Ona:  

Rýchlo som sa pozrela do rozvrhu. "Áno.. Ďalší môj obľúbený predmet." povedala som viac menej pre seba. Niekto okolo nás prešiel a plecom drgol do Liama a rozhodne to nebolo nechtiac. Ten niekto mi bol povedomý, zjavne je z našej triedy. Bol vysoký a mal na sebe bejzbalovú bundu. "Je slepý?" spýtala som Liama.

On:

Keď chodbou prechádzal Chuck spôsobom, akoby to tu vlastnil, neodpustil si jedno "priateľské" drgnutie do pleca. Dosť bolestivé drgnutie. Pošúchal som si rameno a pozrel som na Lauru. "Už som si zvykol." pousmial som sa. "Ak chceš, môžeme učebňu pohľadať spolu." rýchlo som zmenil tému..

Ona:  

Asi dôvod prečo sedel sám, nebola žiadna rozlieskavačka... "To by bolo super." usmiala som sa. Zjavne sa o tom nechcel baviť a ja som to veľmi dobre chápala.

On:

Usmial som sa a spolu sme vykročili chodbou, hľadať učebňu matematiky. Každú hodinu máme v inej učebni.. Tento krát sme do triedy prišli prví. Obaja sme zamierili do zadných lavíc a sadli si každý do svojej samostatnej, no vedľa seba. Neviem, prečo sa jej zapáčilo takto ma sprevádzať, ale páči sa to aj mne..

Ona:  

Jediná normálna učiteľka je asi matikárka. Iba tá nás nechala dnes na pokoji. Po matike ma však čakala telesná. Mojou jedinou nádejou bolo, že nám dá dnes pokoj, pretože som si ešte nevybavila papier na oslobodenie. Po čom najmenej túžim je prezliekať sa v plnej miestnosti. Aj keď len báb. Z môjho myšlienkového pochodu ma vytrhlo dievča, ktoré sedelo predo mnou.

"Odkiaľ si sa sem prisťahovala?" spýtala sa len tak bez okolkov. Mala umelé mihalnice a plné pery. Hnedé dlhé vlasy mala stiahnuté do copu. Usmievala sa, no neprišla mi práve najpriateľskejšia. Pravdu som jej rozhodne nepovedala.

"Z Bristolu." povedala som prvé, čo ma napadlo. Čudne sa na mňa pozrela.

"Tam som ešte nebola." sucho skonštatovala a prebehla očami po mojom oblečení. "Asi máš rada čiernu, čo?" stále sa usmievala, no ja som za tým úsmevom videla poriadnu dávku pohŕdania.

"Ako si na to prišla?" povedala som drsnejšie, než som chcela. To dievča sa mi nepáčilo.

"Kroť sa.. Ak nechceš byť sama, nebuď hnusná. Aj bez toho dosť vytŕčaš." ani nevedela ako presne trafila do čierneho. Zaťala som zuby. Pozerali sa na nás aj ostatné baby, ktoré sedeli blízko.

"Odpusť, že mám záľubu v čiernej." povedala som jemnejšie a usmiala som sa. Baba sa  usmiala, spokojná, že som ju pochopila a otočila sa. 

On:

 Na matike bol našťastie kľud. Telesná však bude horšia.. Hneď, ako sme prišli do šatne, kde ma už väčšina chalanov poznala, začali sa uškŕňať. Rýchlo som sa teda prezliekol a čakal, kým zapíska učiteľ, aby sme mohli ísť do telocvične. Dievčatá boli, samozrejme, oblečené tak, ako prišli, teda nemuseli cvičiť. Nám ostatným hodil učiteľ basketbalku a mali sme sa rozdeliť do družstiev. Samozrejme, ostal som ako posledný a do družstva si ma brali s kyslými xichtami. Basketbal mám rád a viem ho, no pri týchto tĺkoch nemám šancu si zahrať, tak som len postával naboku a občas chytil nejakú loptu, čo letela von..

Ona:  

Na telesnej sme našťastie nemuseli cvičiť. Sedeli sme na tribúne a pozorovali chalanov ako hrajú basket. Všimla som si, že Liam je na tom s popularitou asi tak ako ja na minulej škole. Hneď mi bol sympatický.

On:  

Po telesnej som sa len prezliekol, aj tak som nebol ani trošku spotený.. Posledná hodina bola španielčina. Dúfam, že tam nás už nechá na pokoji a budeme môcť konečne ísť domov. Laura na mňa čakala, keď sme vychádzali zo šatne. Usmievala sa na mňa, čo som nechápal. Nebol som na niečo také zvyknutý..