Giovani Battista Gibo - posilňovateľ v bosoráctvo
Giovanni Battista Gibo (neskôr Inocent VIII.)
nielenže posilnil vieru v čarodejníctvo, ale rozpútal aj neuveriteľne krutú a krvavú honbu na čarodejnice, pri ktorej prišlo o život mnoho nevinných ľudí. Touto bulou Inocent VIII. odobril knihu Kladivo na čarodejnice a výrazne tým podporil jej využívanie v praxi.
Apfel, Viliam. 2001. Čas pekelných ohňov. Budmerice: Rak. Str.20. – 24.
Tancovanie v noci pri ohni, paktovanie s diablom, sabaty a stretnutia bosoriek, čarovné bylinky, zaklínadlá a lietanie na metle. To všetko vždy patrilo k predstavám o typickej bosorke. Nikto však nemôže vedieť, či to je všetko úplná pravda. V časoch stredoveku, keď boli ženy obvinené často neprávom z bosoráctva, aby unikli strašlivému mučeniu, vymýšľali si na seba obvinenia, ktoré nie vždy boli pravdivé. Na základe týchto výmyslov ich odsúdili a popravili. Pretože keď už bol niekto obvinený z čarodejníctva, a dostal sa do väzenia, nebolo mu pomoci. Iba smrť na hranici mohla aspoň skrátiť utrpenie z mučenia.
Z listín z procesov s bosorkami vysvitá, že pri stretnutiach s diablom, bral tento zloduch na seba podobu žaby, psa, capa, ale aj bledého muža, ako aj to, že „masť na lietanie bosoriek sa robí z ropuchy kŕmenej posvätnými hostiami, z kostí obesenca potlčených na prach, z detskej krvi a istých rastlín“.4
Masť na lietanie bola však často len vysoko omamná a halucinogénna látka, po ktorej vdychovaní a aplikovaní na pokožku upadla „bosorka“ do tranzu a keď sa prebudila, mala pocit, že lietala.
Obvinenia z bosoráctva často plynuli len zo závisti, majetkuchtivosti a z čistej zlomyseľnosti. Bola to hrozná zbraň. Veď obviniť bolo možné kohokoľvek. Z takéhoto obvinenia sa prakticky nedalo vymaniť. Napríklad v Komárne v roku 1589 súd prikázal obžalovanej, aby si zabezpečila 25 svedkov a spolu s nimi odprisahala, že nie je bosorka, lebo inak ak žalobca s tromi svedkami odprisahá jej vinu, bude upálená. Podobne ťažké to mali aj obvinený zo Salemu.