Z misijného zápisníka dobrovoľníčky Renáty
Športový deň v Sudáne a ďalšie zážitky / z misijného zápisníka dobrovoľníčky Renáty /
Sports` day: Boli to vlastne dva horúce, pre nás trochu náročné dni plné atletických súťaží– beh na 100, 200, 400, 800m, štafeta 4x100, 200, 400m, skok do diaľky a do výšky, vrh guľou a hod oštepom, skákanie vo vreci, beh cez rôzne prekážky (ako napr. prenášanie vody v ústach a pod.), pomalé bicyklové preteky (kto pôjde najpomalšie), kohútie zápasy a ťahanie lanom. Žiaci boli rozdelení do kategórií mladší žiaci ZŠ, starší žiaci ZŠ, stredoškoláci a všetko podelené na chlapcov a dievčatá. Celé to bolo zorganizované veľmi dobre a decká sa ozaj snažili zo všetkých síl, dokonca sa ani veľmi nepobili :-) a len máloktorí sa snažili podvádzať :-) úlohou Moniky bolo držanie šnúry v cieli a ja som mala na starosti prvú pomoc, pokiaľ išlo o drobné poranenia, bolesti brucha a hlavy, odpadávanie a pod... Malárie a iné horúčky som rovno posielala Janke do nemocnice, takže bola v pohotovosti v piatok aj v sobotu od rána do večera. Možno aj kvôli horúčave, nezvyčajnej námahe a zvyčajnej (čiže biednej) strave v piatok doobeda po každom kole behu dlhšom ako 200 m odpadlo minimálne jedno dievča, ale nebolo to veľmi vážne, skôr lapali po dychu. Chlapci boli na tom oveľa lepšie, no tých zas odrovnalo ťahanie lana. Najhoršie bol na tom Peter, ôsmak, ktorého sme museli odviezť do nemocnice a dosť dlho bol v bezvedomí a zmätený. Ráno našťastie v pohode vstal a pýtal sa na rannú omšu. Asi za to vďačíme Jankinej starostlivosti a mnohým modlitbám.
Ešte sa vrátim ku škole. Opäť vám chcem pripomenúť nejaké odlišnosti od našich škôl. Tu ešte aj učitelia akosi chodia na hodiny, ako sa im zachce. Ak po prestávke zazvoní na hodinu (zvonec je manuálny- poverený žiak zacengá alebo tresne na niečo, čo slúži ako zvon), žiaci sa ani nehnú do triedy, kým nepríde učiteľ. Aj počas hodiny (po nástupe sú tri 40-minutové, potom 20 min. prestávka a opäť hodiny) žiaci vchádzajú a vychádzajú, či už napiť sa, na WC, alebo si odpľuť (písala som vám, že tu pľujú úplne všetci? :-) ) alebo si vysmrkať nos (väčšina z nich totiž nemá vreckovky, takže vonku vysmrkajú do prstov a tie obtrú o najbližšiu stenu alebo strom) :-) A to môžete byť radi, ak nepľujú po zemi v triede. No a ak ešte nechá učiteľ pred vami na tabuli poznámky alebo otázky, a ak ste takí zhovievaví, že čakáte, kým dopíšu, veľa vám z tej hodiny neostane. Tým skôr, ak majú pred vašou hodinou telesnú a v triede nájdete 4 žiakov a je koniec hodiny, kým dôjdu ostatní (tým zväčša trpí Monika). Tu niečo ako hospitácie neexistuje a tak si každý učiteľ vyučuje, ako uzná za vhodné. “Najosvedčenejšie” spôsoby, najmä v nižších ročníkoch, sú memorovanie, hromadné hlasné opakovanie a písanie poznámok. No a tak sa žiaci snažia na test nabifliť otázky z opakovania alebo z učebnice, ak sa k nejakej dostanú, a vôbec nerozmýšľajú nad otázkou, čiže niekedy odpovedajú úplne od veci. Nejaké didaktické pomôcky tu až na niekoľko plagátov s násobilkou, čislami a mláďatami zvierat nenájdete, a keď si chcete nejaké vyrobiť, ťažko zoženiete potrebný materiál, aj ak ide len o obyčajný papier a podobne. Minule chudiatko Monika nariekala, pretože mala so žiakmi na matematike preberať príklady, v ktorých mali určiť podľa tabuľky ceny poštových zásielok. Prvý problém je už len to, že tu nijaká pošta neexistuje a žiaci za ten svet nevedia, čo to je :-) Podobne ako ja, keď vysvetľujem nejaký biblický príbeh, musím im hrať divadlo, kresliť na tabuľu, občas preložiť do nárečia dinka... Kriedy tiež používame zväčša jednej farby (biele, oranžové, ružové, modré), podľa toho, aké práve máme. Aj takto vyzerá naša misia v Sudáne.
Pozdravujem opäť z horúceho Tonj.
|
Ako si Janka myslela, že vidí smetiarske auto, ako učíme chlapcov po slovensky, ako odpovedajú žiaci na otázku, čo je najväčší dar od Boha (krava, mango)....
Iné príbehy by boli asi tiež zaujímavé – ako učím štvrtákov, kde je takmer 70 žiakov rôzneho veku v triede, ako sa snažíme nacvičiť nejaké pesničky na sviatky, ako teplo nám je....
No niektoré sú na zaplakanie – ako siedmačka vyrábala a predávala alkohol, aby si zarobila na školu a internát, ako chceli rodičia siedmaka oženiť a keď odmietol, odmietli mu dať peniaze na školu, ako sa John modlil Otče náš v ťažkých časoch, ako niektorí ôsmaci nespravili prijímačky, ako sa rodí túžba po pomste...
Chcem sa ešte vrátiť k rôznym zverom, stále neviem prečo si vybrali práve moju izbu ako najlepšie miesto v celom dome. Škorpióna som tu mala zatiaľ len jedného (suší sa v gitarovej miestnosti, ale mu už noha odpadla, takže ho asi domov nedonesiem :) ), ale pavúkov je vždy neúrekom a dva druhy mravcov si tu s obľubou stavajú domčeky, chodbičky a iné architektonické diela, tuším vyhnali aj jašterice. To nebolo od nich pekné. Kvôli myšiam, či potkanom, žabe a iným tvorom som si pod dvere dala jedny Jankine staré nohavice, ktoré sú už poriadne obžraté. Ale inak vychádzame so zvieracími obyvateľmi dobre.