Chočské Vrchy
Chočské vrchy patria do sústavy Vnútorných Západných Karpát, do Fatransko-tatranskej oblasti a rozkladajú sa na území Liptova a Oravy.
Pohorie ohraničuje na severe Oravská vrchovina a Podtatranská brázda, na východe Západné Tatry, na juhu Liptovská kotlina a na západe Šípska Fatra, podcelok Veľkej Fatry. Charakteristickým znakom pohoria je asymetrická stavba. Pohorie je vyše 24 km dlhé, ale len 4 km široké, maximálna šírka je 8 km. Najvyšší vrch Veľký Choč (1611 m) je známy výhľadový bod Slovenska.
Pohorie netvorí súvislý hrebeň, ale je rozdelené hlbokými dolinami. Z tohto dôvodu sa v ňom nedá podniknúť klasická hrebeňovka a turistika v tejto oblasti sa výrazne liší od turistiky v okolitých pohoriach. Morfologicky sa pohorie delí na 3 podcelky: Prosečné, Sielnické vrchy a Choč. Prosečné je najvýchodnejšia časť Chočských vrchov. Je doslova rozryté hlbokými kaňonovitými dolinami - Prosieckou a Kvačianskou dolinou, ktoré delia tento podcelok na masívy Pravnáča (1206 m), Prosečného (1372 m) a Lomného (1278 m). Sielnické vrchy nie sú příliš členité, ležia mezi Chočom a Prosečnom a najvyššie vrcholy sú Magura (1170 m), Havrania (1130 m) a Sielnicka hora (1051 m). Masív Choča má niekoľko vrcholov z ktorých sú najvyššie Veľký a Malý Choč. Do masívu sa hlboko zarezáva Turícká dolina.
Turisticky najzaujímavejšie sú Veľký Choč, Kvačianska dolina (veľmi typický skalný reliéf) a Prosiecka dolina (hlboká rokľovitá krasová dolina).
Oblasť Chočských Tatier poskytuje možnosti kúpania (Bešeňová, Lúčky, Liptovská Mara, Aquapark Tatralandia, Oravice) a návštevy historických pamiatok (hrady Likava, Liptovský hrad, Oravský hrad, Múzeum oravskej dediny, Vlkolínec, Havránok). Najbližšími mestami sú Ružomberok, Liptovský Mikuláš a Dolný Kubín.