Vianočný darček
„Nečakal som, že sa niekedy dožijem, toho, že mi sám Draco Malfoy zavolá o požiada ma o pomoc.“ Začul som za sebou hlas toho strapatého idiota,ktorý už pekných 10 minút meškal.
„Meškáš Potter.“ Zasyčal som a nasadol do jeho auta.
„Mal si ísť po svojich. Je to len moja dobrá vôľa, že ťa odveziem,priveziem a ktomu ti ešte aj pomôžem. Tak nebeč a pripútaj sa.“
„Ísť pešo?! Veď je to dobrá pol hodina do centra!“
Potter prevrátil oči. „Metro, ti nič nehovorí?“
Znechutene som sa otriasol. „To nemyslíš vážne. Metro? Vieš koľko je tam špiny?“
Potter sa zasmial no vďakakbohu mi neodpovedal. Ťažko znášam to,žeje teraz moja rodina. Kedže som si vzal jeho najlepšiu priateľku a ona trvala na tom, že budú s Ginny krnými rodičmi. Čo by som už pre ňu nespravil. Momentálne ma vyhnala do mesta, ayb som jej kúpil vianočný darček. Nie žeby som žiadny nemal, ale ona chce nieˇoc od srdca a jednoduché. Lenže ja neznášam gýč, nechcel darovať svojej krásnej žene gýč. A takto sa stalo, to že teraz sedím v jednom aute s Potterom, ktorý si spieva vianočné koledy. Mal som sto chutí mu chytiť hlavu aotrieskať o volant ale mal som 3 dôvody, prečo to nespraviť.
- Nemal by kto šoférovať.
- Hermiona, by ma zabila sekáčikom na mäso.
- Mám ho docela rád. – Vážne som si to priznal?
„Čo povieš na toto?“ zašepkal som a nemohol odtrhúť oči od nočnej čipkovanej košielky, ktorá vysela na figúrine uprostred vysvieteného výkladu.
Bolo to úplne priesvitné a strašne by som v tom chcel vidieť Hermionu.
„Ako sa to pre Merlina oblieka?“ zašepkal Potter. Pozrel som sa na neho a opäť do výkladu,
„Nemám páru.“
„Vieš o tom, že Hermiona by ťa zabila ak by si jej to doniesol domov, že?“
„Viem. Ale stálo by to zato.“ Uškrnul som sa a predstavil si to.
„Poď preč. Toto určite nechce. A ľudia sa za nami divne otáčajú.“ Povedal Potter a ja som sa rozhliadol. Mal pravdu. Veď kto by sa nepozrel. Dvaja dospelý muži, ktorí sa do nedávna neznášali stáli nahnutý nad obchodom s dámskym prádlom a zasnene hľadeli na kus čipky.
„Máš pravdu. Poďme ďalej.“
„Malfoy. Už sa rozhodni prosím ťa! Míňam tu z tebou drahocenný ćas,ktorý som mohol stráviť doma pri sledovaní mojej ženy ako robí punč. Vychutnal by som si to, kedže jej to vôbec nejde tak som radśej kúpil do zásoby pripravený punč ktorý stačí zohriať. Dávam ti 5 minút, potom odchádzem.“
„Prestaň na mňa zvyšovať hlas,Potter.“ Zavrčal som na neho. Začínal mi pekne liezť na nervy.
„Preboha kde je problém Malfoy? Nepoznáš predsa Hemrionu? Čo takto šperk?“
„Už som ho kúpil. 2karátový diamant vsadený do zlatého prsteňa.“
„Parfém?“
„Najjemnejšia vôňa v celom Anglicku.“
„Kniha?“
„Najnovšie dielo od jej obľúbeného spisovateľa aj s jej podpisom.“
Sledoval som ako Potter zviera päste a premýšľa.
„Pomôcky do kancelárie?“
„Sadu značkových pier z Paríža.“
„Oblečenie?“
„Župan s najjemnejšieho hodvábu.“
Potter už len stál. Stále premýšľal ale zdal sa mi už zúfalý.
„Čo si kúpil ty Ginny?“ vysypalo sa zo mňa.
Potter prekvapene zdvihol obočie.
„Odkedy sa ty zaujímaš o mňa?“
„Nerob drahoty a vysyp to.“ Prevrátil som oči nad týmto idiotom. Nechápem ako s amohol stať najslávnejším deckom v čarodejníckom svete.
„No, pravú metlu od stíhačky v Tornádach, knihu pre domáce paničky, náhrdelník s dreveným,vyrezávaním vlkom a parfém.“ Vyklopil rýchlo celý červený Potter.
„To je všetko?“
„Všetko? Malfoy tu nejde o tom,koľko som za to minul ale o to, či sa tomu poteší! A či to bolo darovaná z lásky. Si vážne stratený prípad.“
Mal pravdu. Bol si istý, že sa tomu tá malá ryšavka poteší. Aj on sám by prijal tú metlu od Tornád ale to by nikdy nahlas nepriznal. Ryšavka milovala metlobal, tak ako milovala aj toho paka stojaceho predomnou. Kiežby som to mal také ľahké aj ja.
„Kde je problém, Malfoy?“
„Ja jej lem proste nechcem kúpiť gýš, ktorý nám rozbije manželstvo!“ vyhŕkol som a následne zanadával. To nikdy nemôžem držať klapačku?!
Sledoval som Pottera ktorý sa rozosmial na celé kolo.
„Čomu sa smeješ?“ vrčal som na neho a mal chuť mu vraziť.
„Pozri sa okolo seba Malfoy. Čo vidíš?“ Poobzeral som sa. Všade pobehovali ľudia ktorý sa naháňali po obchodoch len aby potešili svoj epolovičky či svoje deti. Jeden niesom plyšáka, iný knihy, ďalší krabičku z bižutérie. Čo mu tým chcel naznačiť.
„Noa?“
„Vidíš tých ľudí? Nekupujú najdrahšie veci aké nájdu. Proste kúpia maličkosť. Ale kúpia ju z lásky. Nepoznáš Hemrionu? Hermiona by sa potešila hocičomu. Ona nie je náročná. Chce len lásku a cítiť to, že niekonmu na nej záleží. To je všetko. Si hlupák ak si myslíš, že ťa osputí potom, ak sa jej nebude páčiť tvoj darček. Ona ťa miluje,Malfoy. Síce tomu nechápem, ale miluje ťa. Tak vypadni to hocijakého obchodu a niečo jej kúp. Poćkám ťa v aute.“ Sledoval som chrbát Pottera a nenávidel ho. Nenávidel ho zato, že má stále pravdu.
O pár minút som vychádzal v obchodu a v náručí niesol veľkého plyšového zajaca. Nemal som veľa času na výber lepšieho darčeku, lebo som nemal istotu že ma tu ten strapatý magor nenechá. Rýchlo som pribehol v aute a hodil ten gýč do zadu do kufra. Až sa mi chcelo plakať keď som videl akú sračku som kúpil. Celý Malfoyovský rod by ma zatoto vydedil a zahubil.
„Čo si kúpil?“ veselo sa spýtal Potter.
„Drž hubu a štartuj.“
Potter sa iba uchcetal a ja som mu bol v´dačný zato, že to ďalej nerozpytvával.
„Ktovie, kde toľko sú?“ spýtala sa červenovlasá žena kučeravej. Obe pochlipkávali ćaj.
„Čo ja viem. Ale som prekvapená, źe to vydržali spolu tak dlho. Čakala som, že s ním Harry ani nepôjde.“
Ginny sa zasmiala. „ Náhodou, šiel rád. Veľmi mu lichotilo že ho sám Draco prosí o pomoc.“
„Tak to teda, prekvapilo asi každého.“
„Zlatko?“ ozvalo sa z vstupnej haly.
„Och ahoj, Ginny. Nevedel som,že si tu.“ Povedal Draco.
„Ja už odchádzam. Musím Harrymu vynadať zato, že mi neveril,že spravím punč aradšej ho kúpil už hotový. Majte sa.“ Pobozkala Hermionu na líco a odmiestnila sa.
„Čo si taký špinavý?“ spýtala sa Hermiona a pritúlila sa k svoju mužovi,ktorý jej dal bozk do vlasov.
Draco znehybnel. Musel sa zašpniti ked terigal toho ozrutného maca do podkrovia.
„Ale to nič.“
„Poď, dostaneš skorý vianoćný darček.“ Chytila ma za ruku a ťahala do obývačky, kde zavrela dvere.
„Mám s abáť?“ spýtal som sa.
Hermiona sa postavila predo mňa a potiahla šnútku na župane. Źupan so šuchnutím spadol na zem a odhalil jej dokonalé telo v jemnej priesvitnej košielke. Dokorán som otvoril oči a zabudol dýchať. Bola prekrásna. Podišla k nemu a dala mu bozk. Chtyil ju za pás apritlačil si ju ku svojmu telo. Bola taká dorbučká a nádherná. Nevedel by si bez nej predstaviť život.
„Milujem, ťa Draco.“ Zašepkala mu do ucha. Práve som dostal najkrajší darček za cleý svoj život. Netreba mi peniaze, drahé darćeky ani nić podobné. Stačí mi moja žena šepkajúca slová lásky.
„Ja teba tiež.“