Pracovný pomer zamestnancov obecnej polície (Súvislosti so vznikom, zmenou a jeho skončením) (1.časť - všeobecne)
V úvode tohto príspevku je vhodné uviesť, že typickým základným pracovnoprávnym vzťahom pre výkon verejnej služby je v súčasnosti pracovný pomer, ktorý je príznačný aj pre príslušníkov obecnej polície a je regulovaný v podstatnej miere Zákonníkom práce, popri zákone o výkone prác vo verejnom záujme.
Pripomeniem, že každému občanovi v súvislosti s uplatňovaním svojich základných práv a slobôd, najmä vo vzťahu k sociálnym právam, medzi ktoré patrí právo na prácu, prináleží aj právo slobodného výberu, ako tieto práva uskutoční a ako ich bude realizovať. Právo na prácu je garantované v čl. 35 Ústavy SR, pričom toto právo si každý občan uplatňuje na základe svojho slobodného rozhodnutia a to tým, že si slobodne zvolí povolanie resp. slobodne vyberie zamestnanie, v prípade že sa nezamestná sám, vyberie slobodne svojho zamestnávateľa, a týmto sa začlení do pracovného procesu. Pracovný proces prebieha už v existujúcich podmienkach, ktoré v prevažnej miere odzrkadľujú celkovú situáciu v spoločnosti, čo znamená, že realizácia sa uskutočňuje na základe a v súlade prijatých určitých pravidiel, ktoré by mali za určitých podmienok garantovať, prinajmenšom, aspoň ich dodržiavanie. Pravidlá sú obsiahnuté v konkrétnych pracovnoprávnych normách, a sú vyjadrené v základných zásadách, ktoré ustanovujú resp. vyjadrujú základné princípy právnej úpravy pracovnoprávnych vzťahov.
Na základe zásady zmluvnej voľnosti je pre pracovný pomer typické, že môže vzniknúť len so súhlasom zamestnanca a zamestnávateľa, čo je platné v pracovnom práve.
Pracovný pomer je vzťahom, ktorého predmetom je výkon závislej práce, ktorú zamestnanec realizuje v podriadenosti k zamestnávateľovi. Zamestnávateľ je oprávnený disponovať výsledkami práce zamestnanca. Výkon závislej práce sa prejavuje v tom, že zamestnávateľ riadi priebeh pracovného procesu a zamestnanec je povinný podriadiť sa jeho pokynom. Zamestnávateľ je oprávnený disponovať výsledkami práce zamestnanca. Zamestnanec je povinný vykonávať prácu osobne, a pri výkone práce sa nemôže dať zastupovať.
Zamestnanec má právo ovplyvňovať činnosť zamestnávateľa prostredníctvom zástupcov zamestnancov, pričom v podmienkach obecných polícii túto funkciu zabezpečujú spravidla Základné organizácie SLOVLES (ďalej Závodný výbor).
Podľa Kurila[1] pracovný pomer ma svoju vlastnú štruktúru, tvorenú subjektmi, obsahom a predmetom.
Predmetom pracovného pomeru je vždy výkon závislej práce.
Výkon práce (výkon služby) zamestnancov obecnej polície pozostáva z celého súboru činností, ktoré sa svojim spôsobom opakujú, pričom tieto činnosti zamestnanci vykonávajú osobne, v pracovnom čase, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, za mzdu, ich vzťah je založený na nadriadenosti a podriadenosti, na náklady zamestnávateľa a jeho zodpovednosť. Z takejto zjednodušenej charakteristiky výkonu práce, je možné odvodiť, že takto vykonávaná práca je svojou povahou považovaná za ,,závislú prácu.“
V súčasnom Zákonníku práce je vymedzený pojem „závislá práca“ [2], pričom táto definícia závislej práce je jedným zo základných pojmov pracovného práva, ktorý je súčasťou právnych poriadkov takmer vo všetkých členských štátoch Európskej únie.
Zároveň ust. § 1 ods. 3. Zákonník práce taktiež vymedzuje, čo sa za závislú prácu nepovažuje. V prípade, ,,ak vykonávaná práca má viaceré črty závislej práce, na jej výkon má byť výlučne použitý pracovný pomer alebo obdobný pracovný vzťah.“[3]
Obsah pracovného pomeru tvoria vzájomné práva a povinnosti účastníkov.
Spravidla tieto vzájomné práva a povinnosti je možné rozdeliť z rôznych hľadísk:
1. pred založením pracovného pomeru:
a) na strane zamestnávateľa:
Ø má právo:
o požadovať informácie týkajúce sa v súvislosti s prácou, ktorú bude zamestnanec vykonávať, ak pôjde o FO ktorá sa uchádza o prvé zamestnanie;
o požadovať predloženie pracovného posudku a potvrdenia o zamestnaní, ak pôjde o FO ktorá už bola zamestnávaná; spravidla ide informácie týkajúce sa pracovnej morálky, pracovnej disciplíny, plnenie zverených úloh, vzťahu ku iným zamestnancom, či celkovej povesti na pracovisku alebo aj iné údaje, ktoré by mohli mať vplyv na posúdenie jeho osoby;
o potvrdenie o dĺžke zamestnania a zápočet dôb zamestnania pre účely nemocenského a dôchodkového poistenia;
o osobný dotazník;
o životopis napísaný vlastnoručne uchádzačom;
o odpis registra trestov uchádzača, ktorý nesmie byť starší ako 3 mesiace;
o potvrdenie o zdravotnej spôsobilosti a psychickej spôsobilosti, alebo aj telesnej spôsobilosti, len keď to upravuje zákon;
o vojenskú knižku alebo potvrdenie o neschopnosti výkonu vojenskej činnej služby; ak to upravuje pracovný poriadok;
o platný zbrojný preukaz resp. zbrojnú licenciu, ak je držiteľom;
o platný vodičský preukaz, ak je držiteľom;
o potvrdenia osvedčujúce iné spôsobilosti (napr. certifikáty, osvedčenia, povolenia, atď.)
Ø má povinnosti:
o oboznámiť FO s právami a povinnosťami, vyplývajúce z pracovnej zmluvy;
o oboznámiť FO s pracovnými podmienkami a mzdovými podmienkami;
o overiť spôsobilosti uchádzača o zamestnanie, v prípade, ak uchádzač podľa osobitného predpisu musí spĺňať iný predpoklad, overiť aj tento;
o že, nesmie vyžadovať od FO informácie, o tehotenstve, o rodinných pomeroch; o bezúhonnosti s výnimkou, ak pôjde o prácu pri ktorej to osobitný predpis vyžaduje alebo ak to povaha práce vyžaduje; o politickej príslušnosti, odborovej príslušnosti a náboženskej príslušnosti;
o nesmie porušiť zásadu rovnakého zaobchádzania, ak ide o prístup k zamestnaniu (§ 13 ods. 1 a 2 Zákonníka práce);
b/ na strane zamestnanca:
Ø má právo:
o uchádzač FO má právo na primeranú peňažnú náhradu, ak zamestnávateľ poruší svoje povinnosti v súvislosti zo získavaním informácii a zásadou rovnakého zaobchádzania v prístupe k zamestnaniu;
Ø má povinnosti:
o uchádzač FO informovať zamestnávateľa o skutočnostiach, ktoré by bránili výkonu práce alebo ktoré by mohli zamestnávateľovi spôsobiť ujmu;
2. po vzniku pracovného pomeru:
Medzi povinnosti, ktoré vyplývajú z pracovného pomeru a vznikajú odo dňa, keď pracovný pomer vznikol, zákonník práce ustanovuje v § 47 ods. 1 obom účastníkom nasledovné povinnosti:
Ø zamestnávateľovi:
o prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy,
o platiť mu za vykonanú prácu mzdu,
o utvárať podmienky na plnenie pracovných úloh,
o dodržiavať ostatné pracovné podmienky ustanovené právnymi predpismi, kolektívnou zmluvou a pracovnou zmluvou,
o zamestnanca pri nástupe do zamestnania oboznámiť s pracovným poriadkom, kolektívnou zmluvou a s právnymi predpismi, ktoré sa vzťahujú na vykonávanú prácu, ako aj s právnymi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktoré musí zamestnanec dodržiavať, a ustanoveniami o zásade rovnakého zaobchádzania,
o zástupcom zamestnancov predkladať správy o dohodnutých nových pracovných pomeroch, v lehotách na ktorých sa s nimi dohodol.
Okrem týchto povinností zákon o výkone prác vo verejnom záujme ustanovuje povinnosť pre zamestnávateľa informovať o voľných pracovných miestach na výkon prác vo verejnom záujme a umožniť zamestnancom ako aj iným osobám uchádzať sa o voľné miesta.
Ø zamestnancovi:
o podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu.
Povinnosti, ktoré vyplývajú z ustanovenia § 47 Zákonníka práce predstavujú základnú rámcovú charakteristiku pracovného záväzku u oboch účastníkov pracovného pomeru.
Ak vezmeme do úvahy, že pracovný pomer je právnym vzťahom, ktorý je medzi účastníkmi čiže zamestnávateľom a zamestnancom, zastávame názor, že opodstatnená zložitosť tohto vzťahu sa prejavuje práve pri ich vzájomnej úprave pre nich vyplývajúcich rozsiahlych práv a povinností. Spravidla pôjde o to, že určitému právu jedného z účastníkov pracovného pomeru bude prislúchať povinnosť druhého účastníka.. V dôsledku odmietnutia zamestnanca vykonať prácu či splniť takýto pokyn, nemôže ho zamestnávateľ za takéto konanie postihnúť resp. kvalifikovať toto konanie ako porušenie pracovnej disciplíny.
Týmto konštatovaním chceme poukázať na to, že zamestnávateľovi pri zadávaní práce je uložená povinnosť ,,že nesmie posudzovať ako nesplnenie povinnosti, ak zamestnanec odmietne vykonať prácu alebo splniť pokyn, ktoré sú v rozpore zo všeobecne záväznými právnymi predpismi alebo dobrými mravmi alebo bezprostredne a vážne ohrozujú život alebo zdravie zamestnanca alebo iných osôb.“[4]
Takéto vymedzenie v praxi znamená, že príslušník obecnej polície pri vykonávaní svojich činností a plnení úloh môže využiť toto právo na to, aby sa vyhol splneniu jemu daných úloh, pričom uvedením tohto znenia sa zbaví zodpovednosti za neplnenie svojich povinností. Čo je možné, aj v prípade, ak takúto povinnosť ma uloženú resp. mu vyplýva z iných predpisov či pracovnoprávnych predpisov napr. pracovného poriadku, kolektívnej zmluvy, či dokonca pracovnej zmluvy.
Zamestnanec, ktorý vykonáva práce vo verejnom záujme má okrem týchto, aj iné povinnosti a obmedzenia[5], ktoré je povinný dodržiavať v súlade s ustanoveniami zákona o výkone prác vo verejnom záujme.
Základom, je pracovný záväzok, ktorý na strane zamestnanca je vymedzený najmä druhom práce, miestom výkonu práce a časom. Obsah pracovného záväzku zamestnanca tvorí okrem širokého komplexu rôznorodých povinností aj povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu, ktorej dodržiavanie vyplýva nielen zo všeobecne záväzných predpisov, ale aj z pracovného poriadku, kolektívnej zmluvy aj pracovnej zmluvy, ak bol s nimi zamestnanec oboznámený.
Subjektmi sú resp. ako účastníci vystupujú na jednej strane zamestnávateľ a na druhej zamestnanec.
Objektom pracovného pomeru je osobný výkon závislej práce.
(pokračovanie nabudúce)
pozn: ZMENY v ZP !!
Vykonané boli niektoré zmeny, avšak pozornosť okrem iných noviniek v Zákonníku práce si zaslúži zmena definície závislej práce. Novela, ktorá je účinná od 01.01.2015 už § 1 ods. 2 v definícii, len päť povinných znakov(atribútov) závislej práce. (Vypadlo tak z doteraz platnej definície ,,za mzdu alebo odmenu".)
Uzavretie pracovnej zmluvy, sa vyžaduje a bude vyžadovať naďalej, povinne, a odôvodnene len za prítomnosti týchto päť znakov, preto zavedením tejto zmeny bude očakávane zaručená nielen jednoznačnosť pojmu ,,závislej práce", ale aj stav pre samotné posúdenie, vhodnosti existencie vzťahu (vrátane pracovného pomeru príslušníkov).
[1] KURIL, J. a kol.: Pracovné právo, s. 42.
[2] Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, § 2.
[3] THURZOVÁ, M.: Zákonník práce- stručný komentár. 9. vydanie, s. 21.
[4] Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, § 47 ods.3.
[5] Zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme, § 8.
( Povinnosti a obmedzenia zamestnanca (t.j. aj príslušníka obecnej polície), ktoré vyplývajú zo zákona o výkone prác vo verejnom záujme:
Zamestnanec je povinný najmä:
- dodržiavať Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony, ostatné všeobecne záväzné právne predpisy a vnútorné predpisy a uplatňovať ich podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia, rešpektovať a chrániť ľudskú dôstojnosť a ľudské práva,
- konať a rozhodovať nestranne a zdržať sa pri výkone práce vo verejnom záujme všetkého, čo by mohlo ohroziť dôveru v nestrannosť a objektívnosť konania a rozhodovania,
- zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone práce vo verejnom záujme a ktoré v záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať iným osobám, a to aj po skončení pracovného pomeru; to neplatí, ak ho tejto povinnosti zbavil štatutárny orgán alebo ním poverený vedúci zamestnanec, ak osobitný predpis7) neustanovuje inak,
- zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť k rozporu záujmov,
- nezneužívať informácie nadobudnuté v súvislosti a pri vykonávaní zamestnania vo vlastný prospech alebo v prospech blízkych osôb alebo iných fyzických osôb alebo právnických osôb; táto povinnosť platí aj po skončení pracovného pomeru,
- zdržať sa konania, z ktorého vyplývajú neoprávnené prísľuby alebo záväzky zaväzujúce zamestnávateľa,
- oznámiť nadriadenému vedúcemu zamestnancovi, prípadne orgánu činnému v trestnom konaní stratu alebo poškodenie majetku vo vlastníctve alebo v správe zamestnávateľa,
- oznámiť zamestnávateľovi, že bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin alebo že bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony, alebo že jeho spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená.
Zamestnanec nesmie:
- vykonávať činnosť, ktorou by sa významnou mierou znižovala jeho dôstojnosť vo vzťahu k vykonávanej funkcii alebo by sa ohrozovala jeho nestrannosť,
- sprostredkúvať pre seba alebo inú fyzickú osobu alebo právnickú osobu obchodný styk:
1. so štátom,
2. s obcou,
3. s vyšším územným celkom,
4. so štátnym podnikom, štátnym účelovým fondom, s Fondom národného majetku Slovenskej republiky a s inou právnickou osobou zriadenou štátom,
5. s rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou organizáciou, inou právnickou osobou zriadenou obcou,
6. s rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou organizáciou, inou právnickou osobou zriadenou vyšším územným celkom alebo
7. s inou právnickou osobou s majetkovou účasťou štátu, Fondu národného majetku Slovenskej republiky, obce alebo vyššieho územného celku;
to neplatí, ak takáto činnosť vyplýva zamestnancovi z výkonu práce vo verejnom záujme,
- požadovať alebo prijímať dary alebo iné výhody alebo navádzať iného na poskytovanie darov alebo iných výhod v súvislosti a pri výkone práce vo verejnom záujme; to neplatí, ak ide o dary alebo iné výhody poskytované obvykle pri výkone práce vo verejnom záujme alebo na základe zákona alebo zamestnávateľom,
- nadobúdať majetok od štátu, obce, vyššieho územného celku alebo Fondu národného majetku Slovenskej republiky inak ako vo verejnej súťaži alebo vo verejnej dražbe, ak osobitný predpis neustanovuje inak, 13) s výnimkou, ak obec alebo vyšší územný celok zverejní podmienky nadobudnutia majetku; to sa vzťahuje aj na osoby blízke zamestnancovi,
- používať symboly spojené s výkonom práce vo verejnom záujme na osobný prospech,
- zneužívať výhody vyplývajúce z výkonu práce vo verejnom záujme, a to ani po skončení výkonu týchto prác,
- poskytovať nepravdivé vyhlásenia súvisiace s vykonávaním práce vo verejnom záujme).