Čistokrvná- 1. kapitola- Začiatok konca
Zaprisahala by som úplne všetko- aj dušu diablovi- len nech sa toto mučenie už konečne skončí. pomyslela som si a hlavu som si o lavicu tresla tak ze som akoro dostala otras mozgu.
,,Čo zase vyvádzaš Zuzana!" vykríkla na mňa učiteľka. Musia stále len kričať alebo sa vedia prihovárať aj inak?
,,Niečo som sa ťa pýtala!" Iba kričať- vydedukovala som.
,,A čo prosím?" Učku už išlo od hnevu roztrhnúť- a mňa od nudy.
,,Koľko sú 3/87 a 45/60 v desatiných číslach?!" Jej oči mi pripomenuly vetu červenej čiapočky: A prečo maš také veľké oči? Aby som ťa lepšie videla. -No pod touto maskou musí byť niečo 1000000 krát horšie ako vlk, koniec koncov vlci sú celkom zlatý.
Ospravedlňujuco som sa usmiala.
,,A kde maš všetky poznámky?" Pozrela som sa na prázdny zošit.
Povedala by som jej niečo na to, ale nenapadlo mi nič lepšie ako že písmenká uniesli mimozemšťania a vrátia sa za 50 rokov.
,,Môže byť vôbec niekto taký hlupy ako si ty. si hanba našej školy, čo by na to povedala tvoja mama."
Moja mama- všetci poznali ten príbeh, mama záhadne zomrela na infarkt v 30tke a otec sa zrútil.
Začala som som sa driapať nechtami narukách.
,,Robíš hanbu jej pamiatke."
A dosť toto by stačilo.
,,Ale okamžite prestaňte."
,,Ako sa opovažuješ dačo také povedať staršiemu a múdrejšiemu človeku."
Usmiala som sa a odpovedala som jej pokojne síce vnúri by som zabíjala.
,,Staršia určite no múdrejšia..."
Vtedy mi strelila jedno zaucho. Tak to teda nemala. Začala som sa pomaly dvíhať z lavice. Zrazu som uvidela na mnohých tvárach strach- zo mňa, to som ešte nevidela.
Zakričala som na ňu: ,, Lu ve z´e´l!" Netušila som čo to znamená...
A vypálila som po nej blesk.
Všetci spolužiaci sa na mňa zdesene pozerali- no hlavne na moje líca čo mám s lícami?
Obrátila som sa a v zrkadle som uvidela čo bola nočná mora všetkývh ľudí- na jedno líci pentagram a na druhom líci obrátený pentagram...