Jeleň lesný
U nás sa vyskytujú dva poddruhy, a to jeleň lesný stredoeurópsky (Cervus elaphus hippelaphus) a jeleň lesný karpatský (Cervus elaphus montanus). Dospelé jedince s zreteľne odlišujú veľkosťou, farbou srsti, tvarom i hmotnosťou parožia, no väčšina miestnych populácií je natoľko skrížená, že zaradenie do niektorého poddruhu je často zložité. V údolí Dunaja, Váhu a Kysuce vedie hranica prirodzeného rozšírenia obidvoch našich poddruhov, pričom stredné Slovensko je domovom ich krížencov. Čistá forma jeleňa lesného karpatského sa vyskytuje na východnom Slovensku a patrí k najväčším a trofejne najhodnotenejším. Areál jeleňa lesného stredoeurópskeho smeruje do západnej Európy. Jeleň obýva rozsiahle lesné oblasti od lužných po horské lesy. Žije spoločensky v čriedach, staré jelene oddelene od laní a mláďat.
Ruja prebieha od konca augusta do októbra, u nás spravidla od 5. septembra do 10. októbra. Vtedy vytvárajú lane skupiny, ku ktorým sa pridávajú rujné jelene. Rujný jeleň si stráži svoju skupinu a snaží sa odohnať ostatné jelene, dochádza k súbojom o skupinu laní. Počas ruje sa jelene takmer vôbec nepasú, takže za necelý mesiac stratia až tretinu hmotnosti. Po ruji jeleň čriedu opúšťa a združuje sa do skupín s inými jeleňmi, ktoré vodí mladší jeleň. Čriedy jelenie sa rozpadávajú až pred liahnutím mláďat, ktoré prebieha v máji až júni, po 240 dňoch vývoja zárodku. U laní je vyvinutá latentná gravidita, má jedno, výnimočne dve mladé, ktoré cicajú asi 120 dní, ale aj naďalej ostávajú pri matke. Jelenia zver pohlavne dospieva v 2. roku života, mladé jelene však majú možnosť aktívne sa zúčastniť na ruji až v 3. roku.
Potravu jelenej zveri tvoria byliny, dreviny, divo rastúce plody, ale aj kultúrne rastliny. Zimné prikrmovanie jeleňov je spravidla nevyhnutné, pretože v dôsledku dopravných ciest a mozaikovitosti krajiny si črieda nemôže tak ako predtým vyhľadať v zime miesta bohaté na potravu. Udržanie určitého početného stavu jeleňov je jednou z najdôležitejších úloh poľovníkov, bez ktorej by sa tento "kráľ lesov" už v strednej Európe nevyskytoval. Pred 10-20 rokmi boli stavy jeleňa neprimerane vysoké, čo sa odzrkadľovalo na škodách na lesných kultúrach. Kvôli zvýšenej intenzite poľovnej regulácie a pytliactvu stavy poklesli.
pastvu. Jelenia zver žije v čriedach, okrem starých jeleňov. Čriedu tvorí vodiaca jelenica a ďalšie neplodné jelenice a nedospelé jedince obidvoch pohlaví. Dospelé jelene vytvárajú osobitné čriedy. Keď laň ide rodiť mladé, oddelí sa na čas od ostatných laní a po pôrode sa k nim opäť pridruží. Na rozdiel od srncov sa jelene veľmi rady váľajú v bahne a sú menej viazané na striktne vymedzené teritórium. Len v období ruje si ohraničujú neveľkú plochu, odkiaľ je však dobrý rozhľad. V tomto čase sa jeleň často kaluží, charakteristicky páchne, je vzrušený. Dospelý jeleň sa počas ruje ozýva charakteristickým ručaním. Ručanie jeleňov v ruji patrí medzi neodmysliteľné jesenné zážitky.
Hmotnosť 200-300 kg (samec), 120-200 kg (samica). Dĺžka tela: 150-200 cm, Výška tela: 120-150 cm. Dĺžka chvosta: 10-15 cm, Výška ušnice (ucha): 15-18 cm. Medzi dôležité rozoznávacie znaky jeleňa lesného stredoeurópskeho patrí menší vzrast, výška v pleci len 130 cm, hmotnosť dospelého jeleňa 150-200 kg, z čoho parohy predstavujú 8 kg. Štvrtá vetva parohov je jednoduchá, hriva samcov mohutná. Dospelý jeleň lesný karpatský dosahuje v pleci výšku až 150 cm, hmotnosť 250-300 kg, z čoho parohy tvoria 12-13 kg. Lícna časť lebky je silne pretiahnutá, štvrtá vetva parohov býva vidlicovito rozdelená, hriva málo alebo vôbec nevyvinutá.