15. časť
1. 12. 2010
15. časť
„A-a-ahojte...“ vykoktala som sa. Jedno dievča ma schmatlo za ruku a viedlo hore točivým schodiskom. „Ja som Ejka. A ty?“
„Ja som Amy. Pekné meno. Ejka.“ Usmiala som sa na ňu. „Odkedy tu si? A čo je to všetko zač?“
„Ja som tu prvý rok. Pár mesiacov. Toto je prípravka (resp. škola) pre budúce „príšerky“ Vieš. Nám povedia na čo sa meníme až v druhom ročníku v polroku. Dva roky sú povinné tu a potom ťa buď presunú do inej školy. Alebo ostaneš tu. Tu ostávajú iba obyčajné príšery a prváci a druháci. Chápeš?“ jej kučeravé vlasy stále nadskakovali sem a tam. „Tu je tvoja izba, zoznám sa so spolubývajúcou. Ona ti už všetko vysvetlí, ak budeš niečo potrebovať vyjdi z internátu (dievčenského) a choď stále rovno ku takej malej ružovej budove. Vedľa nej stojí taká istá ale modrá. Vojdi do ružovej a tam ti už pomôžu. Ahoj.“ A užjej nebolo. Pomaly som zaklopala a vošla do dverí. Na posteli ležal chlapec a dievča... (viete si predstaviť čo asi robili.. ) Pri tom pohľade som stuhla. „Pe-pe-Prepáčte. Ja hneď odídem.“ Koktala som a už som bola na polceste von lenže v tom.. „Ale počkaj, mi už končíme.“ Usmiala sa na mňa krásna blondína. „No už choď Erik.“ Dali si vášnivý bozk a takzvaný Erik jedným pohybom vyskočil z okna. „Ja som Nika. A ty?“
„Ja som Amy. Čo to bolo? Nechcela som vás rušiť.“
„Ale nič sa nestalo. Tu je tvoja posteľ.“ Ukázala na veľkú manželskú posteľ vedľa svojej. „To tu nie je zakázané?“
„Čo myslíš?“ vyzerala, že mi nerozumie.
„Ale veď ty a Erik... Spolu...“
„Aha. Áno. My sme to robili potajomky. Nesmieš to nikomu prezradiť.“ Usmiala sa na mňa.
„Okej... Kde si mám zložiť veci?...“ videla som vedľa oboch postelí dve veľké dvere (vedľa jednej postele jeden, vedľa druhej druhé.)
„Pozri určite rozmýšľaš nad tým čo je tamto.“ Ukázala prstom na dvere. „Tam vedľa tvojej postele v tých dverách je tvoj šatník plus mini kuchynka, do ktorej ti Hatroni budú každý deň dopĺňať čo ti bude chýbať. Aj dole pri obývačke je jedna kuchyňa ale tam máš na výber len z niekoľkých jedál a tu si môžeš urobiť čo chceš.“ Stále sa obliekala.
„Aha...“ odvetila som. „Je to tu pekné. A kde je kútik na učenie?“
„Kútiky na učenie sú v druhej miestnosti. Otvorila veľké dvoj-dvere a a za nimi sa objavili dva stoly. A na nich dva počítače.
„Ešte na prvej hodine dostaneš notebook a tam si budeš robiť domáce úlohy... Atď. Tieto veľké počítače sú len na osobné potreby. Pretože notebooky sa každý mesiac kontrolujú a ak budeš mať v notebooku niečo čo nepatrí do notebooku ale do počítača bez milosti ti to vymažú.“ Dopovedala, otočila sa a šla do svojho šatníka.
„Wow. Nemyslela som si, že Hatroni budú taký srdečný.“
„Choď sa obliecť na večeru!!“ kričala Nika zo šatníka.
Večera? Okej. Takže prvá poznámka v denníku...
Večera sa tu (u Hatronov) začína o siedmej.
Vybrala som si na večeru krásne džínsy a pulóver. „Ideme?“ čakala na mňa pri dverách Nika. „Okej.“
A vyrazili sme... (na večeru samozrejme)...
:-*
(Simkáá, 1. 12. 2010 21:41)