Severus Snape (Čo na tomto svete milujem)
3S - Sladký Severus Snape
Pre mnohých skratka 3S môže znamenať niečo iné (napr. Sila vôle, Sústredenie, Smer – tri kritéria potrebné pre premiestňovanie), ale pre fanynky tohto profesora elixírov narodeného 9. januára niet pochýb o význame. Samozrejme, dokážeme urobiť tých esiek viac (sladký, sexi, super, skvelý, seriózny, súcitný, sám a takto by som mohla pokračovať aj so slovníkom...).
Ale poďme podrobnejšie rozobrať jeho život.
Curriculum Vitae:
Narodený: 9. januára (pravdepodobne 1959 alebo 1960)
Zavraždený: 1998 (podotýkam, že čoraz viac autorov/riek FF minimálne túto informáciu z posledných kníh JKR ignoruje, vrátane mňa) – hadom Nagini XE "Nagini" lorda Voldemorta
Rodičia: Eileen Princová/Snapeová (čarodejnica), Tobias Snape (mukel)
Vzdelanie: dokončenie strednej školy čarodejníckej vo fakulte Slizoline, pravdepodobne s najlepšími výsledkami v elixíroch a OPČM, ďalšie neznáme
Práca: smrťožrút, neskôr špión pre Fénixov rád, učiteľ elixírov a vedúci Slizolinskej fakulty
Rodinný stav: slobodný
Dospievanie: komplikované; rodičia sa hádali, otec pijan a násilník; v škole utŕžil veľa posmechu, hlavne od skupinky Záškodníkov
Prvá, jediná a naozaj večná láska: Lilly Evansová/Potterová
Výzor: Dlhšie čierne jemné vlasy vyvolávajúce dojem mastnoty, bledá pleť, výraznejší nos, čierne oči vyjadrujúce mnohé pocity
Štýl obliekania: tmavé/čierne oblečenie
Schopnosti: mimoriadne ovládanie sa; v triede zvykne mať dokonalé ticho; výrazný prejav a chôdza; občasné pripomínanie netopiera; skvelý intelekt; šiesty zmysel pre elixíry; majster legilimencie a oklumencie, OPČM, ČM a elixírov všeho druhu; odvážny; milujúci až do poslednej chvíľky, obetavý
Život v kocke:
Asi ako deväť, desaťročný spoznal Lilly Evansovú, do ktorej sa hneď zaľúbil. Správne odhadol, že je čarodejnica a pôjde s ním na Rokfort. Tam ich však Triediaci klobúk rozdelil do iných fakúlt, medzi ktorými bolo a je odveké nepriateľstvo. Nemal veľa priateľov, skôr takmer žiadnych a aj tých pár z jeho fakulty sa malo stať smrťožrútmi – jasný zlý vplyv. Bol často ponižovaný a šikanovaný Záškodníkmi (Sirius Black, James Potter a ďalší dvaja, ktorý sa do toho nezapájali – Remus Lupin a Peter Petigrew).
Lilly však začala chodiť a vydala sa za Jamesa Pottera...
Pridal sa k smrťožrútom, sluhom lorda Voldemorta. Ten ho poslal špehovať k Albusovi Dumbledorovi, riaditeľovi Rokfortu a vodcovi Fénixovho rádu. Žiadal o miesto učiteľa OPČM. Podarilo sa mu vypočuť proroctvo, ktoré vyriekla Sibyla Trelawneyová (žiadateľka o miesto učiteľky veštenia, prapra vnučka veštice Kasandry). Všetko povedal Temnému pánovi. Keď zistil, že podľa Temného pána ide o syna Lilly Evansovej, prosil ho, aby ju ušetril. Nakoniec sa však rozhodol požiadať o pomoc Dumbledora. Výmenou za záchranu jej života, ako aj jej manžela a syna, bolo všetko, čo môže urobiť... Albus súhlasil. Nechal Severusa učiť elixíry, Severus sa stal aj členov Fénixovho rádu, i keď nie je isté kedy. Temný pán si mal myslieť, že naďalej sleduje riaditeľa školy a podáva mu dobré informácie.
Stala sa však chyba – ochrana Potterovcov zlyhala, verili nesprávnemu človeku (Petrovi Petigrewovi), ktorý ich zradil Temnému pánovi. Ten zabil Lilly, jej manžela Jamesa a pokúsil sa zabiť aj ich syna Harryho. Kliatba sa mu vrátila, pretože Lilly sa obetovala za záchranu syna. Keby nemal horcruxy, je mŕtvy.
Lillinu smrť znášal Severus veľmi ťažko, bola to ďalšia ťažká rana. Albus ho presvedčil, aby mu pomohol chrániť jej syna. Severus súhlasil. V prvom ročníku (Harryho prvom) mu zachránil život.
Koncom štvrtého ročníka Voldemort opäť získal svoje telo, zvolal sluhov a začal snovať plány. Severus sa k nemu “vrátil“, aby mu odovzdával informácie priamo z hradu. V skutočnosti ich získaval pre rád.
V piatom ročníku zburcoval rád a tým opäť zachránil Harrymu a jeho priateľom život.
V šiestom sa stal učiteľom OPČM. Aby mu Bellatrix neprestala dôverovať, zaviazal sa Narcise Malfoyovej Neporušiteľnou prísahou, že pomôže jej synovi s jeho úlohou - ako sa neskôr zistilo, zavraždiť Albusa Dumbledora. Medzi tým Dumbledore podnikal kroky na zničenie horcruxov. Raz ho však, vlastnou hlúposťou, skoro jeden zabil. Severusovi sa mágiou a elixírmi podarilo získať pre riaditeľa ešte rok života. Albus mu prikázal, že ho v správnom čase má zabiť on namiesto mladého Draca Malfoya, aby tým získal väčšiu dôveru Temného pána a mohol tak v rozhodujúcej chvíli zasiahnuť. Severusovi sa to, samozrejme, nepáčilo, ale dávno sa mu zaviazal, že urobí čokoľvek.
Koncom šiesteho ročníka mu splnil jeho žiadosť a zabil ho na Astronomickej veži, čím úplne stratil dôveru (ak niekedy nejakú mal) členov rádu, študentov a učiteľov, ktorý o dohode nevedeli a tiež netušili, že by si riaditeľ už dlhšie ako maximálne mesiac (kvôli kliatbe) nepožil.
So zväčšovaním sa Voldemortovej moci sa v siedmom ročníku vrátil na Rokfort ako jeho riaditeľ. Snažil sa žiakov ochrániť pred dvomi smrťožrútmi, ktorých musel prijať ako učiteľov a zároveň pomôcť Potterovi. Odovzdal mu Chrabromilov meč tak, aby o tom Potter nič nevedel.
Na konci siedmeho dielu sa odohral veľký boj. Voldemort, aj keď neprišiel na to, že mu bol Severus neverný, ho dal zabiť svojmu hadovi, aby získal prútik, nad ktorým mal mať Severus moc. Tesne pred smrťou sa mu ešte podarilo Potterovi odovzdať spomienky, v ktorých bolo ako má poraziť Temného pána. Posledný krát sa mu pozrel do očí, do Lillyných očí a podľahol zraneniam.
Súčasnosť z pohľadu čitateľov HP
Zabitie Severusa Snapea bolo pre mnohých veľmi kruté. Až koncom sedmičky sa odhalilo tajomstvo, že Severus bol naozaj na dobrej strane a celý svoj život od detstva miloval Lilly. Kým dovtedy si mnohí fanúšikovia mysleli, že Severus je zradca a vrah, na konci zistili presný opak a pár ľudí ho možno aj začalo mať rado, poprípade aspoň lepšie znášať.
Obľúbenosť pani Rowlingovej však s každým vydaním nového dielu, približne od štvrtej/ piatej knihy, klesla. Samozrejme, prestať čítať knihu asi nikomu nenapadlo, ale...
Rowlingová zabila príliš veľa postáv, ktoré mali a majú skalných fanúšikov. Hlavne dievčenské osadenstvo mnohých čarodejníkov, ktorý padli za obeť vojny, zbožňovalo, obdivovalo a podobne. Už zabitím Siriusa Blacka si to u mnohých čitateľov pošramotila (SB patrí medzi tých s obrovskými kolónami fanúšičiek). V ďalšej knihe zabitie Albusa Dumbledora bol šok asi pre všetkých. Ťažká rana (snáď sme to brali ešte horšie ako postavy v knihe – že ho zabili som počula pred čítaním knihy, ale brala som to ako vtip, niečo nemožné. Albus Dumbledore predsa nemôže zomrieť! Bez neho Harry nemá šancu!). A ešte to zaklincovala neskorším vyhlásením, že miloval jedného temného čarodejníka. Každý si ho predstavoval skôr ako roztomilého deduška s kopou detí a vnúčat, múdreho, rozvážneho. Doslova ho zhodila z piedestálu slávy všetkým, čo na neho zrazu povyťahovala, kým do začiatku siedmej knihy mal čistý štít.
Ale vráťme sa k Severusovi Snapeovi. Po prečítaní šiestej knihy, kde Severus zabil Dumbledora, boli mnohí (vrátane mňa) zaslepení nenávisťou k nemu za vraždu najlepšieho čarodejníka všetkých čias! A mimoriadne obľúbeného! Pani Rowlingovej však písanie trvalo a mali sme čas utriediť si všetky veci a súvislosti v hlave. Názory niekoľkých výnimiek (opäť vrátane mňa) sa zmenili. Možno aj po opätovnom prečítaní niektorých dielov nám do veľkej skladačky zapadalo čoraz viac dielikov. Ak pridáme vplyv tých, ktorým bola od začiatku boja jasná nevina Severusa, poprípade ho zbožňovali príliš na to, aby tomu verili, dosť ľudí ešte pred vydaním anglickej sedmičky svoj názor prehodnotilo.
A tak, že bol Severus dobrý bolo očakávané, kým jeho smrť bola príliš krutá. Ešte aj pre tých, ktorý mu pred tým neverili.
Okrem toho, v sedmičke zomrelo veľmi veľa obľúbených postáv – zábavný Fred Weasley, skvelý Remus Lupin aj s manželkou a jej otcom, celkom vtipný aj keď paranoidný Alastor Moody, roztomilý a verný škriatok Dobby, rovnako roztomilý a drobný Creevey a dokonca snežná sova Hedviga. Tých menej milovaných ani nespomínam.
Veľmi veľa čitateľov po dočítaní sedmičky (alebo ešte pred tým, keď zistili kto zomrie) prehlásilo, že Rowlingovú neznáša. Ak ešte k tomu všetkému pridáme, že sláva Harry Pottera (kvôli jeho správaniu i neschopnosti) u pár výnimiek klesla a on to prežil, dokonca aj taký hlupák Ron Weasley alebo Malfoyovci...
U mňa osobne úplne neklesla iba vďaka tomu, že Harry pomenoval svojho mladšieho syna Albus Severus a povedal mu pred cestou do Rokfortu:
„Máš meno po dvoch najväčších riaditeľoch Rokfortu. Jeden z nich bol v Slizoline a bol to pravdepodobne ten najodvážnejší muž, akého som kedy poznal.“
Hlbšie rozobratie cítenia Severusa Snapea
Severus nebol medzi svojimi žiakmi obľúbený, skôr až nenávidený kvôli jeho prísnemu alebo aj nadžiavackému správaniu, ktoré poriadne predviedol na hodinách elixírov i OPČM. Všetky tie hodiny však boli s malým Potterom a je všeobecne známe, že k nemu sa správal horšie ako k iným.
Čo je však dôvod jeho častých výčitiek a škaredých poznámok na Harryho hlavu? Bolo to iba divadlo pre slizolinských študentov, ktorý by svojím smrťožrútskym rodičom povedali, keby bol k nejakému chrabromilčanovi, dokonca k Potterovi, normálny?
Možno bol hlava slizolinu, to však ešte neznamenalo, že by k nemu žiaci boli lojálnejší ako k iným profesorom. S návratom Temného pána by povedali každú blbosť a tým by si to Severus priťažil po návrate do smrťožrútskych radov.
Bola to zdedená nenávisť k jeho otcovi?
Treba povedať, že James Potter, Harryho otec, bol v školských časoch hrozný. Spolu s Blackom bezdôvodne začarovával spolužiakov a robil si z mnohých posmech. Severusa však nenanášali ešte viac ako ostatných. Bol zo Slizolinu, zaujímala ho čierna mágia, no čo bolo najhoršie, s Lilly Evansovou vychádzal dobre! Spomínalo sa, že James začal Lilly volať na rande až niekedy v štvrtom ročníku. To však neznamená, že ju nemohol milovať už oveľa dlhšie! Pokojne mohol na Severusa poriadne žiarliť. Predstava, že si skvelá Lilly namiesto rýchleho stíhača lepšie rozumie so slizolinským chlapcom, ktorý je najlepší v elixíroch, bola nemysliteľná! Tak či onak, Severusa neznášal najviac na škole. Spolu s Blackom. Robili mu zle (a to aj vážne zle, veľakrát skončil v Nemocničnom krídle). Ponižovali ho. Urážali. Pred všetkými. Boli na neho stále aspoň dvaja, takže to bol vždy neférevý boj. Severus nemal šancu. Bránil sa najdlhšie ako sa dalo. Možno aj James a Sirius občas skončili v Nemocničnom krídle, vždy si však kryli navzájom chrbát, útočili spoločne.
Za to všetko ich Severus, pochopiteľne, neznášal. Od prvého ročníka až po posledný mu maximálne strpčovali a sťažovali život. Jeho správanie bolo pochopiteľné, nehovoriac o tom, že nebol z rodiny, kde by ho viedli k tomu, že sa má snažiť spory urovnať a odpustiť. Otec ich mlátil hlava nehlava, Severus musel nenávisť poznať už od detstva. Chýbala mu opora, ktorú má väčšina detí v rodičoch. Je veľmi pravdepodobné, že pre to všetko bol aj poriadne zakomplexovaný.
Ale v živote mal svetielko nádeje, lásky – Lilly. Tá sa však nakoniec rozhodla pre Jamesa (pravdepodobne ani nevedela, že ju Severus miluje a brala ho iba ako kamaráta).
Žena, ktorú miloval, si zobrala muža, ktorého nenávidel. Severus musel byť v koncoch, vyčerpaný, zúbožený... “kamaráti“ z jeho fakulty mu povedali o tajomnom mužovi, ktorý by Severusove schopnosti náležite ocenil, chválil by ho, chránil a nechce za to nič, iba jeho vernosť. Ak nepochopíme, ako zle sa musel Severus cítiť, nemôžeme ani pochopiť, prečo sa pridal k smrťožrútom. Bol na dne a ponúkala sa mu pomoc. Aká však v skutočnosti bola, sa dozvedel príliš neskoro, keď sa už nedalo cúvnuť.
Spomedzi smrťožrútov môžete odísť jedine nohami napred – mŕtvy. Skúsiť ujsť? Voldemort je príliš silný, doteraz našiel všetkých! Našiel, mučil, zabil! Aj mucha lapená v sieti má väčšiu možnosť prežitia, snáď predtým ako k nej dôjde pavúk, ho zožerie väčší predátor. Ale tu žiaden väčší predátor nebol! Áno, Albus bol silný, jediný, ktorého sa Voldemort kedy bál. Ale podľa všetkého bol aj on na neho už prikrátky. Za Voldemortom stálo priveľa čiernej mágie, úspešných pokusov ako sa stať nesmrteľným, temných nebezpečných tvorov a nakoniec jeho sluhov – smrťožrútov.
Na vidinu slávy a vyčistenia sveta od “nečistých“ čarodejníkov, ktorým v žilách kolovala aj muklovská krv a či už vyvraždenie alebo zotročenie muklov nachytal Voldemort veľa čarodejníkov s výchovou čistokrvného šľachtica. Výchova robí najviac a oni boli vychovaní v mienke, že svet bez tých menejcenných bude lepší.
Predstava príliš krutá, smiešna a šialená – veď keby čarodejníci mali mať potomkov iba medzi sebou, vyhynuli by ako dinosaury! A pre silný rod je potrebná nová krv, ak nemá zdegenerovať!
Slepá chuť po sláve a moci...
A tak Severus, zúbožený, s nenávisťou k bývalým spolužiakom, otcovi a ktovie komu ešte, sa s dôverou pridal k Voldemortovi. Že to bola chyba sa ukázalo pomerne rýchlo. V plnej miere mu to došlo až keď bol priamo ohrozený Lillin život. A pre ňu by obetoval aj ten vlastný...
Rozhodol sa pre nemožný a samovraždný čin – špehovať Temného pána a odovzdávať informácie Albusovi Dumbledorovi!
Vrátil sa na dobrú stranu. A jedine Dumbledore vedel prečo – pre lásku. Možno aj preto Albus vždy prehlasoval, že najväčšia Voldemortova chyba je podceňovanie obrovskej sily lásky. Nakoniec mu to naozaj bolo osudné.
Všetci ostatní sa však iba spoliehali na Dumbledorovo slovo, že Severusovi môžu veriť. Aj tak to naozaj nerobil asi nik. Nepoznali Severusa ako Dumbledore. Nikomu sa neotvoril. Iba jemu. Kvôli Lilly. Pre jej záchranu.
Ale zomrela – zavraždil ju Voldmeort a pritom sa zachránil jej syn. Jej a toho hnusného muža, ktorý ho trýznil počas celého štúdia! Ona bola mŕtva, jeho milovaná Lilly sa na neho už nikdy nemohla pozrieť – kým to dieťa žilo. Obetovala sa pre dieťa a to ho zachránilo. Ale to nestačilo. Dumbledorovi sa podarilo presvedčiť Severusa, aby mu pomohol Harryho chrániť.
Syna muža, ktorý mu toľko ublížil.
A ženy, ktorú miloval do poslednej sekundy života.
Pri každom pohľade na chlapca, ktorý bol podľa mnohých presná kópia Jamesa Pottera, ho musela zožierať zlosť a stará nenávisť. No Harryho oči, tie zelené oči, boli úplne ako Lilline oči. Tie oči predsa tak miloval!
Dennodenne sa v ňom musela odohrávať celá vojna pocitov. Nemohol zabudnúť na to, že keby sa za chlapca Lilly neobetovala, mohla by žiť a s obrovským optimizmom aj byť trochu s ním. Musel ho čiastočne obviňovať z jej smrti. Nebyť jeho, bola by tu. To najdôležitejšie, čo Severus v živote mal. Harry mu pripomínal otca, matku, to, o čo prišiel. Príliš silná káva.
Presvedčenie, že Severus Harryho nenávidel je však chybné, ako dokazujú jeho spomienky. Keď mu Albus povedal, že chlapec sa sám musí obetovať, aby Voldemort zomrel, bol proti. To by predsa nerobil, ak by ho naozaj nenávidel. Jeho otca áno – láska k jeho matke však bola prisilná.
Patronus je zvláštne zaklínadlo, ktoré vás ochráni pred dementorom. Jeho podoba/tvar, o vás veľa prezrádza a nie každý dokáže patronusa vyčarovať. Ak však niekoho milujete celým srdcom, nezištne a čisto, váš patronus nadobudne podobu patronusa vašej lásky.
Severusov patronus bol rovnaký ako patronus Lilly – laň. A to aj po dlhých rokoch jej smrti, keď by logicky už dávno mal nabrať normálnu podobu.
Čo ovplyvňuje názory čitateľov HP?
Originál HP je už dopísaný, dočítaný. Nie každému sa páči.
Niektorí majú vlastný nemenný názor, iní nie... Takže čo ešte okrem originálu kníh ovplyvňuje ich názor?
FanFiction alebo poviedky, ktorých autori píšu o svete, ktorý vymyslel niekto iný, v našom prípade J. K. Rowlingová. Aby sme sa vyhli porušovaniu autorských práv, na každej stránke obsahujúcej poviedky FF zo sveta HP musí byť upozornenie, že všetky práva má Rowlingová, poprípade Warnerbross. Samozrejme, aj my máme práva, nikto našu prácu nesmie kopírovať a predávať ďalej bez nášho súhlasu, ale zarábať a vydávať tieto poviedky proste nejde. Tak ako mi nechceme, aby si niekto privlastnil našu prácu, nesmieme to robiť ani Rowlingovej. Nerob druhým, čo nechceš aby ti robili. Jednoduché pravidlo.
FF je však mimoriadne početný a obľúbený druh poviedok (občas až skoro románov). Písať FF je dobré pre začínajúcich autorov, aby si mali na čom cvičiť, cibriť si schopnosti. Možno sa to nezdá, ale za také dva roky pomerne intenzívneho písania FF človek úplne mení svoj štýl. Všimnú si to aj čitatelia pri čítaní starších a súčasných prác. A tak ako je to dobré pre mladých autorov, je to dobre aj pre čitateľov, ktorý tým nestratia úplne čaro kníh alebo majú taký pekný doplnok.
Ale FF je zároveň aj to, čo vie ovplyvňovať. Postupne, pomaly, ale má poriadne účinky! A ak ešte natrafíte na niekoho, kto je v celku sympatický, milý a má určitý názor zhodujúci sa s tým čo čítate (ak nie ste príliš proti), je takmer isté, že váš názor sa bude postupne meniť. Potrebuje na to iba dobrú pôdu (najlepšie neutrálneho názoru) a nejaké tie poctivé argumenty...
Ako som už možno spomínala, po smrti Albusa Dumbledora som Severusa Snapea nenávidela ako to len šlo. Keď najväčšia zlosť trochu opadla... Niečo som prečítala a môj názor bol menej záporný. Neskôr mi samej niečo napadlo a dala som to “na papier“. Ale keďže v tom čase som ho ešte určite rada nemala, poviedka sa končila tragicky. Bol to pôvodný zámer a hodilo sa mi to. Jeho smrť. Obetoval sa za Lillynho syna.
Asi nič človek nemá rád zo dňa na deň, musí to spoznať. A tak, keď tie extrémne záporne pocity zmizli a začala som ho spoznávať z iného uhlu pohľadu... Áno. Naopak kladné city začali narastať... Rada hovorím, že to má na svedomí kamarátka Lusi s jej poviedkou Zamlčané okolnosti. No fakt je, že jej práca mi poskytla úplne nový pohľad na vec. A áno, aspoň toho jej Severusa som si zamilovala.
Autori fanfiction poviedok so Severusom verzus jeho vražda
Zabiť Severusa bol pre nás úder pod pás. Ako o ňom môžeme písať, keď je mŕtvy? Ó áno, o koľko to bolo lepšie, keď sme o ňom nevedeli všetko a mohli si to sami domyslieť!
Ale zabila ho a nám tým nedala veľmi na výber: Nepísať alebo pozmeniť čo napísala ona, ignorovať to. Čo už. A tak sa pri mnohých poviedkach, ktoré sú uverejnené po vydaní HP7 bude objavovať upozornenie, že ignorujú to či ono. A najlepšie viac vecí, bez takého Albusa tiež nie sú poviedky bohviečo, musí tam byť proste ten niekto inteligentný čo vie úplne o všetkom alebo sa vám snaží poriadne starať do života... Nadšenci iných postáv sa vykašlú zase na iné vraždy...
No áno, príbeh už je dokončený, má nemenný koniec. A tak, ako sme sa na neho predtým tešili, ho teraz musím ignorovať, ak chceme vo svojej nadšenej práci pokračovať a nepísať iba o dokonalom manželstve Harryho Pottera a Ginny Weasleyovej alebo Rona Weasleyho s Hermionou Grangerovou... (škodoradostnejšie prípady píšu o rozpadnutí nie až tak dokonalých manželstiev, ako to na prvý pohľad vyzerá)
Vyskytnú sa prípady, keď sa autori snažia dodržať čo sa stalo, ale malou prešibanou zmenou niekoho zachránia. Keď Severus zomrel, jeho telo nik nestrážil a pohreb sa nespomínal... Tak čo ak sa Harry pomýlil a Severusovo srdce predsa len slabo bilo... Hroznú ranu po Nagini mu môže vyliečiť fénix Félix a niekto mu pomôže, Severus prežije.
Prevažnému zvyšku sa nechce komplikovať život, okrem toho, načo písať niečo, čo podobné napísal už niekto iný? A tak sa Severusova smrť ignoruje vo veľkom...
Základné rozdelenie poviedok o Severusovi...
Upozorňujem, že vypisujem všetky základné a teda i tie, ktoré nečítam, pretože sa mi zdajú nechutné (napr. ten slash). Rôzni autori, rôzni čitatelia a rôzne poviedky...