Ona:

Zasmiala som sa a pobozkala som ho. Čím som si ho zaslúžila? Je úžasný, nie len preto, že ma vezme do Brazílie. Nie pri každom človeku sa cítite dobre, to mi určite dáte za pravdu, o to je lepší pocit, keď nájdete osobu pri ktorej sa cítite dokonca výnimočne. Výnimočne preto, lebo tak úžasná osoba ako je v mojom prípade Niall, vás ľúbi a stará sa o vás ako o princeznú. Druhý deň sme teda strávili balením. Budeme tam celý celučičký týždeň a zároveň to bude aj taká naša menšia rozlúčka s Niallom, lebo odchádza do Ameriky. Neteším sa a zatiaľ nad tým ani nerozmýšľam, čaká nás krásny týždeň v Brazílií. Len ja a on a Brazília. Sľúbil mi, že si tam znova zatancujeme sambu. Leteli sme normálnym lietadlom, no prvou triedou. Mali sme pohodlné sedačky, občerstvenie, dokonca zo sedačky sa dala spraviť posteľ a dlhú cestu sme mohli pokojne prespať. Nevedela som, že v lietadle majú aj postele. Niall zjedol všetko, čo mu ponúkli, aj z môjho. Cesta síce trvala dlho, spať sa mi veľmi nedalo a bola som unavená, no keď sme pristávali v Riu, takmer som nedýchala. Bola som nalepená na okne, fotila som, usmievala sa a plakala zároveň. Ten pocit vám neviem opísať, musíte to zažiť..Tu som sa narodila. Tu to všetko začalo a teraz som tu znova. Vďaka Niallovi. Ten ma objal zozadu a ja som si oprela hlavu o jeho. "Ďakujem ti láska.. Veľmi."

On:

Milujem pohľad na jej rozžiarenú tváričku. To, ako sa tešila, už keď sme sa balili, nemohol som sa na nej prestať smiať. Na ďalší deň sme teda cestovali do Brazílie. Vivi bola celý čas nalepená na okne, fotila, híkala a usmievala sa na mňa. Bol na ňu ten najkrajší pohľad. Keď sme vystúpili, očká jej žiarili. Viem, že je šťastná, pretože sa vrátila naspäť tam, kde a narodila a keď je šťastná ona, som aj ja. Objal som ju a ona sa o mňa oprela. "To je to najmenej." usmial som sa a pobozkal som ju na líčko. Tento týždeň strávime v Riu. Sám som tu ešte nebol, takže som tiež veľmi zvedavý. Celú cestu z letiska si Vivi normálne poskakovala od nadšenia. Nikto nevedel, že sme tu, takže nás dúfam ani nikto neodfotil. Nie že by to mne vadilo, ale Vivi by asi nebola dvakrát nadšená..

Ona:

Bolo to niečo neuveriteľné. Nikdy som nič krajšie okrem Nialla nevidela. Rio je ..neuveriteľné! More tu je neuveriteľné. Pláž je neuveriteľná. Všetko tu je neuveriteľné. Hotel v ktorom bývame je neuveriteľný... Bola som ako v jednom veľkom sne a hádajte v akom. Áno, v neuveriteľnom. A môj zlatý krásny Niall to celé ešte viac vylepšoval, len tým, že tu bol so mnou. V prvý deň sme to tu všetko pobehali, pofotili sa aj keď tie fotky budú radšej len pre naše oči, boli sme pri obrovskej soche krista, ktorá je fakt obrovská..neuveriteľné. Druhý deň sme sa vyvaľovali na najkrajšej pláži na svete, na inej som ešte síce nebola, ale to je jedno, pili drinky, v našom bare sú presne také isté, musím nás pochváliť, troška lepšie, jedli čerstvé ovocie, sladučké ako med, stavali hrad z piesku, zahrabávali sa do piesku, plavili sa na nafukovačke, keď boli obrovské vlny, opaľovali sa, proste sme mali nádherný deň. Večer sme unavene ležali na jednom lehátku v objatí a pozorovali západ slnka, ktorý sa krásne odrážal na hladine mora. "Neuveriteľné.." šepla som a usmiala som sa.

On:

Rio je naozaj krásne. Tá pláž, milí ľudia, ale hlavne Vivi. Robí ma veľmi šťastným to, ako sa usmieva a celá žiari. Jasné, že sa jej tu páči, je predsa doma. Chodíme na pláž, kúpeme sa, popíjame pravé brazílske drinky, ale obaja sme skonštatovali, že ti u nich v bare sa nedajú porovnávať s ničím. Keď sme sa večer objímali na lehátku sledovali sme západ slnka a vymieňali si bozky a dotyky. Usmial som sa na ňu. "Je to tu naozaj nádherné. Budeme sem chodievať častejšie, čo ty na to?" pozrel som na ňu.

Ona:

"To od teba nemôžem chcieť..Už aj to, že som nemohla prispieť na tento výlet ma trápi." oprela som si hlavu o jeho rameno a pozrela som na neho.   

"Ale prispela si, týmto sa netráp. Bez teba by som sem rozhodne sám nešiel, aj keď je to tu pekné. Ty mi robíš výlet." pobozkal ma.   

"Aj tak ma to trápi.." uškrnula som sa a pusu som mu vrátila. "Ideme na večeru?"  

"Veľmi dobre vieš, čím mi to môžeš vrátiť." uškrnul sa.

"Večerou?" zasmiala som sa.

"No, momentálne by som si ju dal. Ale myslím po večeri.." zasmial sa a postavil sa z lehátka.   

"Čím takým?" uškrnula som sa a navliekla som si šaty.

"Tým, že si ich dáš znova dole. Aj s plavkami." pobozkal ma na rameno.

"Ty blázon." zasmiala som sa a brnkla som mu po šiltovke, ktorá mu padla na oči.   

"Ale najprv ideme papať." zasmial sa. 

"Áno treba ťa nakŕmiť, lebo už blúzniš." zasmiala som sa a skočila som mu na chrbát. So smiechom ma zachytil a takto ma odniesol do jedálne, kde sme si objednali večeru.

Najedli sme sa, Niall si dal ešte aj dva dezerty, nevedel si vybrať, ktorý koláčik chcel, bábätko moje a išli sme na izbu. Mimochodom, tento hotel je už niečo. V živote som v takom nebývala a neverím, že teraz bývam. Všade nás obskakujú, chovajú sa k nám ako ku kráľovskej rodine.. to fakt nechcem vedieť koľko ho to stálo.