sme sa snažili byť čo najnenápadnejší a ja som hlavne dúfal, že ma nikto nespozná zahaleného pod kapucňou od bundy.
Podarilo sa. Nikto si našťastie nič nevšimol.
Allison si poklopkávala nervózne po kolene. Evidentne bola zvedavá, čo som pre ňu prichystal, a možno aj tajne dúfala, že jej čo to prezradím, ale to som v úmysle vôbec nemal. Má to byť predsa prekvapenie.
Keďže miesto prekvapenia je od hotela dosť vzdialené, aj cesta tam trvala pomerne dlhšie. O to som sa aj ja mohol dlhšie zabávať na Allisoninom zmätenom výraze. Bola tak roztomilá, keď sa tak pozerala a medzi prstami si vrtela s prameňom dlhých vlasov.
„Predpokladám, že to tu spoznávaš.“ zareagoval som potom čo som zbadal jej široký úsmev na tvári. A ten hovoril za všetko. „Michael, ja...“ nadýchla sa a chcela niečo povedať, ale hlas sa jej zasekol v hrdle. Len sa na mňa pozrela a silno ma objala. „Ďakujem.“
„Nepôjdeme dnu?“ navrhol som. Rýchlo som vystúpil z auta a otvoril jej dvere. Prikázal som šoférovi nech počká tu neďaleko.
„Páči sa ti to miesto?“
„Žartuješ, naposledy som tu bola ešte ako malá školáčka.“ rozradostnene poskočila a začala ma ťahať za ruku dnu do Kensington parku. Prostredie parku bolo naozaj nádherne. Všade plno stromov, prvých jarných kvetov. Všade navôkol sa ozýval spev vtákov. Keby sa ešte nemračila obloha nad nami bol by z toho dokonalý jarný deň. Ale pri pohľade na jej rozžiarenú tvár som ani žiadne slnko nepotreboval. Jej úsmev mi ho celkom vynahradil.
Len tak sme sa spolu prechádzali v ruka v ruke a rozprávali sa. A prejsť každý kúsok parku nám dal riadne zabrať. Nakoniec som ju zaviedol na miesto na ktoré som sa najviac tešil. Bola to socha Petra Pana.
„Michael, krajšie miesto si ani vybrať nemohol.“ usmiala sa a zamyslene sa pozrela na sochu.
„Mám rád Petra Pana. Čítala si knihu. Je to jeden z najčarovnejších príbehov. Úplne sa s tým stotožňujem. Neverland. Miesto kde ostaneš navždy malým dieť...“ odmlčal som sa. V jednom okamihu mi to pripadalo ako hlúposť o tom hovoriť.
„Kde ostaneme navždy malým dieťaťom.“ dokončila za mňa Allison.
„Asi sa ti to zdá ako hlúposť. Ale keď si niekto prejde tým čím ja. Nedobrovoľne odobrané detstvo. Áno, možno som si túto cestu zvolil ja sám, ale predsa.“ sklopil som zrak k zemi.
„Nie Michael, vôbec to nie je hlúposť.“ chytila ma za bradu a podvihla mi ju. Vtisla mi nežný bozk na pery. V tom momente ako sa naše pery spojili, z oblakov nad nami sa spustil hustý dážď. Len sme tam tak stáli a bozkávali sa v daždi. Po chvíľke sme sa od seba odtiahli a hladili si do očí. Ale v jednom okamihu sa Allisonin zamilovaný pohľad zmenil na zdesený, nechápavý. Jednou rukou mi prešla po tvári a krku a pokrútila hlavou. Hneď som vedel o čo ide. Zdesene som urobil krok dozadu.
„Michael, čo to...“ Allison zo seba potichu vyjachtala moje meno.
Len som tam stál ako prikovaný a nedokázal som sa jej pozrieť ani do očí. Nakoniec sa naše pohľady stretli. „Chcel som ti to povedať už dávno, ale...“ sadol som si na obrubník chodníka. A vôbec mi nevadilo, že všade bolo veľa vody.
„...ale vždy ma strach zastavil.“
„Strach z čoho?“ sadla si vedľa mňa. Nemala ďaleko od sĺz.
„Že sa dozvieš pravdu.“
„Michael.“ pošepkala moje meno a chytila ma za ruku.
„Nie, neber to tak, že ti klamem. Len ťa nechcem zaťažovať mojimi hlúpymi problémami.“
„Michael, hovor. Keď budeš mlčať bude to ešte horšie.“
„Dobre.“ nadýchol som sa a pokračoval. „Ide o vzácnu chorobu. Volá sa Vitiligo. Postupne sa mi bude strácať pigment z kože. Preto tie biele fľaky.“ v skratke som jej opísal o čo ide.
„Prepáč mi to, cítim sa ako hlupák. Mal som ti to povedať. Len som sa bál...že by si sa toho zľakla a...ale asi by som nemal právo držať ťa pri sebe na silu.“ zamotával som sa do vlastných slov.
„Michael, to by sa nikdy nestalo. Nedokázala by som ťa opustiť. Veď je to len pár bielych fľakov.“
„Pár ich je len teraz. Táto choroba sa nedá liečiť. Preto mám na sebe toto všetko. Nikdy ti to nebolo divné.“
„Pravdupovediac, som si to poriadne ani nevšimla. Stratilo sa to popri tvojom úsmeve, nádherných hlbokých očiach, dokonalých črtách tváre...“ prisadla si ku mne bližšie, pohladila ma po mokrej tvári a mňa príjemne zohrialo teplo jej tela.
„Bude to len horšie. Bude ich stále viac. Preto ak sa rozhodneš akokoľvek, pochopím to. Aj keď ťa stratiť nechcem.“
„Michael, moje srdce patrí len tebe. Spolu to zvládneme. Sľubujem.“ pevne ma chytila za ruku a moje srdce nadobudlo pocit istoty po jej slovách. A navyše tá iskra v jej zelených očiach, ktoré tak uprene na mňa hľadeli.
„Milujem ťa.“ vyslovil som môj pocit v návale všetkých emócií. Bol to najlepší okamih na vyslovenie mojich citov. Aj keď som netušil ako na to zareaguje ona. Z jej výrazu v tvári som bol maximálne zmätený. Ale už som to raz vyslovil, a nemienim to vziať späť. Jednoducho to tak cítim a nebudem sa tým tajiť. Milujem ju.
„Oh, Michael,“ roztrasene vyslovila moje meno a pevne ma objala. „Aj ja ťa milujem. Milujem ťa, Michael.“ rozradostnene sa pozerala na mňa.
Privial so si ju k sebe a nechcel som ju už nikdy pustiť. Potreboval som ju celú. Hlavu mala opretú o moje rameno a ja som cítil jej teplý dych na mojom krku. Tvár som jej chytil do dlane a odhrnul som jej zablúdený mokrý prameň z čela. Priložil som svoje pery na jej a nežne som sa pohrával s jej perami.
„Michael, nemali by sme už ísť. Večer máš predsa prácu a navyše sme už dosť mokrí a nepotrebujem aby si mi prechladol.“
„Máš pravdu.“ Aj keď husto pršalo, nikam sme sa neponáhľali. Obaja sme milovali prechádzky v daždi. Ešte sme sa len tak chvíľu prechádzali.
„Michael, je mi zima.“ Roztrasene povedala Allison. Z kufra auta som vytiahol deku a prikryl som ju. „A ty čo?“ prehodila svoje nohy cez moje a prikryla nás oboch. Samozrejme, že Bill na prednom sedadle všetko nenápadne, a hlavne pozorne sledoval.
Keď sme dorazili šli sme sa prezliecť a najesť sa. Tentokrát sme išli do jedálne, aj keď sme obaja neboli moc hladní. Zjedli sme len malú porciu šalátu. Po olovrante som sa šiel ešte osprchovať. Milujem ten pocit, keď po mojom tele stekajú príjemne teplé pramienky vody. Do sýtosti som si to užíval. Ešte som sa pred odchodom chcel rozlúčiť s Allison, tak som rýchlo vyšiel zo sprchy, vysušil si vlasy, upravil a prezliekol sa.
Zaklopal som na jej dvere. „Ďalej.“ oznámila mi. Pomaly som otvoril dvere a vošiel som dnu. Bola práve v kúpeľni. Asi po minúte vyšla. „Hm, roztomilé pyžamo.“ pochválil som jej nočný odev skladajúci sa z bieleho trička s obrázkom malého kačiatka a modrých nohavíc.
„Čo moje pyžamo, ale pozrime sa aký fešák stojí predo mnou. Asi ťa nikde nepustím a nechám si ťa tu na celú noc.“ rozchichotala sa Allison, a mne sa pri myšlienke, čo by sa dialo v noci, keby nemám prácu, zachvel žalúdok.
„Budem sa snažiť prísť čo najskôr.“ Priklonil som sa k nej a jemne pobozkal jej pery. Allison pristúpila na moju hru a pritiahla si ma ku sebe. „Michael, už teraz mi neskutočne chýbaš.“ Pošepkala mi do ucha, ale ja som v tej chvíli vnímal len jej zrýchlený dych.
„Nemaj strach, dnešná noc len tak rýchlo neskončí.“
ALLISON
„Auvajs, hlúpa soška!“ skríkla som, po tom, čo som vrazila do stolíka, a tá ozdobná rároha sa mi zrútila rovno na nohu. „Koho to bol nápad dávať sem takéto nebezpečné predmety.“
Zodvihla som tú sošku nejakej "prehistorickej bohyne" a uložila som ju na miesto. Vďakabohu, sa jej nič nestalo.
Podišla som k televízoru a chystala som sa ho vypnúť v momente keď sa Mickey Mouse, spolu so svojím verným kamarátom Plutom, chystal na nebezpečný pokus skoku z idúceho vlaku. „Blázni.“ pokrútila som hlavou a vypla ho. Kazetu z video prehrávača som sa ani neunúvala vytiahnuť a nechala som ju tam. Zaľahla som do postele a po uši sa prikryla paplónom.
Hm, Michaela sa asi tak skoro nedočkám. Chýba mi. V duchu som si pomyslela a moje viečka sa začali pomaly zatvárať až sa nakoniec zavreli celkom.
V noci som musela spať ako zabitá, lebo ráno, keď som otvorila oči som zistila, že v mojej posteli som nespala sama. Vedľa mňa spal Michael s najkrajším úsmevom na perách a dokonca bol aj prezlečený v pyžame. Vôbec som netušila kedy v noci prišiel. Natiahla som sa k nemu a pohladila ho rukou po líci. Michael sa zamrvil a pomaly otvoril oči. „Príjemné ránko sa praje.“ usmial sa a výdatne sa ponaťahoval.
„Pekné ránko....Michael, kedy si vlastne v noci prišiel.“ zmätene som sa na neho pozrela.
„Nepamätáš si to?“
„Nepamätám, musela som spať ako zarezaná.“
Michael sa na mňa smutne pozrel a sklopil zrak k zemi. „Michael, deje sa niečo?“
„Ja len, že som ti večer vyznal lásku a...Naozaj si na to nespomínaš?“
Len som sa smutne na neho pozrela a snažila sa spomenúť, ale márne. Jednoducho si na to nepamätám. „Inak mimochodom, ako si sa dostal do mojej izby?... Preboha! Však som nemala zamknuté. Panebože, to sa mohol dostať ku mne hocaký úchylák,“ plesla som si po ústach, keď som si uvedomila ako strašne veľa táram.
„Ale našťastie som tu ja a včas som ťa ochránil.“ Hodil na mňa výraz superhrdinu a v tom som vyprskla do smiechu. „Milujem tvoj smiech.“ Natiahol svoju ruku k mojej tvári a prstami mi začal prechádzať po perách. Žalúdok sa mi začal v tej chvíli ako to urobil chvieť. „Michael, toto mi nerob. Inak sa neovládnem a....“
„Rád to risknem.“ tvárou sa ku mne priblížil a perami začal prechádzať po mojej tvári a obdarúval ma jemnými bozkami. Vychutnávala som si každý jeho dotyk.
Michael si slastne povzdychol. Vedel presne ako na mňa a vôbec som sa tomu nebránila. Len som sa poddávala jeho bozkom. Vždy pri ňom strácam pevnú pôdu pod nohami.
Dlaňou som ho začala hladiť po hrudníku. Michaelov dych sa závratne zrýchlil. V tom ma chytil za ruku, ktorou som ho hladila. Vzal si ju do dlaní, priložil si ju k perám a nežne ju začal bozkávať. „Mám pre teba ešte jedno prekvapenie.“ tajomne sa pousmial, bleskovo sa zvrtol na päte a vybehol z mojej izby.
Och, tento muž je plný prekvapení. S povzdychom som si sadla na posteľ a s napätím čakala, čo si môj najdrahší pre mňa pripravil.
Náhľad fotografií zo zložky 22. časť
Komentáre
Prehľad komentárov
Opäť nejaké prekvapenie, teším sa čo to bude :-D
Kapitolka bola úplne v pohodke, užila som si čítanie, máš to naozaj perfektne premyslené v hlave, je to kúsok :-DD
...
(Atiiik, 8. 6. 2011 13:24)
No takže, znovu som si obnovila pamäť prečítaním si tejto úžasnej časti :D Dnes mi to naozaj ide a dúfam, že teraz sa mi podarí napísať dlhší koment ako k predchádzajúcej :D Aj keď už by sa mi mohlo podariť napísať ho ako prvá :D budem sa nabudúce snažiť :D
Takže najradšej by som sa pustila do písania, ale môj pes práve zaspal pri mojom notebooku a strašne chrápe, to je na nevydržanie :D Idem mu urobiť niečo na papanie a vrátim sa hneď :D :D
Okey, tak trvalo mi to dlhšie ako som si myslela, ale je to v poriadku :D
Takže, zase ohromná časť :D som z nej ohromená :D
Musím povedať, že čím ďalej tým lepšie :D každou časťou sa zlepšuješ, naozaj :D a to je len a len dobré :D ja si to parádne užívam
Tak hneď na začiatku si ma dostala touto vetou, počkaj nájdem :D
Večer sme sa dlho do neskorej noci len tak rozprávali (no dobre, nezostalo to len pri rozprávaní, bolo aj niečo viac). - tá zátvorka ma tak pobavila :D
„Najradšej by som zostal ležať v posteli spolu s tebou, celý deň.“
„Ale to nemôžeš, takže vstávaj. Povinnosti čakajú.“ vyskočila Allison na mňa a capla ma po zadku. „Už som hore, mami.“ vykríkol som a takmer som sa udusil smiechom.
„Neprovokuj!“ schmatla vankúš a hodila ho po mne. Obaja sme automaticky vyprskli do nehorázneho smiechu. - a ďalšia náramne zábavná časť :D aj ja si ho chcem capnúť po zadku :P
Okey a to s tým prekvapením si už nemohla lepšie vymyslieť :D fakt úžasné a dokonalé
A potom to bozkávanie v daždi :D och, no krása :D
Celá bez seba som bola, keď jej Michael začal hovoriť o tých fliačikoch :D veľmi dobre si to vystihla, nádherný part :D
A ak by som ti tu mala prekopírovať ešte jednu parádnu časť, tak by som prekopírovala všetko od Allison :D po celý čas som sa usmievala a nemohla som sa odtrhnúť od obrazovky :D Teraz som už len zvedavá aké ďalšie prekvapenie si pre ňu prichystal :D Och, ňuňáčik :D
Tak a na záver ešte prajem kooopu inšpirácií, aby sa ti darilo tak ako doteraz a stále nás prekvapovala tými najkrajšími prekvapeniami :D
ILY, GBY :** Hrozne sa teším na ďalšiu časť :D :P
...
(Misi255, 8. 6. 2011 11:21)
Ejha, ejha:D Neviem ani ako začať:D
Prečítala som to celé, niektoré pasáže boli tak dobré, že som si ich čítala viackrát za sebou:D No paráda:D
Celkom poctivá dĺžka časti, čo som nečakala, že sa s takou už aj vytasíš:D Máš bod navyše za rýchlosť:D
Ďalší bod získavaš za oživenie mojich spomienok zo začiatkov mojej story, ááááchhh:)
Aby som nezabudla, hneď jeden malý "bug" sem musím dať: "hladili sme si do očí" - riadne som sa pobavila:) Tvoje chyby sú vždy také zlaté, dievča!!:D
Sooo, je čas vrátiť sa k okamihom, ktoré ma zasahovali najviac:
1. Určite na prvé miesto patrí tá jednoduchá vetička, ktorú Michael vypustil z úst. "Milujem ťa." Fúúúúúúúúúúúúúúúúúha, ženo! Nečakala som to tak hŕŕ hŕŕ:D Ideš do toho teda riadne;D Ale ten moment prekvapenia a tá atmosféra, ktorá tam nastala bola naozaj úžasná, nemám žiadne pripomienky. Ja som v tomto zdržanlivejšia, ale je to tvoja story a je pekné sledovať, kde sa naše myšlienky "rozchádzajú" :) Je to zaujímavé a sem-tam aj velice inšpirujúce.
2. Ako Michael zmokol a tým sa mu odhalili fliačiky na tvári - Juj! To, akým štýlom jej to povedal, ako to rozprával, čo povedal... to všetko stálo za to!
3. Ako sa Allison ráno prebrala a vedľa nej už ležal Michael – Bože!! Božinku! Koľkokrát som o tomto snívala. Koľkokrát si toto prajem. Šťastná to žena, v tom momente som žiarlila ako besná:D hoc hlúpa som, ale nepomôžem si:D
4. Ako to Michael v tom „najlepšom“ stopol a odbehol – typics!  Typický Michael himself!:D Vždy vedel, ako dievčatá rozpáliť a to dokonca aj bez toho, aby robil čokoľvek nasty (a niekedy aj keď nerobil absolútne NIČ :D) ... Proste Nadčlovek!:) :D
5. Záver – páčilo sa mi ukončenie. Napínavé ako u mojej maličkosti :D Och, och, ale prosím ťa, nepridávaj novú časť do stredy! :D Nebudem mať na novú teraz vôbec žiadny TIME, tak buď milosrdná!:P
THANK YOU and GOD BLESS YOU and I LOVE YOU!:D Teším sa na novú (po strede) :D
Michael
(aďuška-jackie, 16. 9. 2012 14:36)