Lesson4you

Zrod budúcej mocnosti –
USA v 19. storočí

- na začiatku 19. storočia: územie USA – len východné pobrežie - postupne – rozširovanie územia smerom na západ kúpou alebo žiadosťou obyvateľstva o začlenenie do Únie - 1803 –Napoleon predal USA Louisianu, od Španielska odkúpili Floridu, od Mexika Kaliforniu, ruský cár im predal Aljašku(1867) - ak počet slobodných osadníkov určitého územia presiahol 60 000, vznikol nový členský štát, ktorý mal rozsiahle právomoci; platila zásada zvrchovanosti ľudu – orgány (ľud) každého štátu mali pred rozhodovaním prednosť pred centrálnymi orgánmi Únie - rozvoj poľnohospodárstva (hlavne medzi Mississippi a Skalistými horami) – chov dobytka, pestovanie obilia, využívanie poznatkov priemyselnej revolúcie - poľnohospodárstvo južných štátov: plantáže, bavlna, tabak, ryža, cukrová trstina práca čiernych otrokov
- bavlna a obilie sa vyvážajú do Európy - priemysel – hlavne na severovýchode: textilný priemysel, potravinársky, železiarsky, oceliarsky
budovanie železníc, lodnej dopravy
priemyselná revolúcia začala neskôr ako v Európe – mohli využívať len to „dobré a odskúšané“
- mestá – koncom 19. storočia – 1/3 obyvateľstva žije v mestách - veľa pôdy, málo robotníkov → vysoké mzdy - prisťahovalectvo: nízka cena pôdy, práca v továrňach, slobodné pomery
v prvej polovici 19. storočia neexistovali pre prisťahovalcov žiadne pravidlá: nikto ich nekontroloval, cestovalo sa bez pasov
v druhej polovici 19. storočia vypukla prvá americká banková kríza, dôsledky pocítili ako prví prisťahovalci – ako prví stratili prácu, sprísnili sa možnosti prisťahovania, začala sa šíriť nevraživosť medzi „starými“ a „novými“ prisťahovalcami
- postoj k Indiánom: do roku 1860 vláda vyjednávala s indiánskymi kmeňmi a uzatvárala s nimi dohody o predaji pôdy
problémy: veľa osadníkov → viacej pôdy, stavba železnice →pôdu treba čo najrýchlejšie, nie je čas na vyjednávanie
indiánske kmene boli vytlačené do rezervácií (v niektorých prípadoch aj vyvraždené)
od roku 1871 americký Kongres prestal indiánske kmene oficiálne považovať za národy, vlastníkom pôdy sa mohol stať len americký občan, teda ten, kto prijal normy života bielej spoločnosti
- rozdiely v spoločnosti: sever:
• väčšina obyvateľov – drobní farmári
• po vyhlásení Ústavy zakázali otroctvo
juh:
• väčšina obyvateľov – otroci
• otroctvo povolené
• abolicionizmus – hnutie za zrušenie otroctva: žiadali postaviť otroctvo mimo zákon, organizovali tajné úteky černochov z juhu
• proti: veľkí plantážnici
• 1807 – Kongres zakázal dovoz nových otrokov do USA → vzrástla ich cena
- Missourský kompromis: roku 1820 do Únie boli prijaté dva štáty: slobodný Maine a otrokársky Missouri – aby bola zachovaná parita medzi otrokárskymi a protiotrokárskymi štátmi
- vojna Sever proti Juhu: príčiny:
• spor o štát Kansas – či ho osídlia ľudia zo severu (a zavedú slobodný spôsob života a výroby) alebo z juhu (a zavedú otrokárstvo)
• voľby 1860 – zvíťazili republikáni:
záujmy severných štátov
Abraham Lincoln
posilnenie právomocí ústrednej vlády
proti otrokárstvu
• demokrati – záujmy juhu:
boli za pôvodné zásady usporiadania Únie: väčšia samostatnosť členských štátov
• demokrati po voľbách vystúpili z Únie a vytvorili Konfederáciu – február 1861 (11 štátov):
zaútočili na vojenské pevnosti, ktoré boli na ich území → začala vojna Sever proti Juhu
spočiatku mala prevahu južná armáda, neskôr Sever – hospodársky vyspelejší
Lincoln – najprv snaha urovnať konflikt kompromisom, potom Vyhlásenie o oslobodení otrokov – aj v štátoch Konfederácie
víťazstvo – Sever
- po vojne politika rekonštrukcie Juhu: južanskí politici boli zosadení, moc bola odovzdaná liberálom a černochom
mení sa zloženie obyvateľstva – vrstva otrokov zaniká
plantáže sa dávajú do prenájmu → vznikajú problémy, chýba práca otrokov → dlhy, nepokoje
obchodovanie medzi Severom a Juhom
investície zo Severu
na Sever – prílev lacnej pracovnej sily
- zahraničná politika: presvedčenie: Američania budujú štát na lepších princípoch ako Európania
Monroeova doktrína:
• Amerika Američanom – keď Európa chcela vyslať vojská proti revolučnému hnutiu v južnej Amerike, prezident James Monroe pohrozil, že USA vyšlú vojsko proti akýmkoľvek interventom na americkom kontinente
• USA sa majú v zahraničnej politike riadiť heslom zakladateľov štátu – musia sa vystríhať zhubného vplyvu Európy a nedať sa zatiahnuť do európskych záležitostí
• tzv. politika izolacionizmu