5. Časť
V liste stálo: „Ahoj Amy. Prepáč, že som ti to nepovedal osobne. Nedokážem to! A preto som ti napísal. Čítala si o tých všetkých prípadoch? O rozbitých domoch, o vraždách. A to sa deje len v troch mestách: New York, Londýn, California. Je to divné, že si útočníci vybrali tak vzdialené miesta. Minule sa ti snívalo, že o proti tebe stojí Reaglee a hľadí ti do očí.“ Odkiaľ to môže vedieť?... „Ten Reaglee som bol JA! Viem je to divné. Pozerala si sa mi niekedy priamo do očí? Áno pozerala. Mám ich prenikavo modré. Skúmala si niekedy moje vlasy? Sú čierne. A posledná vec. Pozerala si sa mi niekedy pozorne na ruky? Nie. A preto nevieš, že mám žltkasté nechty. Mám aj omnoho lepšie vlastnosti.“ Čítala som to so slzami v očiach. „Viem napríklad očami presúvať predmety. Alebo meniť vzhľad jediným dotykom. Ak ma ešte chceš. Zavolaj mi po prečítaní tohto listu. Tvoj Ben.“ Och Ben... Úplne som zabudla, že vedľa mňa sedí Rose.
„Mám odísť, Amy?“
„Mohla by si?“
„Okej ak ma budeš potrebovať zavolaj mi.“
„Dobre. Ahoj Rose.“
„Ahoj Amy.“
Musím zavolať Benovi! Na štvrtýkrát sa mi podarilo vytočiť jeho číslo. Tak sa mi triasli ruky. –Píííííííííííp- pri prvom pípnutí mi až nadskočilo srdce. A v tom zdvihol Ben. „Tak napokon si zavolala.“ Ozvalo sa.
„Áno.“
Dlho bolo ticho... Až napokon sa ozval Ben.
„Tak čo?“
„Zháňal ťa Rick.“ Na viac som sa nezmohla.
„U teba?“
„Áno bol tu.“
„Nevieš čo chcel?“
„Nie.“
„Tak dobre. Zajtra sa stretneme v škole.“
„Dobre. Ahoj Ben.“
„Ahoj Amy.“