V medovníkoch sa ukryli naše srdcia
Obdobie pred Vianocami patrí nielen prípravám na tieto najkrajšie sviatky v roku, ale aj charite a pomoci tým, ktorí sa ocitli v ťažkých životných situáciách. Prebiehajú koncerty a iné dobročinné aktivity zamerané na podporu pre ľudí v núdzi. Kto pomáha blížnym, obohacuje samého seba, pretože pocit po vykonaní dobrého skutku je na nezaplatenie. Každý človek pod slnkom je darom a pokladom, ktorý nevyváži žiadny akokoľvek finančne nákladný darček. Pápež František povzbudzuje všetkých ľudí, aby mali v úcte každého človeka a v ňom videli perspektívu aj toho svojho života. Kto daruje seba, daruje všetko. V týchto dňoch sa koná napr. v hlavnom meste aktivita pod názvom Daruj seba. Do tohto projektu sa môže zapojiť ktokoľvek, kto by chcel aspoň hodinku svojho voľného času venovať osamelým, trpiacim a starším ľuďom. V našej obci Brezovička sme sa rozhodli, že svojou troškou prispejeme ku krajším Vianociam pre tých, ktorí žijú v materiálnej aj citovej biede, spôsobenej neľahkými okolnosťami. A akú podobu mala naša pomoc? Piekli sme vo svojich domácnostiach vianočné medovníky a iné pečivo, ktoré sme potom odovzdali prešovskej charite. Spoločne si poprajme, aby sme boli ústretoví a otvorení voči ťažko skúšaným aj počas nasledujúceho roku. Naozaj darujme seba, svoje srdce a konanie ľuďom, ktorí trpia materiálnym alebo citovým nedostatkom. Staňme sa poslami nezištnosti, lásky a ochoty.
Zmyslom tejto aktivity bolo stretnúť sa v rodinách a spoločne tráviť čas pri zmysluplnej práci, vzájomne komunikovať a utužovať medziľudské vzťahy. Akcia mala názov „Ozdob si svoj medovník a pošli ho ďalej.“ Rozmer spolupatričnosti a záujmu o ľudí bez domova a na spoločenskej periférii bol tu tiež iste nezanedbateľný. Do cifrovania medovníkov sa zapojili rodičia aj ich deti. A odkiaľ pochádzajú „hlavné postavy“ nášho dobročinného, láskavého a srdečného príbehu zvaného Medovníky pre núdznych? Teda kde sa prvýkrát objavili medovníky alebo ich predchodcovia? Odkedy poznali naši predkovia med, múku a oheň, odvtedy už možno hovoriť o prvých „medových pokusoch“. Už staroveké národy poznali med a považovali ho za stravu bohov, a preto im pri obetných slávnostiach prinášali medové pečivo. Toto pečivo však nevyzeralo a nechutilo ako dnešné medovníky, a predsa bolo sladké a vtedajší konzumenti ho s obľubou vyhľadávali. Prvé medovníky vyzerali ako pagáče skromnej akosti a chuti. História medovnikárstva siaha až do čias starého Ríma. Z Talianska postupovalo toto sladké umenie cez Nemecko do severnej Európy. Na Slovensku bolo ako remeslo zaznamenané už v XIV. storočí. Medovnikára nazývali „dulciárus“. Neskôr sa medové cesto skvalitňovalo, pridávali sa doň rôzne chuťové a aromatické koreniny. Miesilo sa z ražnej múky a vareného medu – tieto pomenúvali „perníky“. Pri použití surového medu mali názov „medovníky“. Často sa totiž stáva aj v dnešnej dobe, že si tieto pojmy zamieňame. Ak sa aj vy pýtate, kde bolo centrum pernikárstva a medovnikárstva na Slovensku, tak aj pre vás je tu jasná odpoveď. Strediskom perníkového remesla na Slovensku, ba i v celom bývalom Uhorsku, bola Bratislava, kde bol založený prvý pernikársky cech (1916). Toľko z dejín medovníkového umenia a teraz patrične vyzbrojení vedomosťami o jeho histórii sa môžeme pustiť do vypekania tých našich, ak sme ich ešte náhodou nestihli popri iných pracovných povinnostiam napiecť. A potom dobrú chuť a požehnané vianočné sviatky, plné skutočnej radosti z narodenia nášho Pána, si vzájomne zaželajme v našich rodinách a obciach. / kp /