Ona:

Hneď ako sa rozplakal Harry aj malá spustila srdcervúci plač. Ani moje oči nezostali dlhšie suché. Všetko mi došlo.. Je to Harryho dieťa. S Taylor. A tá ho asi nechce.. Opatrne som položila sedačku s krásnym, no uplakaným  drobunkým dievčatkom na gauč. Nevedela som, koho mám skôr utišovať. Malá trošku prestala a iba mrnkala, tak som rýchlo prešla k Harrymu a sadla som si vedľa na zem. "Poď sem.." šepla som a silno som ho objala. "Neboj sa. To vyriešime."

"Ako?" pozrel sa na mňa, no cez slzy ani poriadne nevidel. "Nechcel som mať dieťa tak skoro. Nepovedala mi to.."

"Ja viem.. Viem.." pritúlila som ho k sebe. "Hlavne sa upokoj, nech sa môžeme o tom vkľude porozprávať.."

"Nemôžem sa starať o dieťa." vzlykal mi v náručí.

"Ale ja hej.." Fúha. Tomu sa hovorí výzva, no musím mu pomôcť.

"Čože?" odtiahol sa a pozrel na mňa.

"Postarám sa ti o ňu.." šepla som.

"To od teba nemôžem chcieť.."

"Veď ani nechceš. Ja som ti to navrhla." pozrela som na to malé stvorenie, osamelo kopkajúce malinkými nožičkami v sedačke. Ani deku nemala.. Podišla som k nej a opatrne som si ju vzala na ruky. Bola nádherná. Zaľúbila som sa do nej na prvý pohľad. Ako sa jej mohla len tak vzdať? To je nemožné..

On:

Pozrel som sa smerom, kam išla. Byť mamou by jej pristalo.. Zase rozmýšľam nad kravinami! A to tu mám teraz naozaj vážny problém.. Postavil som sa zo zeme a prešiel k nim. Dievčatko bolo krásne, no.. stále som nedokázal veriť tomu, že je naozaj moje.. Musel som odvrátiť pohľad. Potrvá mi dlho, kým to strávim..

"To bude dobré.. Môže zostať tu u mňa, kým to nejako stráviš. A vkľude aj potom. Môžeme sa tváriť, že je moja. Vyriešime to, sľubujem." Improvizovala s riešeniami ako to len šlo, keď videla aký som zúfalý.

Pozrel som na ňu. "Myslíš to vážne? Nie, to nie.. čo modeling?"

Ona:

"Peňazí mám dosť... Môžem si dať na istý čas pauzu. Ta malá.. Ona potrebuje lásku. " slza mi stiekla po líci. Viem aké je to nemať rodinu. "Pozri na ňu..Je taká bezbranná..Malinká.."

On:

Mala pravdu. Nemôžem ju nechať len tak. Ale na druhej strane.. nemôžem len tak vyjsť na ulicu a povedať, že mám dieťa. "Ja.. budem tu. Nechcem sa jej vzdať, ale sám to nezvládnem.."

Ona:

"Ja to chápem Harry." usmiala som sa. "Poď sem.. Sadni si, niečo ti musím povedať.“ Sadla som si aj spolu s malou na gauč a Harry si sadol vedľa nás. Keď som videla ako bojazlivo no pekne na malú pozerá..." Vyrástla som v detskom domove, naši nemali dosť peňazí.. No radšej by som žila v chudobe a s rodinou. Peniaze pre mňa nie sú až také dôležité a teraz, keď si ju sem priniesol.. Zaľúbila som sa do nej. Pomôžem ti." usmiala som sa a chytila som ho za ruku.

On:

Ďalšia vec, ktorej som nemohol veriť. Síce veľmi pomaly, ale postupne sa predo mnou Ashley otvárala. Pokúsim som sa usmiať. Trochu ostýchavo, no nakoniec predsa som na natiahol k malej a jemne chytil jej drobnú rúčku. "Volá sa Rose Anne.." na chvíľku som sa odmlčal. "..Styles." doplnil som a pozrel som na Ashley. Konečne mi to začalo dochádzať..

"Áno.." usmiala sa. "Je tvoja." pohladila ju po hlavičke. Ani čiapočku nemala..

"Môžem?" natiahol som ruky k malej a Ashley mi ju podala do náručia. Bál som sa, aby som jej nejakým zlým dotykom neublížil..

"Budeš dobrý ocko. A nikto to ani nemusí vedieť." uškrnula sa. "Neboj sa."

"Ako to utajím pred chalanmi? Im to musím povedať."

"Aj keby si im to povedal, hádam to neprezradia... Určite ťa podporia."

"No, nebudú mať na výber." uškrnul som sa. V tom momente sa Rose rozplakala.