Môj vlastný príbeh - prečo som FaceBookie
Mnoho FaceBookies píše o tom, ako stretli Alexa, ako boli na jeho koncerte... Povedia ich vlastný príbeh o tom, ako stretli „nášho“ huslistu. Ja som zatiaľ nemala to šťastie, ešte som nebola na jeho koncerte a ani som ho nemohla stretnúť. Jedného dňa sa to však zmení :) Odvažujem sa povedať, že som jednou z FaceBookies a tak aj ja chcem povedať svoj príbeh... aj keď hlavnou pointou nebude stretnutie s huslistom.
Viete, ja fakt milujem hokej. Hokej ma naučil veľa. Je takmer ako život samotný, plný skrytých vecí, ktoré navonok nevidno, ale tiež plný vecí, ktoré vidno hneď. Vecí, ktoré sa stále menia. Raz úspech, raz pád, ale stále treba vstať a ísť ďalej. Bojovať až do konca. Chcem hrať hokej, a keďže som dievča, vôbec to nie je jednoduché. Musím sa veľmi snažiť, aby som dosiahla úspech. Chcem sa snažiť.
Potom je tu ešte jedna vec, ktorá je podľa mňa veľmi dôležitá. V hokeji, v živote... vo všetkom. Treba mať sny, treba veriť sám v seba. Treba veriť v lásku, tú skutočnú a pravú, lebo ona tam niekde je a čaká kým ju nájdeme. Sny sú fajn vec, a najkrajšie je, keď sa splnia. Nemám len hokejový sen. Mám aj iný. Chcem stretnúť človeka, ktorého hudba mi stále pripomenie, že je fajn snívať. Ktorého hudba ma ešte nikdy neomrzela (čo sa nedá povedať o hudbe nikoho iného, bez urážky), ktorého hudbu keď počúvam, cítim sa lepšie. Chcem stretnúť Alexa. Jedna moja kamarátka povedala, že jeho pesničky sú... proste ♥. Že sa slovom nedá napísať, aké má Alex pesničky. Jednoducho to musíte cítiť. Je to pravda.
Ja osobne často v Alexových pesničkách nájdem kúsok, ktorý presne vystihuje moje pocity. Jeho piesne sú plné emócií a to je tiež dôvod, prečo sa mi tak páčia. Emócie, ktoré jeho piesne vyjadrujú, sú často podobné mojim vlastným pocitom.
Alexove piesne nie sú jediné, ktoré počúvam. Ale počúvam ich najčastejšie a najradšej. Keď práve nemám náladu na rapové alebo punkrockové piesne, ktoré hovoria krutú pravdu, alebo mi lezú na nervy piesne, ktoré sú v podstate o ničom, pretože ich text sú len prázdne slová, ktoré nič nehovoria, vtedy si pustím Alexove piesne. Všetky sú v niečom podobné, v niečom, čo neviem presne identifikovať, ale zároveň je každá iná. Presne tak ako každý nový deň je iný ako predošlý. V niečom sa môžu podobať, ale každý deň a každá Alexova pieseň majú svoj vlastný príbeh.
Hokej, Alex, rodina a priatelia – to je všetko, na čom mi naozaj záleží. To sú veci, okolo ktorých sa krúti môj osobný vesmír. Viete, ako som na začiatku trošku hovorila o hokeji? Sama sa svojou trošku podieľam na tom, aby sa môj sen stal skutočnosťou. Pretože ak sa nesnažíte splniť si svoje sny, nesplnia sa. Som aktívna, čo sa hokeja týka, a tak chcem byť aj aktívnou FaceBookie. Na Slovensku poznám málo ľudí, ktorý poznajú Alexa. Väčšina vie len to, že Alexander Rybak = Fairytale. A tým to skončilo. Nie! Rada im hovorím, aký je Alex úspešný. Že to celé neskončilo jednou piesňou, ale začalo. Preto som sa aj rozhodla spraviť slovenskú fanpage, keďže stará je neaktívna. Ak si chcem splniť môj ďalší sen, tiež pre to musím niečo urobiť. A raz pôjdem na Alexov koncert.
Raz som len tak bez rozmyslu do môjho zošita z matematiky načmárala pár slov. Neviem, prečo hneď anglicky, ale kamarátka zhodnotila, že je to pekné. Píše sa tam: „Hockey is my life but Alexander Rybak is my sun. And my family and my friends are my home. And what is life without sun, what is home without life?“ („Hokej je môj život, ale Alexander Rybak je moje slnko. A moja rodina a moji priatelia sú môj domov. A čo je život bez slnka, čo je domov bez života?“) A viete čo? Keď som si to prečítala, uvedomila som si, že je to naozaj pravda. Hokej je môj život, ale Alex je to, vďaka čomu je ten život plný slnka. Nie že by bol hokejový život smutný alebo tmavý, ale je tvrdý. A Alex mi do života prináša radosť. Ja keď vidím Alexa, musím sa usmievať. Alex ma núti usmievať sa, aj keď sa mi chce plakať. Vďaka Alexovi sa chcem učiť veľa jazykov, aj keď v tom nie som najlepšia. Ale snažím sa a učím sa. Presne ako to robil Alex. On je naozaj úspešný a verím, že aj mne sa podarí uspieť. Jeho prípad je pre mňa príkladom vytrvalosti a viery v samého seba.
Spojila som sa s FaceBookies a našla som nejaké FaceBookies zo Slovenska. Pomohli mi, keď som chcela zisiť, čo by som mohla robiť. A či by som mohla robiť to čo chcem – prekladať články pre slovenských fanúšikov Alexa Rybaka. Ďakujem vám, slovenské FaceBookies.
Toto je môj príbeh, príbeh o tom, ako mi Alex pomáha bez toho, aby o tom vôbec vedel. Každý môj deň je plný hokeja a plný Alexa. Mám hokej, Alexovu hudbu, rodinu a pár naozaj dobrých kamarátok. Snažím sa splniť si svoje sny a chcem aj ostatným pomôcť, ak potrebujú pomoc pri plnení ich snov. Nie je taký život naozaj úžasný a krásny? Plný snov, a pritom reálny? Myslím, že je to moja osobná rozprávka. Moja osobná rozprávka pod európskym nebom, v tomto zábavnom malom svete...
Ďakujem, Alex.
Komentáre
Prehľad komentárov
OMG,Slavko!To je fakt velmi krasnej članek.A přesně jak piše Danča,dojal mě take k slzam.Maš skoro stejne sny jako ja,tedy až na ten hokej,ten pro mě neni.Ale to ostatni je psane jako bych to psala ja.Moc ti přeju aby se ti tve sny splnily.A taky bych rada někdy jela na jeho koncert a moc by mě potěšilo se tam s tebou setkat.Hodně štěsti!
Re: Fakt skvěly članek
(Slavka, 10. 4. 2012 17:18)
Dakujem, som rada, ze sa vam vsetkym tento clanok tak paci :) Chvilu som vahala, ci ho sem dat, ci nie, ale potom som si povedala, ze ludia ktori sa budu pytat, preco robim co robim, by mali dostat odpoved :)
Budem rada ak sa stretneme, a dovtedy mozme udrziavat kontakt aspon cez facebook (od coho asi tak vznikol nazov FaceBookies...? :D)
Facebookie, for sure!
(Danka, 10. 4. 2012 10:33)Jaj, Slavka, teraz si ma naozaj dojala k slzam ... tak krasne napisane, tak z duse precitene ...drzim palce v plneni vsetkych tvojich snov, hokejovych aj tych ostatnych! A tesim sa, lebo v to pevne verim, ze raz sa na Alexovom koncerte stretneme a bude to krasne a nezabudnutelne ♥
A true facebookie spirit
(Lubomira, 10. 4. 2012 10:11)Velmi pekny pribeh Slavka!!! Dufam, ze raz sa na koncerte stretneme!
Fakt skvěly članek
(Petra , 10. 4. 2012 16:50)