Na svete je nová poviedka, ktorej hlavnou postavou bude Zayn, rebelka Christy a samozrejme zvyšok skupiny. Prvá časť bude len taká zoznamovacia, na začiatok pár riadkov a samozrejme očakávam komentáre, či už kladné alebo záporné, chcem vediať váš názor na ňu, či mám pokračovať. Ale už vás nechám, len pekne čítajte a nezabudnite komentovať. ;))

P.S.: pripájam aj logo, páči sa?? :)

Christy:

Ahojte! Bývam v Londýne, o mesiac a tri dn mámi 17 rokov, volám sa Christy, no ľudia mi z radosťou hovoria aj odľud, príšera, čudáčka, emáčka, smrťka, krava, k...., p... a tak podobne. Úplne zbožňujem tento pojebaný svet. Mama mi zomrela pred rokom, odvtedy som sa úplne zmenila, zostala som na krku otčimovi, pretože otca som ani nemala. No a ten sa dal na alkohol a od samej lásky ma niekedy bije. Inak máme medzi sebou dobrý vzťah. Najmä, keď nie som doma. Prespavám, kde sa len dá, len aby som nemusela domov. Stačí mu najmenší dôvod na to, aby si do mňa udrel. Keď si s ním mama začala, na protest som si dala prepichnúť obočie, pupok a chrupavku. Postupne. No keď s ním aj tak zostala, dala som si spraviť tetovanie na kríže. Teraz ľutujem, že som robila do prieku, no mám takú povahu, keď sa mi niečo nepáči tak urobím všetko preto, aby sa to zmenilo. Ale ako teraz vidím, moje tušenie, že v tom hajzlovi nie je nič dobré sa potvrdilo. Nezačal piť preto, že mama zomrela pri autonehode, začal piť preto lebo som mu zostala na krku a nevie ako sa ma zbaviť. Takže asi ma chce buď dostať na psychiatriu alebo zabiť. Tak či tak by mi bolo asi lepšie. V škole to nie je o nič lepšie. Som rebel, som iná, možno trochu psychicky narušená...A preto ma neznášajú. Mám čierne vlasy a v nich fialové prúžky, aby mi prestali hovoriť, že som emáčka. Dokonca aj ofinu som si nechala narásť. Nerežem sa, neubližujem si, na to ste tu predsa vy. Dnes som zostala po škole, lebo som si nespravila esej. To, že som prespala na stanici, pretože otčim (iným menom Isaac, to len taký chuj ako on môže mať taký meno) bol zase chytený a hneď ako som prišla domov som aj odšila. Cestou som si v supermarkete "nakúpila" a usalašila som sa v čakárni na stanici. To som samozrejme na otázku, prečo ignoruješ všetky pokyny, neodpovedala. Z tej poondiatej opadanej budovy som sa dostala až o štvrtej. Vracala som sa cez centrum domov a snažila som si trošku privyrobiť, bola som poriadne hladná. Keď som chcela prejsť cez námestie, dostala som sa do nejakého väčšieho davu a nevedela som sa z neho vymotať. Boli tam samé baby a všetky pišťali ak sprosté. Iba som prevrátila očami, keď som si kúsok od miesta, kde som zostala zaseknutá zbadala chalanov z 1D ako sa podpisujú na všetko, čo im podstrčia. Nepočúvam ich, poznám ich iba z X-factoru. Vtedy bolo ešte všetko v poriadku..Teda ešte nič nebolo tak ako teraz. Nahevane som sa chcela pretlačiť von, no tie kravy bláznivé sácali jedna do druhej ani som nestihla narátať do dvoch, keď som sa o potkla a padla na zem tak až to zadunelo. Nechcela som si buchnúť hlavu, tak som vystrela ruku. Okamžite ako som dopadla, som zacítila bolesť.  Bolelo to  ako sviňa a nemohla som s ňou ani pohnúť, nechcela som sa rozplakať, no ďaleko som od toho nemala. "Aby ste sa z nich neposrali!" zakričala som a ešte som aj zanadávala. No nevšimla som si, že tí chalani boli kúsok odo mňa a zjavne to aj počuli. Baby na mňa pozerali ako keby som urazila ich bohov. Kde to žijeme??

Zayn:

Keď sme skončili veľké turné a vrátili sme sa naspäť do Anglicka, fanúšikovia sa začali normálne búriť, že sme už nemali dlho nijaký koncert alebo autogramiádu doma. Fanúšikom sa ai nedá nevyhovieť, preto sme si zorganizovali pár ďalších koncertov doma a dnes nás čaká autogramiáda v Londýne. Len čo sme vyšli von z hotela, kde sme sa ubytovali, dobre, že nám nezaľahlo v ušiach. Pred nami sa rozprestieral strašne veľký dav plný dievčat s transparentmi. Že ich to ešte baví.. Pomaly za pomoci ochranky sme sa dostali na svoje miesta, ale keby tam neboli bodyguardi, už by sme asi skončili udupaní. Dievčatá nám podstrkovali zápisníky, plagáty, ale aj mobily, aby sme sa s nimi odfotili. Samozrejme, nemohli sme odmietnuť. Podpisovali sme sa asi všade, dokonca aj na isté časti tela.. Už sme to robili asi hodinu, keď som si všimol, že nejaké dievča zvalili na zem a ona na ostatné zbliakla. Toto asi nebude fanynka, no nevadí. Podišiel som k nej, podal som jej ruku a pomohol som jej vstať. "Ty si si asi neprišla po podpis, čo?" uškrnul som sa. Vôbec nevyzerala, ako nejaká fanynka..

Christy:

Jeden z tých chalanov mi chcel pomôcť vstať, no len čo natrčil tú jeho paprču, hneď mu v nej pristál zápisník. Prevrátila som očami a vstala som, držiac si boľavú ruku. Takúto bolesť som ešte nezažila, dúfam, že nie je zlomená aj keď zjavne je. "Nie. Prišla som sa sem dať udupať od týchto kráv!" zavrčala som a naschvál som posledné slová zakričala. "Nemusíš byť hneď taká ostrá, myslím, že to pochopili už na prvý krát."

"Neviem čo by si hovoril ty na mojom mieste." už sa to nedalo vydržať. Samozrejme od bolesti mi začali slziť oči. Zarazil sa. Poď, vezmem ťa na ošetrenie. Čo ti spravili?" spýtal sa ma a vzal ma za pás. Ťahal ma od nich preč a tie baby na neho vrieskali. Nevšímal si ich..  "Neviem, asi mám niečo s rukou. Padla som na ňu, keď som chcela spomaliť svoju smrť medzi davom rozvášnených kráv.. prepáč.. fanúšičiek."

Zasmial sa. "Vezmem ťa do nemocnice. Prepáč mi to, v podstate za to môžem ja.."Nechápavo som na neho pozrela. "Chceš povedať, že si ma potkol??"

"Nie, že teba potkli aj kvôli mne."