Suchozemská a morská korytnačka
Suchozemská korytnačka Kde a ako bude korytnačka bývať Potrava a kŕmenie Žijú výlučne v mori a v jeho blízkosti. Predné nohy majú veslovité a zvonku na nich nepozorovať prsty. Kormidlové zadné nohy majú im pri pohybe vo vode pomáhajú len málo. Tieto korytnačky nepijú sladkú vodu, ale z morskej vody odstra ujú ň soľ očnými žľazami. Podobné žľazy majú aj morské hady a vtáky. Veľké slzy, ktoré ronia, keď sa plazia po suchej zemi, nie sú skutočné slzy, ale silný roztok soli vylučovaný týmito žľazami. Kožatka veľká - Nemá na pancieri kostené dosky, ale ho má pokrytý pomerne hladkou kožou. Po celej dĺžke chrbtového štítu sa jej tiahne sedem silných hrebeňov a na brušnom štíte päť nižších hrebeňov. Kožatka nemá na mocných a dlhých predných plutvovitých nohách lazury ako ostatné morské korytnačky, ktoré majú na nohách jeden alebo dva pazúry. Kožatka, najväčšia z morských korytnačiek dosahuje údajne dĺžku 3 m a váhu 1100 kg. Vyskytuje sa vo všetkých teplých moriach a občas sa zatúla aj do studenších vôd. Keď juchytia do slučky, je schopná zaútočiť na čln. Čeľuste má dosť silné, aby odhryzla aj kus vesla. Na suchú zem vyliezajú len samice. Na pieskovitom pobreží zvyčajne v noci si vyhrabávajú hniezda vzdialené od vody asi 5 - 6m. Na svitaní sú už zas v mori. Každý rok od mája do augusta nakladú až 175 vajec. Vajcia ležia asi 90 cm pod povrchom, teda hlbšie ako vajcia iných morských korytnačiek. Vajcia majú guľovitý tvar a v priemere okolo 6 cm. Po nakladení vajec zasypú kožatkyhniezdo pieskom a stopy po ňom zahladia tým, že sa korytnačka nemotorne moce okolo neho, kým zamieri späť do mora. Kareta obrovská - Je známa ako zdroj potravy už celé stáročia. Žije vo všetkých teplých oceánoch sveta, zvyčajne v plytkých pobrežných vodách. V čase rozmnožovania prepláva aj hlbiny oceánov, aby sa dostala k piesočnatým pobrežiam, kde si robí hniezda. Karety sú aktívne len určitú čas d a, potom odpočívajú alebo spia ť ň na hladine vody, prípadne plávajú ku dnu plytčín a odpočívajú v obľúbených priehlbinách pod vodou. Asi raz za hodinu vyplávajú k hladine, aby sa nadýchali, potom sa vracajú odpočívať na to isté miesto. Kareta obrovská zriedka dosahuje väčšiu dĺžku ako 1,2 m a váhu 230 kg. Rozmnožuje sa najmä koncom jari a na začiatku leta. V Atlantickom oceáne sa v súčasnosti sústreďuje na pobreží Strednej Ameriky. Kareta obrovská sa živí najmä vodnými trávami a riasami. Požiera aj niektoré drobné živočíchy a predpokladáme, že mladé karety sú preažne mäsožravé. Inak má táto korytnačka miernu povahu a len výnimočne sa snaží uhryznúť. Kareta pravá - Je malá korytnačka, ktorá váži zriedka viac ako 45 kg. Rekord je 127 kg. Je známa predovšetkým ako zdroj korytnačiny - neobyčajne silných rohovinových dosiek, ktorými má pokrytý pancier. Korytnačina sa od panciera oddeľuje teplom (čo obyčajne korytnačku usmrtí) a možno ju formovať do rôznych tvarov. V Severnej Amerike a v Európe ju nahradili umelé hmoty. V iných zemiach je korytnačina ešte stále obľúbená. Mäso karety pravej je chutné a po jej vajciach je veľký dopyt. V niektorých častiach sveta sa karety živia jedovatými riasami. I keď samým korytnačkám jed neškodí, prechádza do ich mäsa. Človek, ktorý nie je proti tomu jedu imúnny, môže sa potom takýmto mäsom otráviť. Známe sú preto prípady, že ľudia po zjedení jej mäsa zomreli. Aj mäso iných korytnačiek živiacich sa riasami môže byť jedovaté. Kareta pravá žerie rastliny aj živočíchy, uprednostňuje však živočíchy. Obýva hlavne plytké vody. Má taký silný teritoriálny inštinkt, že jednu oblas obýva aj nieko ko rokov ť ľ a opúšťa ju len pri rozmnožovaní, alebo, keď si vyhľadáva potravu. Kareta pravá rýchlo rastie, jej pancier sa za dva roky od vyliahnutia predĺži zo 4 cm na 35 cm. Ešte keby ste chceli môžete mi do komentárov písať aké ešte plemená by ste tu chceli a nie len pri korytnačkách ale aj pri ostatných zvieratách.Suchozemská a morská korytnačka
Suchozemské korytnačky obyčajne chováme v teráriu, ktoré sa vyrába prevažne zo skla. Vnútro terária prispôsobíme potrebám korytnačky tak, ako sa píše o kúsok ďalej v texte...
Čo budeme potrebovať:
-terárium-veľkosť podľa počtu zvierat
-čistý piesok
-rašelinu
-lampu na ohrev terária
-kameň, korene a inú dekoráciu
Podvýživa je u korytnačiek veľmi neobvyklá - sú schopné vydržať dlhodobý nedostatok potravy. Ak vypadá korytnačka chudo tak je to väčšinou znakom akútnej dehydrácie a nie podvýživy. Suchozemské korytnačky kŕmime denne - potravu im dávame do plytkej nádoby. Pritom musíme dbať na pestrosť a množstvo potravy, najmä pri tých európskych druhoch, ktoré nechávame prezimovať. Väčšina suchozemských korytnačiek je aktívna cez deň, preto im potravu podávame ráno. Všetky voľne rastúce rastliny, ako aj ovocie a zeleninu pred skŕmením dôkladne umyjeme pochopiteľne nesmú byť pokazené, hnijúce alebo z gumičkami pripadne previazané špagátmi. Veľké listy narežeme na menšie kúsky, ovocie a zeleninu strúhame alebo krájame na menšie kúsky.
Pri párení vznikajú často medzi samcami súboje, pri ktorých navzájom narážajú do seba panciermi. Samček suchozemských korytnačiek obrovskou rýchlosťou prenasleduje samičku, hryzie ju do predných nôh a celou silou naráža do jej panciera, pričom si hlavu vťahuje pod karapax. Často sa pri parení stáva, že samček samičku pri uhryznutí vážne poraní. Hryzenie samcov ma pravdepodobne ten význam, že samička je donútená vtiahnuť si hlavu a predné končatiny pod pancier, pričom sa jej chvost a otvor kloaky uvoľní. To je impulz na párenie. Keď to samec dosiahne, presunie sa cez zadnú časť karapaxu samice, a pazúrmi sa pevne zachytí okraja panciera. V takejto polopostavenej polohe dostáva svoj chvost pod chvost samice, pričom obidva otvory kloaky sa nachádzajú oproti sebe. Samček pri párení vydáva piskľavé a škrekľavé zvuky. Párenie trvá priemerne 5 - 10 minút. K oplodneniu vajíčiek dochádza vo vnútri samice ale sú pripady kedy si samica uchovala sperma vo vnútry tela k neskoršiemu oplodneniu (niekedy aj niekoľko rokov).
Inkubačné obdobie je rozdielne v závislosti od druhu korytnačiek (viď kap.3.Inkubátor a odchov). V chladnejšom lete alebo pri neskorých znáškach sa mláďatá môžu vyliahnuť až na jar nasledujúceho roku. Po skončení embryonálneho vývoja mláďatá narušia škrupinu pomocou vaječného zubu umiestneného na hornej čeľusti. Tento zub sa onedlho po vyliahnutí stratí. Nikdy sa nesnažte vybrať mláďa z vajca. Čerstvo vyliahnuté mláďatá sa podobajú dospelým korytnačkám, ale majú ešte veľký žĺtkový vak, z ktorého čerpajú živiny v prvých dňoch života. Pancier mláďat je ešte mäkký a pestrejšie zafarbený ako u rodičov. Farba vekom stráca na intenzite.
Pri preventívnej prehliadke korytnačky si všimneme najmä tieto časti tela :
kožu a pancier, povrch kože, vráskavosť, plesne, ektoparazity, tvrdosť panciera, deformácie, zodratý plastrón
hlavu a krk - zdravý jedinec pri dotyku okamžite stiahne hlavu a pri prevrátení zostáva hlava v pôvodnej polohe
oko povlaky, výtoky, opuchnutie mihalníc,
Ochorenie tráviacej sústavy
INFEKCIA : nesprávna výživa, nevyhovujúce zloženie kŕmnej dávky, nedostatok biogénnych látok, toxické vplyvy a jednostranná výživa. Poruchy trávenia zistíme v nestrávených zvyškoch potravy, vo výkaloch a podľa zmeny konzistencie výkalov, ktoré sú riedke, vodnaté a hlienovité. Druhým extrémom je zápcha, ktorá vzniká aj v dôsledku nedostatočného pohybu alebo pri poškodení čriev liekmi. Pri zápche môže nastať vyvrátenie kloaky. Pri poruchách tráviaceho aparátu odoberáme výkaly alebo urobíme výter z kloaky na bakteriálne vyšetrenie a na citlivosť zárodkov na antibiotiká, ako aj na parazitologické vyšetrenie, aby sme mohli účinne terapeuticky zasiahnuť.
LIEČENIE : spočíva v úprave diéty. Podávame predovšetkým šalátové listy. Pri úpornej zápche použijeme Latol alebo Lafinol, prípadne umývame kloaku parafínovým roztokom, Zvieraťu zabezpečíme pohyb a denne ho 60 - 90 minút kúpeme vo vlažnej vode.
Všeobecná slabosť
INFEKCIA : príčinou je studená voda, boje medzi jedincami, nedostatok potravy.
LIEČENIE : vyvolávajúcu príčinu musíme odstrániť.
Mechanicky poškodený pancier ošetríme epoxidovými živicami.
Dlhé alebo krátke pazúry ich príčinou je nesprávne upravené dno terária.
Žltkasté zafarbenie celej ústnej dutiny je zapríčinené nedostatkom železa. Zlepšíme výživu a aplikujeme preparáty s obsahom železa.
Zápal očných spojiviek je spôsobené studenou a špinavou vodou, poranením, infekciou a nedostatkom vitamínu A. Zlepšíme zoohygienické pomery, oči ošetríme a aplikujeme vitamín A.
Zodratý plastrón
Jeho príčinou sú hrubé kamienky v teráriu. Korytnačku premiestnime do akvária z plastovej hmoty, ktorého dno vystelieme špongiou. Zviera denne umývame teplou vodou. Pancier natierame ochranou masťou. Udržujeme vyššiu teplotu a vlhkosť prostredia. Denne 1 hodinu necháme zviera kúpať sa, čo podporuje chuť.
Poranenie mäkkých časti (končatín, hlavy, chvosta)
Je poranenie na ostrých predmetoch v akvateráriu alebo vzájomné boje medzi zvieratami. Zvieratá umiestnime jednotlivo, rany vyčistíme repíkovým, alebo harmančekovým odvarom. Aplikujeme Dermazulen - masť alebo antibiotickú masť.
Papagájovitý zobák
Vzniká v dôsledku nadmernej tvorby rohovinovej vrstvy čeľustí. Príčinou je nedostatok tvrdej potravy. Upravíme diétu. Prerastenú časť pristrihneme do správneho tvaru malými kliešťami na nechty, prípadne upravíme pilníkom.
Hnačka
Jej príčinou je dietetická chyba. Dva dni necháme zviera hladovať, ak však nie je veľmi oslabené. Ako nápoj podávame silný ruský čaj. Po dvoch dňoch podávame ryžovú kašu, strúhanú mrkvu a banán s čerstvým vŕbovým lístím. Do krmiva pridávame Tannofil. Výkaly odošleme na laboratórne vyšetrenie.
Komentáre
Prehľad komentárov
Dobrý deň, chcem sa spýtať mám dve korytnačky druh Mapová. Jena je menšia a druhá väčia. Tá menšia stále hryzie tú väčšiu pri chvoste a chodí zaňou, niekedy ju prednými nohami hladí na tvári. Zvykne na ňu vyliezť ale nedočiahne chvostom k tomu druhému. Tá väčšia to ale ignoruje. Mám to nechať tak alebo čo mám robiť?
korytnačka hryzie druhú
(Amanda, 8. 4. 2018 17:45)