Ona:

Tak takto som si svoj prvý ples na škole nepredstavovala. Snívala som o krásnych šatách, topánkach, účese a najmä o chlapcovi, ktorý ma naň pozve. Na miesto toho stojím v rohu a fotím ostatných ako si užívajú ples. Chodím na súkromnú školu pre dievčatá v New Yorku. Čiže do pekla. Aj keď súkromná škola sa delí na dve časti, chlapčenskú a dievčenskú, v podstate sme jedna škola, ktorá má spoločné plesy a iné podujatia. Keďže ja nechodím na párty, nie preto, že by som nechcela, a nevyzerám ako moja nevlastná sestra Valerie, ktorá je adeptkou na kráľovnú plesu, nikto ma nepozval.  Veď kto by ma chcel? Nemám postavu ako Valerie, tie šaty, ktoré ma dnes na sebe ona by zo mňa spadli, nemám také sebavedomie ako ona a neviem sa rozprávať s chalanmi. Som menšia, mám strojček a hrozné vlasy. Nie sú ani kučeravé ani rovné a neviem čo s nimi. Moje sebavedomie je na bode mrazu a jediné čo ma baví je fotenie a hudba. Okrem môjho fotáka ovládam aj hru na gitaru a klavír a rada píšem pesničky. Na gitaru ma naučil hrať ocko, keď som mala 9 rokov. Potom odišiel na misiu a zomrel..Zostala som teda na krku mojej nevlastnej mame. Tá je taká istá ako jej dcéra. Možno krásna no neuveriteľne sprostá. Niekedy si pripadám ako hlavná postava Modernej popolušky, až na to, že po mňa si žiadny princ nepríde. Smutne som pozorovala ostatných. Dievčatá mali šaty od výmyslu sveta. Ja som mala obyčajnú čiernu sukňu , bielu košeľu a namiesto brialiantového náhrdelníka foťák. Táto súkromná škola je poriadne drahá takže pochybujem, že brilianty na krku niektorých dievčat sú falošné. Ja som tu len preto, že Valerina mama je riaditeľka a bohužiaľ pre ňu ale aj pre mňa sa o mňa ešte musí starať. Zarába pekné peniaze, no ja z toho nič nemám. Izbu mám v podkroví a oblečenie mám po Valerie...A tá by mi nikdy nič pekné nedala. Nemám rada svoj život. Postupne ma v tomto svete nechali rodičia samu a ja neviem, čo robiť.. No len tak sa nevzdám.

Na pódium vyšla britská chlapčenská skupina , ktorú tu veľmi chceli baby a keďže majú v New Yorku turné, podarilo sa im ich sem dotiahnuť. Vlastne za tie peniaze ich asi veľmi nútiť nemuseli. Všetky baby vrieskali a pišťali. Chalani boli vzadu a ohovárali. Ešte som ich nepočula, no keď začali hrať, spontánne sa mi na tvári vyčaril úsmev. Najviac  sa mi páčil spev jedného z nich. A nie len spev. Keď dohrajú, sami vyhlásia kráľovnú plesu a keďže Valerie ich zbožňuje a dúfa, že sa do nej jeden z nich zaľúbi, chce toto víťazstvo ešte viac. Včera som ju mala možnosť počuť, keď volala s kamarátkou. Je si viac ako 100% istá, že to vyhrá, určite spravili nejaký podvod..Pesnička sa skončila a ten čo sa mi najviac zapáčil začal otvárať obálku a svojím krásnym pízvukom nakoniec povedal Valerino meno. Prevrátila som očami a zozadu som prešla na pódium, aby som im spravila fotku. Zostala som stáť na pravo, aby sa Valerie mohla poriadne a hlavne "úprimne" potešiť zo svojej výhry a všetkých ich tam s trápnym vreskotom poobjímať. Myslela som, že toho najkrajšieho rozpučí. "Ďakujem Liam." zavrešťala a nechala si nasadiť na svoje vyrovnané blond vlasy korunku. Predniesla svoju dojímavú reč, pri ktorej aj chalanom muselo prísť ľúto, že je taká sprostá a potom som ich chcela ísť odfotiť. Keď som však prechádzala okolo nej, aby som si našla dobrú pozíciu pred nimi, potkla ma. Viem, že to urobila ona, mala som balerínky a na pódiu sa nešmýkalo, takže som nemala ako spadnúť. Ani by mi tak nevadilo, že si skoro rozdrvila ľavú ruku ako to, že sa mi rozbil objektív foťáku, za ktorý som vysolila všetko, čo som si zarobila cez leto. Nenávistne som na ňu pozrela, no ona sa iba uškŕňala. "Sabbie už máš dosť rokov, kedy sa chceš naučiť behať?" zasmiala sa. A nie len ona. Všetky jej kamarátky mali zo mňa veľkú srandu. So slzami v očiach som pozbierala foťák a ušla som z pódia..Čo som povedala. Je to peklo na zemi.

On:

Pomaličky sa blížil jún a prípravy na ďalšiu koncertnú šnúru po celej Amerike vrcholili. Momentálne sme zakotvení v New Yorku, kde začíname koncertom v Madison Sqare Garden. Pred tým nás ešte čakajú nejaké menšie akcie, autogramiády, vystúpenia v televízii a podobne. No najviac ma zaujímajú akcie, ako je práve tá dnešná. Žiadne obrovské masy, len pár vybratých ľudí. Vlastne, nie len pár, ale určite menej, ako býva na koncerte. Koncoročný ples jednej newyorskej súkromnej školy, na ktorý nás pozvali vystupovať. Peniaze za to boli slušné, ale nešlo o tie. Chalani zo začiatku nechceli, ale nakoniec sa mi ich na to podarilo nahovoriť. Som zvedavý, čo za to ešte budú chcieť, ale to je vlastne jedno. Okolo siedmej sme museli vyraziť na miesto, do budovy nás prividla riaditeľka školy, privítala nás a poslala dozadu, do zákulisia pódia aj spolu s celým našim tímom. Pripravené už bolo takmer všetko, už stačilo doladiť len pár detailov, skúsiť mikrofóny a mohli sme vyskočiť na pódium. Celé sa to začalo okolo pol ôsmej, ale my sme mali vystúpenie naplánované na deviatu. Dievčatá začali výskať, ako sme už zvyknutí. Chalani sa utiahli dozadu a stopercentne komentovali. Tak je to vždy, ale je nám to jedno. Začali sme tým, čo vždy. Pesničkou Up all night. Po nej sme mali vyhlásiť kráľovnú plesu. Každá určite túžila mať na hlave korunku. Ja som tiež raz stál na pódiu ako kráľ plesu, ale to už sú staré zlaté časy.. Odspievali sme si pesničku, zožali potlesk a potom som dostal do rúk obálku. Nechápal som, prečo ja, ale bola to milá povinnosť. Otvoril som ju a znova som si k perám priložil mikrofón. "Valerie Brown." povedal som a zdvihol som pohľad k dievčatám. Zbadal som blondínu, ako predstiera prekvapenie a začala sa ovievať rukami. Podvedome som prevrátil očami, no navonok už mám pretvárku celkom natrénovanú. Srdečne som sa doširoka usmial. Vyšla za mnou na pódium, dal som jej na hlavu korunku a zablahoželal jej. Zozadu vyšlo nejaké dievča, ktoré nás pravdepodobne chcelo odfotiť, ale videl som, ako jej podstrčila nohu. Kto už len túto suku volil za kráľovnú!? Hneď mi nebola sympatická.. Dievča sa s plačom pozviechalo zo zeme a utekalo preč. Valerie sa len uškrnula a zišla dole. Z reprákov sa ozvala pesnička, mali sme teraz pár minút pauzu a neskôr ešte budeme pokračovať. Zišli sme z pódia do zákulisia a mne to nedalo a vybral som sa dievča hľadať..